prvom zápase práve z rohov ihriska. Na to sme mali účinnú obranu s preberaním hráčok pri clonách, ktorá na Slovan, ako sa ukázalo, platila," otvorili sme pozápasovú debatu s kapitánkou nášho dvojnásobného pohárového šampióna (1999-2000 a 2000-2001), Cassovie, a najlepšou strelkyňou domácej finálovej odvety SP s belasými, Zuzanou Škvarekovou. "Keď sme bránili osobku, mala som Imbergerovú (5 bodov, vyfaulovala sa) a teší ma, že sa mi ju podarilo ubrániť. Poznáme už útočné signály Slovana, ale do novín ich neprezradím, v lige sa totiž s nimi ešte stretneme. Bránili sme tesne, dôsledne, všetko sa odvíjalo od obrany."

Pod oboma košmi, hoci s viacerými výnimkami, platila výška dua Škvareková (185 cm) - Czakóová (194), i napriek 188 cm Imbergerovej a Kozmonovej. Obe Bardejovčanky sa v útoku spod koša strelecky presadzovali, aj keď mohli i viac, a v obrane, azda s malou výnimkou tretej štvrtiny, keď Czakóovú so štyrmi faulami tréner Karnay šetril, zbierali spod obruče väčšinu odrazených lôpt. "Snažili sme sa. Výškovú prevahu sme určite mali, hoci aj Slovan má vysoké a najmä pohyblivé pivotky."

Čo sa stalo na začiatku tretej štvrtiny, že Slovan otočil až na 35:33? "Nič. Čo by sa malo stať. Náhoda. To, čo spravili slovanistky v tretej štvrtine, sme spravili my vo štvrtej. Proste, nedarila sa nám vtedy streľba." A čo nervozita? "Vôbec. Absolútne nie. Vedeli sme, že nás čaká ešte jedna štvrtina. Dala som kôš, potom Kaťa Timková, potom Betka Czakóová a už to išlo (úsmev)."

Od začiatku zápasu nefungovala 24-sekundová signalizácia a v 5. minúte dokonca odišla i časomiera, a tak sa meralo ručne a hlásateľ počas každého útoku hlásil do mikrofónu: 20... 15... 10... Vie to hráčka na palubovke vnímať? "Musí. Každá skúsená hráčka to jednoducho musí vnímať. Je to hendikep, ale pre oboch súperov rovnaký."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.