scénu. Opustiť blahodárnu drogu, akou je šport, nie je jednoduché, hlavne pre tých, ktorí ju "brali" dlhý čas a zrazu zistili, že im chýba k životu, pohode, psychickej uvoľnenosti. To je i prípad bývalého reprezentanta, dlhoročnej hokejovej brankárskej opory v Košiciach Jaromíra Dragana (na fotografii). Pred pár mesiacmi vyrukoval s tvrdením, že chytaniu dáva zbohom, no predminulý víkend ukončil pôst, keď sa znovu objavil na ľade. Obliekol si dres druholigovej Gelnice, ktorej pomohol k víťazstvu v Stropkove.
Takže comeback?
Nepoužíval by som žiadne silné slová, proste som sa rozhodol len tak cvične vyskúšať si chytanie. Beriem to však skôr rekreačne, bez záväzkov a tlaku. Povedal som Gelničanom, že ak budem môcť, prídem do bránky, ale nie je to nič zaväzujúce. Mám aj ja svoje iné povinnosti, venujem sa i trénerstvu, takže ak to popri tom stihnem, nebránim sa účinkovaniu.
Čo vás primalo zmeniť názor, že vaša maska ešte nepatrí definitívne do múzea?
Robím tak pre svoje potešenie, zábavu, relax. Aj pre udržanie si kondície. Netreba za tým hľadať nič mimoriadne.
Prečo práve Gelnica?
A prečo nie? S tunajšími funkcionármi sa poznám, chodil som tam aj v minulosti, takže slovo dalo slovo a nejako sme to upiekli.
Máte aj zmluvu?
Nie, robím to na amatérskej báze, bez akéhokoľvek honoráru. Naozaj si chcem len schuti zachytať, nič viac.
A čo potom, keď sa náhodou rozbehnete, trúfnete si zarúbať vyššie?
Čo by som tam robil...?
Aký bol návrat medzi mantinely v Stropkove?
Bol to zaujímavý pocit, také šteklenie. Dostal som síce tri góly, ale z toho vlastne len dva. Ten tretí.. škoda reči, nemá význam sa hádať s rozhodcami. Pokiaľ ide o samotnú súťaž, tak podmienky nie všade sú vyhovujúce. Napríklad sme sa prezliekali v unimobunke, bez možnosti osprchovať sa. Takže spoznávam hokej aj z tej druhej strany.
Nie je výnimočné, ak práve v tejto súťaži zakotvia niekdajšie osobnosti. Predpokladáme, že z košického hokeja aj niektoré ďalšie mená sa objavujú na súpiske.
V Gelnici je spoluhráčom Petričko, otec extraligového hokejistu, počul som, že má prísť aj Faith, hrá tam Ondrejčák.
Hovorí sa však aj o ďalších...
Neviem presne, kto všetko káder posilní, to si musia vyriešiť funkcionári.
Koľkí ste boli k dispozícii naposledy?
Nastupovali dve obranné dvojice a tri útočné formácie.
Predpokladáme, že ste sa nezamýšľali nad nejakými športovými cieľmi?
Pravdaže nie, veď som už hovoril, že toto považujem za príjemnú epizódu bez vážnych ambícií. Uvidím, ako to pôjde, ale hlavne musím mať ja z toho dobrý pocit.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
