budúcnosti zastaviť očkovanie proti tejto zákernej infekčnej chorobe. Svetová organizácia zdravia (WHO), Rotary International a Panamerická organizácia zdravia (PAHO) síce verejne deklarujú, že do roku 2003 chcú detskú obrnu úplne "odstrániť" zo sveta, ale niektorí odborníci sa veľmi skepticky dívajú na možnosti dosiahnuť tento ambiciózny cieľ. Napríklad dr. Vincent Racaniello, profesor mikrobiológie na Columbia University, vidí skutočný problém v tom, že sa nedá predpovedať, ako sa vírus obrny bude naďalej správať. Vypuknutie obrny u troch detí na ostrove Haiti totiž spôsobil zmutovaný vírus z vakcíny, a nie tzv. voľný vírus. Vírus pritom napadol deti (dve dievčatká vo veku 9 mesiacov a 2 roky a 14-ročného chlapca), ktoré neboli očkované. Jediný ďalší známy prípad takéhoto spôsobu nákazy bol zaznamenaný v Egypte v 80. rokoch, pričom sa nakazilo vyše 30 osôb. Obrna ohrozuje najmä deti vo veku do piatich rokov a poškodzuje miechu a mozog, čo vedie k paralýze a niekedy aj k smrti. Terajšie tri prípady obrny na Haiti a v Dominikánskej republike (obidva tieto štáty ležia na ostrove Haiti) sú na západnej hemisfére prvými od roku 1991, keď sa obrna vyskytla v Peru. V roku 1999 bolo na celom svete zaznamenaných len okolo 6000 nakazení obrnou, a to najmä v Afrike, Indii a v niektorých oblastiach Ázie.
Odborníkov už dávno znepokojovala možnosť vytvárania mutovaných vírusov z vakcíny. Najbežnejšou očkovacou látkou je totiž relatívne neškodný kmeň živého vírusu, nazvaný Sabin 1. Táto očkovacia látka sa podáva orálne a je lacnejšia ako vakcína na báze mŕtveho vírusu, nazvaná Salk (podľa jej objaviteľa Jamesa Salka). Vakcína Salk sa však musí podávať injekčne. V rozvojových krajinách sa preferuje očkovanie lacnejšou vakcínou Sabin, ktorá má aj tú zaujímavú vlastnosť, že ňou poskytovaná imunita je takpovediac nákazlivá. To znamená, že živá vakcína sa sama šíri medzi deťmi a poskytuje im tzv. stádovú imunizáciu. Očkovanie touto vakcínou však skrýva aj jedno nebezpečie. Ak totiž živá vakcína príde do styku s príliš veľkým počtom neočkovaných detí, môže prežívať dostatočne dlho na to, aby zmutovala späť do nebezpečnej formy. To sa zrejme stalo na ostrove Haiti, povedal hovorca už spomenutej organizácie PAHO. Názory na to, ako a kedy skončiť očkovanie proti obrne, sa preto rôznia. Dr. Ciro de Quadros, riaditeľ divízie PAHO pre vakcíny a imunizáciu, za jednu z možností považuje skončiť očkovanie na celom svete v ten istý deň.
Vyvinuli vo vode rozpustný plast
Mnohé svetové firmy sa snažia vyvinúť ekologicky prijateľnejšie materiály, ktoré by nepredstavovali trvalú záťaž pre naše životné prostredie. Ide napríklad o biodegradovateľné materiály, ktoré sa po určitej dobe vplyvom pôdnych mikróbov a iných organizmov, slnečného žiarenia a ďalších prírodných vplyvov rozložia na neškodné látky, ktoré už príroda dokáže absorbovať.
