od mája. Potvrdil nám to generálny riaditeľ VAP, s. r. o., Prešov Vladimír Karabinoš. Na vysvetlenie celého okruhu problémov začal zoširoka.
Základný problém VAP, a. s., vznikol už pri delimitácii závodu Autobrzdy od materskej firmy v Jablonci v Českej republike k prvému januáru 1990. Oddelenie sa od Jablonca bolo možné len ak následovnícka firma prevezme alikvótnu časť úverov materskej firmy. VAP Prešov, ak sa chcela osamostatniť, musela prevziať a splácať 80 miliónový úver, ktorý fyzicky firma nikdy nemala. Pomaly ho splácala, takže k dnešnému dňu ostáva firme zaplatiť ešte 36 miliónov. Úver na splácanie úveru poskytla VÚB, ale vzala všetky nehnuteľnosti do záložného práva. Oddlžovanie zlých úverov VÚB sa na nešťastie VAP-ky nedotklo, aj napriek tomu, že išlo o úver z čias socializmu.
Rozdelenie republiky bolo pre firmu ďalším negatívnym javom. V časoch federácie VAP-ka bola finálnym dodávateľom výrobkov pre Škodu Mladá Boleslav, pre Liaz, Aviu, Tatru, Karosu. Po rozdelení republiky v priebehu roka VAP-ka prišla o finálnu montáž. Ostala jej len výroba náhradných dielov, čo sa prejavilo i na zamestnanosti. Kým pred rozdelením zamestnávala 1100 ľudí, v roku 1994 klesla na 440 zamestnancov. Objem výroby sa znížil z pôvodných asi 330 miliónov z roku 1990, na 170 miliónov korún v roku 1994. Generálny riaditeľ Karabinoš zároveň zdôraznil, že reálna hodnota vtedajších 170 miliónov, predstavovala v skutočnosti asi len 90 miliónov z roku 1990. Fabrika v tom čase dosahovala produktivitu práce ročne okolo 380 tisíc korún na jedného pracovníka, čo je pre strojársku fabriku zničujúce. V čase hľadania výrobného programu nadviazala spoluprácu s nemeckou firmou Continental Teves. Cez nich začali vyrábať pre koncern Volkswagen, konkrétne bubnové brzdy pre Škodu Octavia.
Firma vyrábala, ale s uvedeným objemom výroby a počtom zamestnancov sa začala zadlžovať. Prestala platiť odvody do poisťovní, takže v auguste 1999 predstavoval dlh VAP-ky voči Sociálnej a zdravotným poisťovniam, vrátane penále, okolo 30 miliónov. V roku 1999 dosiahol objem výroby 340 miliónov, ale počet ľudí sa medzitým zvýšil na 640 zamestnancov. Ročná produktivita práce dosahovala na jedného pracovníka okolo 530 tisíc korún. "Vzhľadom k tomu, že sme sa stále zadlžovali, rozhodli sme sa vo februári znížiť počet zamestnancov a nahlásili sme hromadné prepúšťanie. V priebehu roka od decembra 1999 do decembra 2000 odišlo okolo 300 ľudí. Dnes pôsobí vo firme 340 ľudí, ale objem výroby ostal. Produktivita práce sa vyšplhala na požadovanú úroveň takmer jedného milióna na pracovníka." Podľa našich informácií, na konci leta došlo k organizačnej zmene a vznikla nová spoločnosť VAP, s. r. o., Prešov. Preto nás zaujímalo, či to nebol vzhľadom k dobrým vzťahom so svetovými výrobcami automobilov riskantný ťah, ktorý by mohol doviesť firmu do krachu.
