toho, kde vychádzalo a zapadalo slnko. Takýto spôsob bol veľmi nepresný a navyše nepraktický. Ak bolo horšie počasie a slabšia viditeľnosť, tak moreplavci boli nútení zakotviť v prístavoch. Doba si vynútila riešiť tento problém. Prišiel na svet nový vynález, ktorý značne uľahčil orientáciu lodí na mori.
Ide o celkom jednoduchý prístroj, ktorého história vzniku je dosť zamotaná. Podľa povesti už kompas poznali dvetisíc rokov pred našim letopočtom. Ako o lodnom prístroji sú o ňom zmienky už z tretieho storočia nášho letopočtu. Sú to však skôr legendy, ktorých objektívnosť je diskutabilná. Napriek tomu údaje o vynáleze kompasu nie sú jednoznačné. Prvýkrát sa o magnete písalo už v roku 1181. Francúz Guyot de Provins píše, že už v tom čase bol magnet známy. Podľa inej legendy sa hovorí, že ho do Európy priviezol slávny cestovateľ Marco Polo v trinástom storočí. Za vynálezcu kompasu sa považuje aj Flavijo Gioja z Talianska. Zo začiatku sa v Európe používala plávajúca ihla v nádobe s vodou. Od roku 1250 sa začala používať buzola. Je to prístroj, ktorý má pohyblivú strelku upevnenú na čape s kruhovou stupnicou.
Neskôr sa zistilo, že aj kompas má svoje nedostatky. Niekedy tento svetoborný vynález zlyhával, čo pozorovali už aj starí známi cestovatelia. Zistili, že má zlý vplyv ak sú v blízkosti kompasu kovové predmety. Na kompas veľmi nepriaznivo vplýva železo, snažili sa odstrániť rušivé predmety z blízkosti prístroja. Chyba ktoré vznikli pri meraní sa snažili nejako kompenzovať. Tak vznikli nové výrazy, ktoré súviseli s touto problematikou. Zaviedol sa nový pojem pre odklon strelky od magnetického poludníka. Odklon dostal odborný názov- deviácia. Ďalším pojmom, ktorý určuje uhol, ktorý zviera geomagnetický poludník so zemepisným nazvali deklináciou. Kompas sa zdal byť dobrým navigačným prostriedkom, nebol však úplne stopercentný. Preto ľudstvo uvažovalo nad ďalšími prístrojmi, ktoré by dokázali toho trošku viac, než obyčajný kompas.
Ďalším prístrojom, ktorý pomáhal pri orientácii bol bol chronometer. Boli to veľmi presné hodiny, ktoré umožnili určiť presnú zemepisnú dĺžku na mori. Chronometer sa objavil v 18. storočí, no problém ani tento vynález nedoriešil. Veľmi dôležitým parametrom pri orientácii bola aj rýchlosť lode. Pre zisťovanie rýchlosti používali námorníci takzvané ručné logo. Logo sa skladalo asi z päťdesiat metrov dlhého lana, na ktorom boli urobené uzly. Na konci lanka bola doštička zaťažená tak, že udržiavala vo vode zvislú polohu. Lanko sa odvíjalo z cievky, túto prácu vykonávali skúsenejší námorníci. Ak rukou plavca prešiel za pol minúty určitý počet uzlov, z toho údaja už nebol problém určiť rýchlosť lode. Na meranie času počas merania rýchlosti s logom sa používali presýpacie hodiny. Najdôležitejším vynálezom bolo rádio, ktoré umožnilo presnú navigáciu. Vynález rádia bol základom pre vývoj ďalších prístrojov, ktoré značne pomohli a uľahčili navigáciu.
Rádiový zameriavač rádiogoniometrický prístroj vynašli v roku 1906. Pozostáva z rozhlasového prijímača, ktorý má otočnú rámovú anténu. Anténa sa otáča, čo umožňuje navigátorovi zachytiť signály vysielané z rôznych miest. Nasmerovaním antény na najlepší príjem signálu. Keď určí polohu dvoch vysielačov, tak môže tento prístroj určiť polohu lode aj za zlého počasia. Najznámejším navigačným prístrojom je radar. Je to otáčavý rozhlasový vysielač veľmi krátkych vĺn šíriacich sa konštantnou rýchlosťou. Po náraze na predmet sa vlny odrazia. Takto dokáže radar identifikovať sledovaný predmet. Na obrazovke sa objaví svetelný bod, ktorý signalizuje prítomnosť lode, prípadne lietadla.
V dnešnej dobe sa aj v tejto sfére dostala do popredia výpočtová technika. No, napriek tomu najjednoduchším navigačným prostriedkom dodnes zostal kompas. Kto rád chodí na túry, prípadne do lesa, je vhodné ak má pri sebe kompas. Pri strate orientácie je vždy dobrým pomocníkom. Aj z toho vidíme, že úplne všetko nedokáže nahradiť počítač.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