Za jeden z environmentálne "najpriateľskejších" materiálov na svete sa považuje plast, ktorý nedávno vyvinula britská firma Environmental Polymers. Ide o termoplastický materiál na báze polyvinylalkoholu (PVOH), ktorého chránený obchodný názov je Depart. Jednou z najvýznačnejších vlastností materiálu Depart je to, že sa v horúcej vode úplne rozpustí, pričom vo vode rozpustené zložky už neohrozujú životné prostredie. Depart sa ako surovina dodáva v tvare peliet (tabletiek), z ktorých možno zhotoviť fólie rôznej hrúbky a rôznych vlastností. Z fólií možno zhotoviť napríklad ochranné odevy, fľaše či sáčky na smetie, pričom všetky tieto produkty možno po použití rozpustiť v horúcej vode. Variovaním zloženia plastu možno ovplyvniť teplotu, pri ktorej sa materiál rozpustí. Z Departu možno zhotoviť priehľadné i farebné fólie. Nový plast je veľmi pružný, dobre odoláva prepichnutiu, má vysokú ťahovú pevnosť, neprepúšťa plyny a odoláva nepolárnym olejom a chemikáliám. Navyše má tento materiál vynikajúce antistatické vlastnosti.
Depart ponúka skutočne zaujímavé možnosti uplatnenia. Z tohto materiálu možno napríklad zhotoviť vrecia, do ktorých sa uloží špinavá a prípadne aj kontaminovaná posteľná bielizeň v nemocniciach. Bielizeň sa v práčovni perie bez toho, aby sa vybrala z týchto vriec, čo v podstate zamedzuje prenosu choroboplodných zárodkov či infekcií na personál práčovne. Počas prania sa vrecia v horúcej vode rozpustia. Firma Environmental Polymers už založila spoločný podnik s inou britskou firmou práve na výrobu takýchto vriec pre nemocnice. Tento podnik bude vyrábať aj vrecia na kompost a na domový odpad. Druhý spoločný podnik, založený v Izraeli, bude z Departu vyrábať poľnohospodárske a zdravotnícke produkty.
Spoločnosť Environmental Polymers, založená v roku 1989, získala za svoj inovačný potenciál, tvorivosť a nové výrobky ocenenie Millenium Products (produkty milénia).
Konštruovali pašerácku ponorku
Znalosťami a technologickými prostriedkami na výrobu vojenských ponoriek disponuje len niekoľko krajín na svete. Kolumbia k týmto krajinám rozhodne nepatrí. Aké však bolo prekvapenie kolumbijskej polície, keď v budove uprostred pastvín v okolí hlavného mesta Bogota našla rozostavanú miniponorku! Ponorku dĺžky 30 metrov a nosnosti 200 ton si konštruovali pašeráci drog, ktorým protidrogové jednotky riadne šliapu na päty. Keďže kokaín sa z Kolumbie už len ťažko dá prepašovať po súši, vzduchom či po vode, rozhodli sa pašeráci skúsiť to pod vodou. Kuriózne je pritom to, že ponorka sa vyrábala na mieste, ktoré leží v nadmorskej výške 2286 metrov a je od najbližšieho prístavu vzdialené 338 kilometrov. A ešte niečo dokumenty, nájdené pri policajnej razii, nasvedčujú tomu, že na konštruovaní pašeráckej ponorky sa podieľali ruskí inžinieri...
Cargolifter uvezie až 160 ton
Vzducholode dnes už predstavujú temer zabudnutý prostriedok na dopravu osôb. Z času na čas sa však objavujú pokusy oživiť používanie vzducholodí aspoň na tie účely, pri ktorých by sa využili ich isté prednosti. Veľká, pomaly a v malej výške letiaca vzducholoď je napríklad vhodným nosičom reklamy nad veľkými mestami.
Nemecká firma Cargolifter AG, založená v roku 1996, chce zase využiť potenciálne vysokú nosnosť vzducholodí a plánuje vyrábať nákladné vzducholode s typovým označením CL 160. V tomto označení už je zakódovaná nosnosť vzducholode. Vzducholoď Cargolifter bude totiž schopná prepravovať náklady hmotnosti až 160 ton. Náklad uložený na špeciálnej plošine môže mať dĺžku až 50 metrov, šírka a výška môžu byť až 8 metrov. Náklady takejto hmotnosti a takých rozmerov sa žiadnym lietadlom prepravovať nedajú a ich preprava po ceste je tiež problematická. Vzducholoď CL 160 umožní prepravovať vzduchom napríklad obrovské transformátory alebo turbogenerátory bez ich prácnej demontáže na menšie časti.
