náhradu škody, chceme len, aby boli konečne potrestaní viníci," povedal jeden z poškodených na úvod maratónu pojednávaní v kauze výbuchu plynu vo VSŽ. Ten, ako sme už písali, začal 11. decembra a skončil v utorok tohto týždňa, avšak nie rozsudkom, ako sa očakávalo...
Sedem pracovných dní v kuse, bok po boku zahrievali trestnú lavicu Okresného súdu Košice II Ing. Alexander D., bývalý technický riaditeľ divízneho závodu Energetika VSŽ Oceľ s.r.o. Košice a Ladislav M.,ktorý bol v čase železiarenskej tragédie majstrom divízneho závodu Koksovňa VSŽ Oceľ s.r.o. Obidvaja sú obžalovaní z trestného činu všeobecného ohrozenia podľa paragrafu 180, ods. 4, Trestného zákona. Pôvodne ich bolo päť, čo mali na krku obžalobu prokurátora, avšak trojlístku pracovníkov Energoservisu spod nej pomohla vykĺznuť amnestia prezidenta republiky.
Od najväčšej priemyselnej havárie na Slovensku, v dôsledku ktorej sa bezfarebným a nepáchnucím oxdidom uhoľnatým otrávilo 11 ľudí, uplynulo viac ako päť rokov. Po celý ten dlhý čas ženy a deti tých, ktorí v piatok 27. októbra 1995 odišli do práce a nikdy sa z nej už nevrátili, ako aj pracovníci, ktorí na následky otravy plynom doplatili ujmou na zdraví, netrpezlivo čakali na spravodlivé potrestanie vinníkov. Zdá sa však, že tak, ako v mnohých iných roky sa vlečúcich kauzách, ani v tejto, o ktorej je reč, skutočný viník nebude potrestaný nikdy. Aspoň nie ten, na ktorého možno prstom ukázať a povedať: to je on, čo vystavil smrteľnému nebezpečenstvu životy ľudí...
Všetko, čo sa v kritický deň udialo, má korene v ignorovaní vnútropodnikových a technických noriem, ktoré upravujú postup pri výkone zváračských prác. Konkrétne išlo o to, že okolo 7.30 hod. začalo naváranie odbočky plynového potrubia DN 500 pre divízny závod Vápenka na plynové potrubie DN 1600. Majster s požehnaním revízneho technika plynových zariadení dal pokyn na zváranie bez toho, aby poznal výsledok laboratórnej skúšky zloženia odobratej vzorky plynov v potrubí DN 1600 a tiež bez spracovania technologického postupu prác. Obidvaja, a tiež zvárač, ktorý prácu realizoval vedeli, že nie sú vykonané pracovno-bezpečnostné opatrenia, aké pri zvýšenej nebezpečnosti otravy, požiaru alebo výbuchu, ukladá vnútropodniková norma. Výsledkom tohto hazardu so zdravím ľudí bol výbuch a roztrhanie plynového potrubia DN 1600, ku ktorému došlo pri zváraní okolo 9.10 hod. Ako je už známe, trojlístok mužov, ktorí sa pod to podpísali, je vďaka amnesti prezidenta, ktorá sa vzťahovala na nedbanlivostné trestné činy, mimo obliga.
Výbuch a následný únik vysokopecného plynu boli reálnou hrozbou, ktorú ako ukázalo vyšetrovanie a aj dokazovanie pred súdom, kompetentní zrejme podcenili. Lebo dnes je už jasné, že situáciu, ktorá nastala, nezvládol nie jeden, či dvaja riadiaci pracovníci, ale že zlyhal celý systém. Nešlo, zdá sa, len o nedostatočnú koordináciu prác spojených s odstránením následkov výbuchu, či ochranu pracovníkov pred otravou oxidom uhoľnatým. V plnej nahote sa totiž odhalili aj také veci, ako je nedôsledná údržba zariadení, nedostatok dýchacích prístrojov a meračov úniku plynu a v neposlednom rade neznalosť, alebo len chabé vedomosti pracovníkov, ktorí na vzniknutú situáciu neboli dostatočne pripravení a tiež nedisciplinovanosť niekrorých. O tom, ako fungoval systém prenosu informácií, napovie nasledovné: "Boli ste informovaný o tom, že po 20. hod. bolo z dôvodu nevoľnosti, či odpadnutia, do nemocnice odvezených už dvadsať pracovníkov a že o dve hodiny neskôr boli dvaja z nich mŕtvi?" - opýtal sa obhajca svedka. "Nie, tieto informácie som nemal, preto som bol prekvapený, keď som do nemocnice odviezol priotráveného pracovníka a videl som, koľko ľudí tam už leží na chodbách," odpovedal výrobný námestník.
