tohto roku nezobudíte - pozn. red.). Deti raňajky priam hltali a mnohé ich ani nezjedli, pretože všetky sa ponáhľali von, akoby tam na nich čakal zázrak, a pritom to bol len obyčajný sneh. Človek by ani neveril, koľko radosti môže sneh v ďeťoch vyvolať. Za krátky okamih boli už všetky deti von a detský krik sa teraz rozliehal po kopcoch, kde sa deti sánkovali, lyžovali a niektoré guľovali. Jednoducho robili všetko to, čo deti v zime robia. Ich rodičia však nemali toľko šťatia, čakalo na nich veľa práce, no napriek tomu boli šťastní, lebo vedeli, že sú Vianoce, čas plný lásky a pokoja a "hlavne" darčekov. Vedeli, že je deň, na ktorý sa všetci tešia po celý rok. Babičky piekli koláče, mamičky varili a oteckovia museli nakŕmiť zvieratá, pomôcť v kuchyni a ozdobiť stromček, pretože ich ratolesti na to zabudli. Všetky skutočné problémy sa v tento deň stratili, akoby ich niekto odčaroval čarovným prútikom. Dalo by sa povedať, že radosť vystriedala starosť, čoho dôkazom bol aj veselý spev obyvateľov, ktorí si pri práci pospevovali vianočné koledy. V takomto duchu sa niesol celý celučičký deň. Keď sa už zvečerievalo deti opúšťali zasnežené kopce a ponáhľali sa domov, kde na nich už čakali starostliví rodičia s vianočnou večerou. Keď sa deti poumývali, sadli si všetci k vianočnému stolu, pomodlili sa a jedli, až kým nepomreli... Ale nie! Jedli, kým sa nenajedli. Počas večere sa zdalo, že každý je pokojný a možno po takom namáhavom dni aj unavený, no deti boli veľmi napäté a plné očakávaní. Pýtali sa sami seba: "Čo asi tento rok dostanem?" Po večeri, ktorá sa deťom zdala večnosťou sa všetci pobrali k vianočným stromčekom, kde našli balíčky, plné prekvapení. Tváre detí žiarili šťastím a ich srdcia sa naplnili blahom. Iba v jednom domčeku pod stromčekom nebolo nič. V domčeku bývala starenka (ktorá čakala na Janíčka a Marienku, aby ich zjedla :-)), ktorá už nemala nikoho, no napriek tomu nikdy nezatŕpkla, nikdy ju neovládla nenávisť... Bola to celkom milá starenka, ktorú v dedine všetci dobre poznali. Vedeli, že je už mnoho rokov sama. Často si k nej chodili po radu. Starenka sa posadila do starého dreveného kresla, pozrela sa okolo seba, akoby niekoho hľadala, a potom pod malý vianočný stromček. Vtedy sa jej oči naplnili slzami, ktoré pomaly stekali po starej zvráskavenej tvári a o chvíľu jej od žiaľu puklo srdce. V noci čosi pred dvanástou začali zvoniť zvony, ktoré väčšinou zvolávajú ľudí na omšu, tentoraz tomu tak nebolo. Kostolník zapol elektricky ovládané zvony, aby ľuďom, ktorí sa zídu oznámil, že polnočná omša nebude, pretože starý kňaz pred hodinou umrel. Milí čakatelia na Vianoce, porozmýšľajte nad tým, kto je vrahom starenky, ktorej puklo srdce od žiaľu. Keďže sú Vianoce, mám tu pre vás pomôcku: Hľadajte vraha(živého tvora), ktorý vraždil nezvyčajným spôsobom právne nepostihnuteľným, vraha, ktorý je egoistom. Verím, že už poznáte vraha a tak neváhajte a pošlite správnu odpoveď na adresu Boženy Němcovej 32 alebo do e - mailovej schránky: krimipribehyahoo.com a vyhrajte prekvapenie. Do žrebovania o lístky do kina ste sa mohli dostať, ak ste na otázku z pred troch týždňov napísali, že vrahom je niekto z bezdomovcov. Mohli ste na to prísť, ak ste čítali pozorne a všimli si, že vrah zavraždenému povedal: "Tak a máš svoje ticho." Kto iný okrem bezdomovcov vedel, že Félix miluje ticho? Nikto. Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali odpoveď, ktorú nám napísal Daniela Zeleňáková, Kráľovce 21. Výherca, príď si po cenu dnes medzi 16. a 17.00 do redakcie Ťaháka na Ulici Boženy Němcovej 32 (prvé posch.).
Autor: Peter AMRICH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