Svojou dĺžkou 260 metrov presiahne plánovaná vzducholoď dĺžku neslávne známej vzducholode Hindenburg, ktorá sa vznietila pri pristávaní v americkom Lakehurste v máji 1937. Na rozdiel od Hindenburga, ktorý bol plnený horľavým vodíkom, bude však vzducholoď CL 160 plnená nehorľavým a nevýbušným héliom. Trup vzducholode bude mať priemer 65 metrov (to je viac ako je výška veže dómu sv.Alžbety v Košiciach) a pojme 55000 kubických metrov hélia. Kormidlá v zadnej časti vzducholode majú rozpätie 74 m. Na pohon vzducholode budú slúžiť štyri hlavné motory, dostatočnú manévrovateľnosť zabezpečí 12 menších motorov. Vzducholoď bude lietať rýchlosťou 80 až 120 km/h vo výškach do 2000 metrov. Sériová výroba vzducholodí CL 160 by sa mala začať niekedy na prelome rokov 2004/2005, pričom spoločnosť Cargolifter plánuje ročne vyrobiť až štyri vzducholode.
Pravda, vzducholoď treba niekde vyrobiť. Na montáž svojich vzducholodí stavia firma Cargolifter na bývalom vojenskom letisku Braud južne od Berlína obrovský hangár. Tento hangár bude svojimi impozantnými rozmermi pravdepodobne najväčšou uzavretou halou na svete. Dĺžka hangáru je 360 metrov, jeho šírka je 210 metrov a výška 107 metrov. Hangár zaberá priestor objemu 5,5 milióna kubických metrov a jeho pôdorysná plocha je 66000 m2, čo je približne plocha ôsmich futbalových štadiónov. V hangári by mohlo pohodlne parkovať 14 obrovských lietadiel Boeing 747.
Nuž, nechajme sa prekvapiť, či vzducholoď CL 160 naplní predstavy svojich konštruktérov a skutočne sa stane prakticky použiteľným ťažkotonážnym lietajúcim žeriavom.
Turisti si na vesmír ešte počkajú
Keď ruská vláda nedávno vyhlásila, že začiatkom budúceho roka "stiahne" z obežnej dráhy okolo Zeme svoju už temer za kozmický šrot považovanú orbitálnu stanicu Mir, spôsobilo to nemálo starostí spoločnosti MirCorp, sídliacej v Holandsku. Táto spoločnosť, ktorú sčasti vlastní ruská firma Energia (tá skonštruovala Mir), bola totiž založená za účelom komerčného využívania stanice Mir. Prvým platiacim zákazníkom a teda vlastne prvým vesmírnym turistom sa mal stať kalifornský podnikateľ Dennis Tito, ktorého chcela spoločnosť MirCorp dopraviť na stanicu Mir (a pochopiteľne aj späť) už začiatkom budúceho roka. Keďže to už nebude možné, MirCorp zvažuje možnosť požiadať ruskú vládu, aby dovolila Tita dopraviť na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS.
Spoločnosť MirCorp sa napriek svojim finančným problémom nevzdáva plánov vysielať v budúcnosti do vesmíru platiacich "turistov". Podľa zatiaľ neoficiálnych informácií plánuje táto spoločnosť dokonca vyvinúť vlastnú kozmickú loď. Náklady na vývoj tejto lode, ktorý by mohol byť ukončený do dvoch rokov, sa odhadujú na 100 miliónov dolárov. Okrem toho sa MirCorp bude naďalej snažiť komerčne využívať ruskú kozmickú technológiu a plánuje aj realizovať komerčné projekty na stanici ISS. Pre úplnosť treba povedať, že americkí odborníci na kozmické lety sa o plánoch spoločnosti MirCorp vyjadrovali vždy veľmi skepticky.
Reštaurujú katedrálu
Jednou z najznámejších britských architektonických a historických pamiatok je známa katedrála v Canterbury. Podobne ako ostatné stavby z pieskovca ohlodáva však aj túto katedrálu neúprosný zub času. Preto na opravách katedrály prakticky priebežne pracuje tím skúsených reštaurátorov. Na obnovu poškodených vonkajších častí stavby sa používa vápenec, dovážaný z Francúzska. Z dvojtonových dovážaných blokov zhotovujú kamenári kópie poškodených častí. Na snímke je jeden z tzv. chrličov, ktoré boli zhotovené v tomto roku a ktoré budú zdobiť Sviečkovú vežu canterburskej katedrály.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
