tak by to bol symbol ako Masaryk: Piadistrana nemá perspektív, budúcnosť je kdesi inde. Podpredseda vlády pre ekonomiku ale zašiel ešte ďalej - zargumentoval svoje rozhodnutie dôvodmi, ktoré priamo i prenesene potvrdzujú správnosť "integračnej" politiky predsedu SDKÚ.
Mikloš vyjavil vážne veci: Keďže osamostatnenie sa piatich poslancov DS "obmedzilo pozície" na dosiahnutie predvolebnej dvojkoalície s SDKÚ, ani jeho prípadné predsedníctvo by veľa nezmenilo, nakoľko v strane by naďalej zostal silný personálny prúd odporcov takéhoto spojenectva. Nevidel zmysel a nemal chuť "ísť do konfliktov so známymi osobnosťami strany o spôsobe robenia práce, najmä z hľadiska zvyšovania koaličného potenciálu".
Takáto úniková rétorika najpopulárnejšej tváre DS je v istom zmysle väčším víťazstvom Dzurindu, než napríklad anektovanie celej DU. Teda v zmysle kredibility. U DU totiž nebolo ťažké identifikovať, že v klinickom obraze dominujú preferencie, a za nimi ťah po moci a funkciách; slohové cvičenia o sile v jednote a pod. sa blýskali v skarikovanom zrkadle Vavríkov, Palackov, Polačkov atď. Ale Mikloš?!!
S tvrdením, že "DS nemôže ísť do volieb samostatne, ale v koalícii", sotvakto bude polemizovať. Existuje ale tisíc a jeden vyjadrení Dzurindu, Šimka a spol. na motívy, že "koalície sú prežité, je koniec éry malých, do seba zahľadených straničiek". A nielen to - na myšlienke, aby "skončila etapa neustáleho dohadovania a hašterenia strán, ktoré majú tak príbuzné programy, že by nedokázali vymenovať päť rozdielov medzi sebou", postavil Dzurinda samotný vznik SDKÚ. Takýchto vyjadrení zniesol so Šimkom na metráky.
Takže pravdu: Koaličný potenciál DS smerom k SDKÚ sa limitne blíži nule nie preto, že Langoš a spol. dezertovali z virtuálneho klubu, ale preto, lebo SDKÚ s predvolebnými koalíciami neráta. Áno, Mikloš tvrdí, že medzi štyrmi očami získal od Dzurindu prísľub koalície. Toto však nespochybňuje len veľmi relatívna dôveryhodnosť Dzurindovho slova, ale i absolútne protichodná verzia zo stretnutia Langoš-Dzurinda, tiež medzi štyrmi očami. Päť minút predtým, než predseda DS ohlásil vystúpenie z klubu SDK, dostal na priamu otázku o možnosti predvolebnej koalície od premiéra kategoricky zápornú odpoveď.
Iste, toto je zase Langošova verzia, ktorej tiež nemusíme veriť. Najmä po tom, čo predseda DS verejne (a nezmyselne) luhal do Markízy, keď ho spovedali o priebehu RR DS. Keď ale Jozef Kužma na prešovskej tlačovke opakoval to, čo Mikloš, podpredseda pre vnútornú politiku SDKÚ Jozef Kopčák s nemalým údivom reagoval, že si predvolebnú koalíciu nevie "technicky predstaviť", keďže stanovy SDKÚ počítajú s vnútrostraníckou voľbou kandidátov (tzv. primárky).
Korunný argument Ivana Mikloša ("obmedzenie" koalície s SDKÚ) je teda číry politický iluzionizmus. Samozrejme, niežeby toto spojenectvo bolo raz a navždy vylúčené - slovenský koaličný život ešte skrýva nejedno prekvapenie (obávame sa, že aj a práve s účasťou SDKÚ). Platí ale, že v danej chvíli už zo strany DS, vzhľadom na SDKÚ, nebolo čo "obmedzovať". Ak je tomu tak, Mikloš je buď naivný, alebo mal k odchodu celkom iné "argumenty", ktoré však nechcel (nemohol) odkryť. A toto zistenie už veru stavia kauzu i jej protagonistov pod celkom iné osvetlenie.
Jednu z indícií nasvecuje veľmi tendenčný pohľad, ktorý Mikloš ponúkol v rozhovore pre SME, kde fakticky vylúčil možnosť koalície DS-KDH. Hoci z posledných signálov Hrušovského i ďalších sála smerom k tejto konštrukcii značný chlad, minimálne v rovine oficiálnych straníckych doktrín je možnosť koalície s KDH stále neskonale reálnejšia. Ukazuje sa zároveň, že Mikloš (spolu s Nižňanským) svoju výstupovú ideológiu vôbec nekoordinoval ani so "svojimi" Kaníkom a Kužmom, ktorí v DS zostali. Tí totiž síce tiež hovoria o "znížení koaličného potenciálu", ale expressis verbis v skladbe SDKÚ-KDH-DS.
Napokon, Ivan Mikloš sa historicky prvýkrát práve v tejto kauze necháva nachytať pri lži. Ten, ktorý po vystúpení z DS už asi päťkrát potvrdil, že "ponuku na podpredsedu SDKÚ neprijal preto, lebo koncom leta už bol vnútorne rozhodnutý kandidovať za predsedu DS", ešte 15. novembra do agentúry SITA oznámil, že "až pred kongresom sa rozhodnem, či budem alebo nebudem kandidovať, zatiaľ ROZHODNUTÝ NIE SOM". Tak ako?
Asi takto: Mikloš dlhodobo hľadal zámienku, aby sa mohol zbaviť kandidatúry na predsedu, ktorú mu vnucovali Kaník a spol. Bohužiaľ, objavil únikový východ, ktorý nie je politicky neutrálny. Hrubo poškodzuje stranu, ktorú opustil, a propagandisticky dvíha SDKÚ a premiéra, ktorí si veľký imidžový bonus vôbec nezaslúžia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
