rozhlase, sú spolužiakmi z vysokej školy, ktorú absolvovali na katedre žurnalistiky. Každý z nich má však svoj súkromný život.
Oliver Andrásy si ako chlapec rád vyrezával rozličné plavidlá a sníval, že raz bude lodným inžinierom. Bol jedináčikom a pochádzal z rodiny, kde sa dedilo po praslici lekárske a po meči právnické povolanie. Svojhlavo prerušil túto tradíciu a prihlásil sa na strojnícku priemyslovku. Školu nemal rád a prišiel jej na chuť až neskôr, ako vysokoškolák. Dodnes žije pod Slavínom v dome, kde bývali ešte jeho starí rodičia. Ich susedom bol súdruh Biľak. Ako nám povedal, v tých rokoch to malo aj svoje výhody, lebo rôzni vykrádači domov išli radšej inde. Nikdy spolu nekomunikovali, až po revolúcii Andrásy navštívil Biľaka a urobil s ním rozhovor do časopisu Ping-pong. Jeho odpovede spolu s vydavateľom nechali v tej podobe, ako ich on vyslovil. Potom vraj Vasiľ Biľak neprijímal roky žiadnych novinárov.
Už ako študent posielal svoje príspevky do mnohých zábavných relácií a cielene pracoval na tom, aby sa dostal do rozhlasu. To sa mu aj podarilo. Pamätáme si ešte jeho Variácie s Milanom Markovičom, ku ktorým neskôr prizval svoju konškoláčku Eňu. Rýchlo sa dostal medzi uznávaných tvorcov zábavy. Zdá sa, že dosiahol v profesionálnom živote všetko. Preto naša otázka cielila presne tam. "Všetko som určite nedosiahol. Ale je to zložité, keď sa človeku splní sen. Chcel som byť redaktorom relácie zábavy v rozhlase, a keď som sa vrátil z vojenčiny, tak som si v Slovenskom rozhlase sadol priamo za stôl Stana Štepku. Keď som dosiahol všetko, čo som chcel, mal som takú krízu, čo ďalej? A vtedy život priniesol reláciu Čo dokáže ulica, ktorá ma posunula do oblasti televíznej, o ktorej som dovtedy ani nerozmýšľal. Boli sme s Eňou hodení do hlbokej vody a museli sme plávať. Potom prišli relácie, ktoré robím teraz. Dnes čakám, že život niečo prinesie a posunie ma ďalej. Isté je, že toto, čo robím, sa nedá robiť donekonečna. Asi by som sa z toho zbláznil," povedal Oliver Andrásy.
Tiež sme sa ho opýtali v čom by osobne najviac tápal. Podľa jeho vyjadrenia, nerozumie móde a v oblasti športu by bol tiež vedľa. "Tam som úplný hlupák. Nepoznám ani základy futbalu, nerozoznám volejbal od basketbalu," zareagoval. Z toho sme vydedukovali, že zrejme nechodí ani na pivo. "Viete, ako to dnes ide. Momentálne na pive všetci politizujú, aj keď sa to už trochu zlepšilo. Ale stále nám ešte ostávajú baby. Mojou obľúbenou témou bývajú dovolenky, každý má niečo, na čo sa teší," dodal a priznal aj ďalšiu zo svojich slabín. Vraj vôbec nemá hudobný sluch a považuje to za jednu z najväčších nespravodlivostí osudu voči svojej osobe. Za svoju najsilnejšiu stránku ráta nápady a v poslednej dobe ho baví robiť zostrih relácií. Vždy ho lákala aj politika. Pokladá sa za pragmatika a nezvykne ani len listovať v katalógoch, keď vie, že na to nemá.
Človek, ktorý sa stále pohybuje medzi ľuďmi, občas potrebuje samotu. Ani Oliver Andrásy nie je výnimkou. Manželku má z Košarísk, a keď sa spolu s dcérou vyberú k jej rodičom, vtedy ostane doma a ako sa nám priznal, celkom mu to vyhovuje. "Som introvert. Nikdy mi nerobilo problém byť sám. Manželka, ktorá je z piatich detí, veľmi ťažko znáša samotu, vtedy priam trpí. Ja z času na čas to priam potrebujem. Môžem si usporiadať myšlienky. Niečo si čítam, potom zaspím, zase sa zobudím, rozmýšľam, píšem. Keby som nemohol byť z času na čas sám, dosť by mi to chýbalo," odhalil svoj povahový rys a dodal, že vtedy dokáže najviac písať.
Chvíle voľna netrávi pred televízorom, keď už, tak si vyberá náučné relácie, zábavné programy považuje za prácu. Boli sme zvedaví, ako by vyzeral jeho rebríček humoristov, ak by ho mohol poskladať zo svetových osobností. Otázka ho zaskočila a musel nad ňou chvíľu rozmýšľať. "Naši slovenskí humoristi by nemuseli zle dopadnúť, keby boli svetoznámi. Ich najväčšou nevýhodou je, že čo robia, nahovoria iba v slovenčine, ktorá nie je vo svete predajná. Ale taký Lasica so Satinským, najmä ich tvorba z mladších rokov, je absolútne zrovnateľná s čímkoľvek, čo vo svete vzniklo. Oni by pokojne mohli byť v prvej trojke. Patril by tam aj Woody Allen a možno Chaplin."
Oliver Andrásy je otcom jednej dcéry, ktorá je práve v puberte. Zaujímalo nás, ako spolu vychádzajú. V jeho prípade to bol proces, necítil sa byť otcom hneď po jej narodení, ale postupne sa ním stával. Otcovstvo nepokladá za vrodenú vlastnosť, ale za niečo získané, precítené. "Kým sa dostala do puberty, snažil som sa do jej trezoru odložiť dosť zlatých tehličiek. Aj keď sa počas puberty nejaké vyberú, aby tam stále ešte zopár ostalo. Aby sa puto nepretrhlo," prezradil nám svoje pocity z roly otca. Jedna dcéra mu vraj úplne stačí. "Na dovolenke ma šokovala. Rýchlo sa jej zapáčil tamojší nočný život. Išla na diskotéku a načapal som ju, ako tancuje na barovom pulte," nabonzoval na svoju dievku Andrásy.
Na seba prezradil, že nevie vôbec variť. Rád strieda reštaurácie a necháva si radiť, čo majú práve dobré. Z nápojov by ste si ho neuctili borovičkou, zato mu chutí červené, no nepohrdne ani bielym vínom. Má rád dobrú slivovica i whisky. Dnes sa drží zásady, že nápoje neradno miešať. Praktizuje to aj vo svojej krbovej miestnosti v záhrade, kde si rád pozýva priateľov. Chodievajú tam ľudia z jeho brandže, ale aj niektorí politici, s ktorými kecajú o živote. Jedinou poradkyňou pre všetko mu je vlastná manželka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
