osobe vhodného náhradníka, a to aj s revolučnou ideou medzirezortnej rošády. Skrytou pointou zákulisných debát je však aj ďalší vývoj v kauze tendra na stíhačky, ktorý sa ukazuje byť miliardovým kšeftom nielen pre potenciálneho víťaza, ale vzhľadom na podkarpatské reálie aj kdekoho iného, kto sa vyskytne v správnom čase na správnom mieste. Nuž, a jedno z "najsprávnejších" je bezpochyby sedadlo za rezortným vrchstolom.
Nad nomináciou sedelo včera predstavenstvo SDĽ, koncovku však drží v rukách Republikový výbor. Prirodzene sa núkajúcim (resp. skôr sa VNUCUJÚCIM) kandidátom je Jozef Tuchyňa, štvorhviezdičkový generál vo výslužbe, momentálne veliaci poslaneckému klubu SDĽ. Pokiaľ ide o profesnú minulosť, naozaj ťažko proti dlhoročnému náčelníkovi generálneho štábu čosi namietať, ktorý už navyše vo vláde aj sedel, a to v druhej Mečiarovej ako minister vnútra. Problém s Tuchyňom je iba jeden, zato ozrutný - ako elitný lampasák má takú košatú boľševickú minulosť, že z Bruselu už údajne dorazil "tichý demarš" o jeho neprijateľnosti. Hoci je nutné zdôrazniť to ÚDAJNE, keďže klebeta prichádza z kruhov, ktoré majú vlastného nominanta, dá rozum, že aktívny účastník niekoľkých spojeneckých cvičení Varšavskej zmluvy nemôže prejsť sitom zákona o ochrane utajovaných skutočností, bez ktorého sa ale do NATO vstúpiť nedá.
Tuchyňa nevie o výhradách Bruselu (bodaj by vedel, akurát jemu ich oznámia) a včera už stihol aj vyhlásiť, že "v zahraničí ho volali integračný generál". Nuž, keď zvážime, že generálom bol iba za Mečiara, čo veru nebol zlatý vek integrácie, tak je zrejmé, že sa vnucuje skutočne nevkusne. A ak zalovíme v pamäti, vyjaví sa, že keď sa na výbore pre obranu a bezpečnosť pred mesiacom "riešila" Katrim Stella, traja hlasovali proti Kanisovej správe: Dvaja najväčší pravičiari v parlamente, Langoš s Palkom, a - Jozef Tuchyňa. On by dokázal aj "zlepšiť personálnu politiku v rezorte", hoci - a to je povšimnutiahodné - sa domnieva, že "kritika Kanisa za personalistiku nebola opodstatnená". Tým sa už aj dosť diskvalifikoval, pretože signály išli práveže z Bruselu a na vedomie ich dostal aj osobne Dzurinda.
Nie napriek, ale vďaka Tuchyňovmu nesporne zelenšiemu mozgu by preto bola zaiste lepšia nominácia Petra Weissa. Niežeby mal kratšiu komunistickú minulosť, testami by ale asi prešiel, a najmä spĺňa požiadavku civilného riadenia armády. Weissovo meno poletuje kuloármi, nikto však nevie, odkiaľ sa vzalo a či to nie je iba kačica. Proti expredsedovi SDĽ hovorí najmä jeho prísny vnútrostranícky exil, keďže ako líder skupiny "reformných platformistov" má na rováši nedávny útok na Migaša. Je dôvodný predpoklad, že vedenie SDĽ nemá ambíciu posilniť ministerský klub lídrom vnútrostraníckej opozície. A ešte na dôvažok, Weiss je dlhoročným priateľom odstupujúceho Kanisa.
Tretí údajný tip SDĽ, Anton Hoffman, je taká verejná nula, že jeho jediným bonusom v tomto konkurze môže byť iba poľutovaniahodná budúcnosť bezdomovca, keďže je poslaneckým náhradníkom za Kanisa. Mimochodom, detektorom utajovaných skutočností by sa vraj neprepchal ani on.
Problémy SDĽ s integračne ostro sledovaným rezortom naštartovali úvahy o koaličnej rošáde medzi obranou a vnútrom, ktorého rečopudný šéf je už pomaly nepočúvateľný. Ide však iba o špekulácie, keďže otvorenie koaličnej dohody je protiargument, ktorý prebíja všetko. Aj náznaky Bruselu, že veľmi dobre by si vedeli na Kanisovom poste predstaviť jeho štátneho tajomníka Jozefa Pivarčiho. Toho, ktorý bol dva roky so šéfom v prudkých sporoch, napríklad aj v kauze premnoženia politrukov. Situácia je zaujímavá aj tým, že Pivarči bol pôvodne nominovaný KDH, ktoré má podľa počtu poslancov nárok na ešte jeden ministerský post (pokiaľ sa Pivarči ešte nepreregistroval do SDKÚ, čo sa nevie), pričom SDĽ má práve o ten jeden navyše. Akurát že KDH iba pred dvomi týždňami podpísalo koaličný dodatok, ktorým sa zaviazalo rešpektovať rozdelenie ministerských kresiel.
"Odbremenenie" SDĽ od rezortu obrany by proatlantickému ťahu Slovenska zaiste neuškodilo. Strach zo zrútenia koaličnej matriošky je však spoľahlivou kontraindikáciou akýchkoľvek rozumných zmien. Novým ministrom sa preto stane najskôr Tuchyňa. Do roboty síce asi nebude chodiť s tiketmi vo vrecku, čím by ale boli aj všetky výhody tejto nominácie vyčerpané. Treba naostro povedať, že ignorovať bruselské signály je sabotážou programového vyhlásenia vlády. Ak teda je ešte vstup do NATO koaličnou prioritou. Dzurinda zaslúži pochvalu, že očakávanej nominácii SDĽ zatiaľ vzdoruje. Otázka je, dokedy mu to vydrží, až sa Migaš naladí na svoju jarnú vlnu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
