nielen na procesy v neživej prírode, ale aj na chápanie ľudského myslenia a sociálnych pohybov. Stala sa charakteristickým znakom 20. storočia a takou bude aj v nastavajúcom tisícročí.
"Kvantovú teóriu predložil nemecký teoretický fyzik Max Planck. Dala vysvetlenie experimentálne objaveným zákonom vyžarovania telies na základe hypotézy, že telesá - atómy, molekuly - vyžarujú a pohlcujú energiu nie v ľubovoľných množstvách, ale v jednotlivých dávkach - kvantách," povedal Ján Birčák z katedry fyziky Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.
"Koncom 19. storočia prevažovala medzi fyzikmi predstava, že sa klasická fyzika podobá na krištáľovo lesklú oblohu, na ktorej nieto obláčika, a vedci ďalších generácií budú už len upresňovať fyzikálne veličiny na desatinných miestach a nič nového v tejto oblasti neobjavia. Jeden z najznámejších fyzikov 19. storočia Thomson tvrdil v roku 1900, že veda vplávala do pokojného prístavu a všetky problémy sú vyriešené," doplnil ho kolega fyzik Michal Salák.
Kvantová teória bola natoľko neuveriteľná, že aj Planck nevnímal predstavu o kvantách ako všeobecnú platnú, ale iba ako možný model na vysvetlenie experimentálnych výsledkov žiarenia telies. Je zaujímavé, že sa zamýšľal aj nad tým, či by sa namiesto štúdia teoretickej fyziky nemal venovať radšej hudbe. Aj slávny Albert Einstein a iní významní fyzici tej doby dramaticky prežívali deštrukciu starej a výstavbu novej fyziky. Jeden z tvorcov elektronickej teórie látok, nositeľ Nobelovej ceny, holandský fyzik Hendrik Lorentz, často nazývaný svedomím ľudstva, sa dlhé roky beznádejne pokúšal dať do súladu nové kvantovo-mechanické poznatky s klasickou fyzikou, aby nakoniec rezignovane zahlásil: "Prečo som nezomrel pred piatimi rokmi, keď mi bolo všetko jasné?"
Začiatkom 20. storočia nastal obrat od mechanickej ku kvantovo-relativistickej poznávacej paradigme.
"Kvantové zákony umožnili využívať a získavať nové zdroje energie - jadrovú a termonukleárnu, hoci poslednú ako ničivú vo forme vodíkovej bomby. Kvantová teória ovplyvnila vývoj novej techniky a technológií, a to kvantovej elektroniky, urýchľovačov a detektorov nabitých častíc, holografie, supravodivosti a supratekutosti, kvantových magnetometrov, tomografie a iného," komentoval J. Birčák. "V podstate všetky javy sú vysvetľované z kvantovo-teoretického hľadiska. Bez tejto teórie by neboli možné úspechy v kozmonautike, výskumoch atómového jadra, neexistovali by tranzistory, lasery a iné unikátne elektronické prístroje," dodal M. Salák.
Široká paleta kvantových možností ukazuje na to, že ak spoločnosť má vstúpiť do nového tisícročia, v ktorom sa aspoň prvé storočia budú vyvíjať pod kvantovo-informačným označením, žiada sa, aby sa v spoločnosti a najmä u školskej mládeže formovaná orientácia na potrebu zvládnutia základných poznatkov prírodných vied. Predstaviteľ kvantovej teórie M. Planck sa narodil v nemeckom meste Kiel, študoval v Mníchove a Berlíne, v roku 1918 dostal Nobelovu cenu za fyziku. O 20 rokov musel odstúpiť z funkcie prezidenta Nemeckej Akadémie vied v Berlíne, lebo nesúhlasil s nacistickou rasovou politikou. Starší syn mu padol v prvej svetovej vojne a mladšieho popravili v januári 1945 za účasť na atentáte na Hitlera.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
