šogunov bol žeriav pod ochranou samurajov. Keď v minulom storočí vláda šogunov padla, prišli žeriavy o ochranu. Pre chutné mäso ich začali dedinčania prenasledovať až tak intenzívne, že koncom devätnásteho storočia považovali japonské žeriavy za vyhubené. Na kontinente žije druhá oddelená populácia žeriava japonského v kotline stredného a dolného toku Amuru.
Japoncov mimoriadne potešilo, keď v roku 1924 objavili na ostrove Hokkaido asi dvadsať žeriavov japonských. Napriek vyhlásenej ochrane v roku 1952 ich narátali iba 30. Obava pred vyhynutím druhu viedla k účinným opatreniam na jeho záchranu. Vtáky začali v zime prikrmovať, na čo venoval prostriedky Klub priateľov žeriavov a štátne orgány. Miesta, kde sa žeriavy sústreďovali, sa stali vyhľadávanou turistickou atrakciou, lebo Japonci považujú žeriavy za posvätné vtáky. Vďaka komplexnej ochrane vzrástol v roku 1960 počet žeriavov asi na dvesto. V roku 1987 vyhlásili za rezerváciu územie o rozlohe dvesto kilometrov štvorcových, na ktorom hniezdila väčšina žeriavov. Dnes je na ostrove Hokkaido vyše šesťsto japonských žeriavov, ich populácia sa viac nemôže zväčšovať, nakoľko ich obmedzená rozloha územia nemôže uživiť. Naopak, ich ďalšiu existenciu ohrozuje znečisťovanie životného prostredia. Preľudnené a prevažne hornaté Japonsko má nedostatok poľnohospodárskej pôdy, preto roľníci obrábajú aj blízke okolie rezervácie a agrochemikálie otravujú drobné živočíchy, ktorými sa žeriavy živia, čo spôsobuje aj intoxikácie žeriavov.
Žeriav japonský je pekný biely vták, pripomínajúci bociana, iba zobák a krídla má kratšie. Perie je prevažne biele, krk a koniec chvosta sú čierne a na tyle má výrazne červenú čiapočku. Podobne ako iné žeriavy často pôvabne tancuje. Na rôzne situácie reaguje hlasitým krikom. Páry často vyspevujú v duete, pričom samec súvislo trúbi a samica sa pridáva krátkymi výkrikmi. Svoje hniezdne teritórium si chránia po celý rok. Hniezdia v husto zarastených mokradiach na malých ostrovčekoch, kde sú lepšie chránené pred predátormi. Znášajú sa spravidla dve vajíčka, väčšinou však vyvedú iba jedno mláďa, druhé usmrtí jeho silnejší súrodenec.
Japonské žeriavy ako jediné zo všetkých žeriavov sa v zime nesťahujú na juh, preto zimný nedostatok potravy zvyšuje ich úmrtnosť. Jeho pevninská populácia je sťahovavá.
V zoologických záhradách chovajú japonské žeriavy len celkom výnimočne. Môžeme ich vidieť v zoo Zlín - Lešná, kde majú tradíciu v chove vzácnych vtákov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
