vyšetrovateľ z Považskej Bystrice trestné stíhanie proti "neznámemu páchateľovi", ktorý dal vytlačiť a distribuovať slovenskú verziu tohto "literárneho diela". Máme teda isté vyhliadky, že podobne búrlivá verejná diskusia, aká rámcovala túto kauzu v Česku, sa preženie i pod Tatrami. Vôbec by to nebolo na škodu. Na rozdiel od drvivej väčšiny tém, ktorými sa na Slovensku rozptyľujeme a ničíme úroveň verejnej debaty, tu máme do činenia s konfliktom pre chápanie demokracie naprosto zásadným: Je prednejšia sloboda prejavu, alebo je legitímna snaha štátu o ochranu občanov pred jej extrémnymi formami?
Mimochodom, na pozadí rasistických výrokov poslanca Morica a jeho trestného stíhania, čiže typologicky porovnateľnej kauzy, sa už tento ústavno-filozofický spor na komentárovej strane SME fakticky rozpútal. Liberálny právnik Hrubala a konzervatívny právnik Lipšic sa zúfalo minuli a na ničom nedohodli. Je to logické - konflikt medzi právom jednotlivca šíriť a prijímať názory a ambíciami štátu krajné prejavy obmedzovať a sankcionovať, je vykladaný rôzne. Ako pripomína Lipšic, "viaceré ústavné súdy dospeli v tomto smere k rozdielnym rozhodnutiam". My si povedzme, že v angloamerickom poňatí jasne vyhráva sloboda prejavu, európske kontinentálne zákonodarstvo sa kloní stále výraznejšie k reštrikcii.
Tak sme na tom i na Slovensku. Trestne sa tu stíha "hanobenie národa, rasy, viery a presvedčenia", resp. "propagácia hnutí smerujúcich k obmedzeniu ľudských práv a slobôd". Fundamentálna otázka, ktorú by sme si mali položiť, je v kauzách Morica i Mein Kampfu totožná: Je šírením týchto prejavov naša spoločnosť ohrozená väčšmi, než ich trestnoprávnym postihom, teda obmedzením slobody prejavu?
Socialisti a veľmi paradoxne liberáli tvrdia, že štát musí garantovať ochranu pred urážlivými a extrémnymi prejavmi. Konzervatívci - a s nimi autor tohto textu - sú presvedčení, že sloboda prejavu buď je, alebo nie je. Neexistuje "čiastočná" či "obmedzená" sloboda prejavu - hoci zostrihaná v tých najlepších a najčestnejších úmysloch, je zárodkom autoritatívneho, resp. totalitného štátu. A preto je škodlivejšie trestať Morica, ako nechať ho tárať, a nebezpečnejšie je Hitlerove bludy zakázať, ako ich nechať voľne distribuovať. Bez slobody slova je totiž nemysliteľný nielen demokratický systém, ale rúca sa aj systém práve tých občianskych slobôd, ktoré by akože trestnoprávna reštrikcia mala hájiť.
Základný problém je nasledovný: Ak uznáme legitimitu postihu Morica za jeho žvásty, kto vymedzí tú hranicu, za ktorou je ten-ktorý prejav už "pod zákonom" a iný ešte nie? Poviete, že súdy. Ale samotné trestné stíhanie je už takým zásahom do slobody jednotlivca, že sa nedá dosť dobre legitimizovať vágnym predpokladom, že azda istú skupinu predmetný prejav MOHOL uraziť, či znížiť kohosi ľudskú dôstojnosť a česť. To sú absolútne neurčité kategórie. Žiarivým príkladom, ako nezmyselne ohýbateľné a teda ľahko zneužiteľné sú takéto paragrafy, je napokon kauza novinára Martina Kleina, ktorý už bol v Košiciach prvostupňovým súdom uznaný vinným za novinový text "Sedí sokol na javori" (Korzár, 14.12.) Konflikt je jasný: I keby Moric skutočne mal úmysel "podnecovať k národnostnej a rasovej neznášanlivosti", stojí za to držať v trestnom práve paragraf umožňujúci s ním aj stíhanie Kleina (a potenciálnych následníkov). A vôbec - prečo by mal byť slobodný človek trestaný za REČI?!
Rovnako problematická je aj "Mein Kampf" kauza. Ak náš zákon umožňuje trestať "za propagáciu hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd", kedy sa začne byť stíhaný napr. aj Čarnogurský za verbálny nápad predvádzať prostitútky bez zákonného dôvodu? Ak je trestné "hanobenie národa, rasy a presvedčenia", o čo horší sú napr. homosexuáli, ktorí sa hanobia celkom verejne? A ak sa zrazia Rómovia so skinheadmi, prečo by tí druhí mali byť postihovaní, keď začnú kričať "čierne huby", pričom tí prví môžu beztrestne volať "fašistické svine"?
Aby nedošlo k nedorozumeniu. Pokiaľ máme predmetné paragrafy v trestnom systéme, vydavateľa Mein Kampfu i Morica za jeho dristy je potrebné stíhať. Domnievame sa iba, že predmetné paragrafy k slobodnému životu vôbec nepotrebujeme. Zákonodarca, vychádzajúci z "dobrých" socialistických tradícií, nám cez ne odkazuje asi toto: Občania, máte právo hovoriť a počuť iba to, čo my, múdry štát, vám dovolíme, iba to, čo uznáme za vhodné pre vaše uši. Nie ste dosť zrelí, aby ste sami rozoznali, že Moric je blázon, ale neškodný, nie ste dosť vyspelí, aby ste pochopili, čo za hrôzu a zvrátenosť je Mein Kampf.
A práveže takýto opatrovateľský prístup štátu k svojim dospelým občanom je väčším nebezpečím než Moric kvákajúci zo suda a Hitler v kníhkupectvách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
