burze športových potrieb, ktorú už po štvrtý krát zorganizovali členky Základnej organizácie Únie žien Slovenska (ZO ÚŽS) v Sabinove. Tento rok sa konala v prvú decembrovú sobotu. Po jej uskutočnení sme dostali do redakcie list, v ktorom nás informovali o jej nie veľmi vydarenom priebehu.
Prvá kritika sa týkala samotného názvu. Pisatelia v liste poukazujú na chybný názov. "Ak organizátorky avizujú prostredníctvom letákov a novín vianočnú burzu športových potrieb, tak nech sa toho aj držia. Prečo sa potom na burze predávali aj veci, ktoré so športovom nemajú nič spoločne? Na burze sme totiž našli aj sandále, poltopánky, knihy a kazety."
"Bola to burza športových potrieb a kníh. Nie je pravda, že by tento názov na letákoch nebol," povedala nám predsedníčka ZO ÚŽS Veronika Šinglárová a dodala: "Sandále a poltopánky sme na burze nemali, neviem o tom, že by sme takýto tovar od záujemcov prebrali a predávali ho. Čo sa týka kníh, tých bolo na burze skutočne málo."
V liste sa ďalej uvádza: "Členky ZO ÚŽS, ktoré preberali od ľudí tovar na predaj, si kvalitnejšie veci povyberali a odložili si pre seba. Pre kupujúcich tak ostalo len torzo z vecí, ktoré ľudia doniesli verejnosti na predaj." Podľa V. Šinglárovej sa tým, že si jej členky takto povyberali tovar, nestalo nič zlé. "Je to burza, na ktorej sa predáva tovar. Aj organizátorky si niečo chceli kúpiť a tak si ten tovar odložili bokom. Iné by bolo, keby to dali na bok, ale nekúpili. Veď ako si veci mohli kúpiť neskôr, keď potom už museli obsluhovať zákazníkov?" - reagovala predsedníčka ZO ÚŽS v Sabinove.
Cieľom burzy je predaj tovaru a podľa predsedníčky je jedno, od koho majiteľ predaného tovaru dostane peniaze - či od organizátorky, alebo iného kupca. V. Šinglárová ďalej uviedla, že ona si také veci ani kvôli pracovným povinnostiam na burze nevšímala. "Mám taký pocit, že ľudia dnes nie sú spokojní s ničím. Robíme to pre nich, aby si pomohli a kúpili tovar za nízke ceny a naša práca sa potom takto znevažuje. Možno si ľudia myslia, že na tejto burze zarábame horibilné sumy, nie je to však pravda."
Návštevníci burzy mali dojem, že v predajnej miestnosti bolo zbytočne veľa organizátoriek, informovali sme ďalej V. Šinglárovú. "Bolo nás desať a môžem povedať, že by sme pri tejto akcii potrebovali ešte väčší počet žien. Nejde tu len o samotný predaj. Tovar, ktorý nám zveria predávajúci musíme aj ustrážiť pred krádežami. Burzu organizujeme štyri roky a ešte nikdy nám z nej nič nezmizlo," reagovala. Na predsedníčku ZO ÚŽS sme sa obrátili aj s otázkou, či je pravda, že ľudí, ktorí v rade čakali na košíky, zboku predbiehali samotné organizátorky, ich známe a manželia. "Áno, je to pravda. Naše ženy sa snažili čakajúcich ľudí predbiehať, no keď som si to všimla, kričala som na ne a potom sa to už nezopakovalo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.