"Chcem všetkých ubezpečiť, že som urobil všetko, čo bolo v mojich silách, a to tak, ako som najlepšie vedel. Necítim sa preto vinný za to, z čoho ma viní obžaloba," vyhlásil na pojednávaní obžalovaný 57-ročný Alexander D. Obžaloba mu kladie za vinu, že vzniknutú situáciu vyhodnotil len ako prevádzkovú poruchu a nezabezpečil dôsledné vyznačenie miesta havárie, okruh zamorenia, dôslednú hliadkovaciu činnosť, monitorovanie ovzdušia, ale aj to, že nevydal pokyn na včasný odsun pracovníkov z ohrozených prevádzok, resp. nezamedzil nástupu pracovníkov na nočnú smenu. Natíska sa otázka, či zabezpečiť toto všetko, hoci len organizačne, bolo v silách jedného človeka. Obžalovaný veľmi podrobne vypovedal o tom, čo od oznámenia o roztrhaní potrubia robil. Jeho snaha zvládnuť situáciu čo najlepšie nebola korunovaná úspechom, pod čo sa v nemalej miere podpísalo aj nedostatočné komunikačné prepojenie jednotlivých závodov. "S hlavným dispečingom sme sa dohovárali jedinou jednosmernou vysielačkou, ktorá bola umiestnená na multikáre," zdôraznil bývalý technický riaditeľ. Vysvetlil tiež, že opravu potrubia sa rozhodli urobiť pri zníženom tlaku preto, lebo inak by sa do potrubia dostal vzduch a v zmesi s vysokopecným plynom mohlo dôjsť k výbuchu, ktorého rozsah si nedokáže nikto ani len predstaviť. S opravami potrubí pri zníženom tlaku mali veľa skúseností...
Ladislavovi M., bývalému majstrovi prevádzky Chémia divízneho závodu Koksovňa VSŽ Oceľ s.r.o., obžaloba kladie za vinu, že svojim podriadeným nevydal príkaz na okamžité opustenie priestoru zamoreného nebezpečným plynom. A to napriek tomu, že dräger ukazoval veľmi vysokú, život ohrozujúcu koncentráciu plynu CO.
Hovorí obžalovaný: "Ja som nemal na výber. Dostal som príkaz od riaditeľa závodu odviesť 12 pracovníkov na ich pracoviská a počas zmeny zabezpečovať riadny chod úseku, ktorý mi bol zverený. Dostal som dräger na meranie nebezpečných koncentrácií, ale nikto ma nepoučil ako s ním treba narábať. Vychádzal som len z číselných hodnôt, ktoré sa objavovali na displeji. Tie kolísali a iba raz, asi osem metrov od šatne, prístroj začal pípať a ukazoval samé éčka nemerateľné množstvo. Po chvíli to však ustalo." Ako obžalovaný ďalej povedal, nikto z nich nemal dýchací prístroj... Chlapi, ktorí končili zmenu ich uistili, že robili normálne a nič sa im nestalo. Lenže o pár hodín neskôr to už nebola pravda. "Vracal som sa s Janovským a Tabišom smerom k budove, kde mám kanceláriu. Predpokladal som, že pôjdu za mnou. Rozprával som sa s Ing. Š., keď po krátkom čase prišiel do kancelárie Tabiš. Bol zmätený, bledý, nesúvisle povedal: Janovský je tam... Predpokladal som, že je nablízku. Išli sme ho obidvaja hľadať, každý iným smerom v okolí budovy i na ceste..." opísal kritické okamihy obžalovaný. O tom, že jeho spolupracovníka Janovského našli už mŕtveho, sa dozvedel až neskôr, pretože pri jeho hľadaní stratil vedomie.
V priebehu uplynulých dní pred súdom defilovalo veľa svedkov. Z ich výpovedí je zrejmé, že poruche, či havárii na potrubí, ako ju nazývali a následnému úniku plynu, neprikladali taký význam, aký skutočne mala. Aké nebezpečenstvo im hrozí netušili aj kvôli nedostatočnej informovanosti. Veď "porucha na potrubí" v takom živom a zložitom organizme, ako je železiarenský gigant, nebola ničím nezvyčajným...
Pojednávanie bolo odročené na 23. 24. januára 2001. Súd má vypočuť ešte asi 15 až 20 svedkov, na účasti ktorých trvajú procesné strany.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