Vladimír Karabinoš na vysvetlenie uviedol, že firma mala možnosť získať novú výrobu, na ktorú boli potrebné ďalšie investície. Keďže firma nemala čím ručiť (všetky nehnuteľnosti sú v záložnom práve banky), získať úver bolo nemožné. Preto sa spoločnosť sa dohodla s Devín bankou na faktoringu. Faktoring je systém preplácania faktúr bankou ešte predtým, ako faktúru preplatí odberateľ. Banka má istú maržu a výrobca ihneď získa peniaze potrebné na nákup materiálu, mzdy a podobne. "Tento systém je výhodný dovtedy, kým vás niekto nezastaví," povedal generálny. "Prišiel však pamätný 29. máj, keď mi banka povedala, že faktoring s nami ruší. Ostali sme bez peňazí prakticky od mája do 25. júla. Vtedy sa začala tragédia."
Tu je potrebné dodať, že systém preplácania faktúr v koncerne Volkswagen spočíva v platbách za faktúry daného mesiaca, až 25. deň v nasledujúcom mesiaci.
Keďže VAP. a. s., neplatila odvody do poisťovní, fabriku čoraz častejšie navštevovali exekútori. Hrozilo, že peniaze z Volkswagenu by zablokovaním účtov, získali exekútori. Nedostatok financií by znamenal zastavenie výroby, čo by de facto znamenalo koniec ďalším objednávkam od koncernu. Generálny Karabinoš k tomu uviedol: "Vedomí si toho, že prídu exekúcie sme sa rozhodli skúsiť pokračovať v eséročke."
Presvedčiť svojich klientov rozhodne nebolo jednoduché. Nová eséročka potrebovala v prvom rade získať certifikáty riadenia kvality VDA 6.1 a QS 9000, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu v automobilovom priemysle. Tento predpoklad spoločnosť splnila v auguste tohto roku. Druhým predpokladom bolo akceptovanie novej firmy zo strany koncernu Volkswagen. Preto sa 11.októbra 2000 stretlo vedenie firmy, najväčší veritelia a zástupcovia koncernu, aby spolu riešili fakt, či sa vo VAP bude i naďalej vyrábať. Novú firmu vtedy podporili najväčší veritelia, Devín banka a VÚB. "Oficiálne dokumenty o akceptovaní novej firmy (zmluvy na dodávky tovarov), sme získali až 9. novembra. Nešlo o žiaden tunel. Celé to obdobie bolo veľmi komplikované, jednak z hľadiska akceptácie firmy a tiež preto, aby sme uchránili financie potrebné na výrobu pred exekútormi a veriteľmi." Šéf spoločnosti Karabinoš verí, že firma je z najhoršieho vonku. Dnes už totiž vedia, že pred nimi stojí ďalšia objednávka pre Škodu Fabia v objeme okolo dvesto miliónov korún. Pre túto výrobu uvažuje o prijatí ďalších 40 až 50 ľudí.
Zaujímalo nás tiež, koľko dlhov ostane na starej firme VAP, a. s., a koľko z toho preberie nová eséročka. Podľa vyjadrenia generálneho, dlh akciovky dosiahol okolo 200 miliónov, z toho je 90 miliónov úverov. Dlhy voči poisťovniam vrátane penále dosiahli takmer 25 miliónov. "Z celkovej sumy úverov, prejde do eséročky 76 miliónov korún, teda úvery z VÚB a Konsolidačnej banky. Najväčší veritelia neprídu o peniaze." Dlhy voči malým podnikateľom sú ešte z rokov 1994-95. Nepoprel, že malí podnikatelia už svoje peniaze asi ťažko dostanú, ale pre firmu je dnes dôležité platiť tým firmám, s ktorými spolupracuje.
Spomenuli sme tiež problémy s vyplácaním miezd, o ktorých mimochodom náš denník tiež informoval. V tejto súvislosti Karabinoš uviedol, že mzdy sa vo VAP-ke vyplácali až koncom mesiaca, respektíve v prvých dňoch nasledujúceho mesiaca. Nútil ich k tomu platobný systém vo Volkswagene, ktorý sme už v článku spomínali. "Chvalabohu odbory pochopili situáciu a išli medzi ľudí a vysvetľovali situáciu. Mohli sme vyplatiť mzdy, ale potom by neostali peniaze na výrobu. Bolo treba počkať dva, možno i tri týždne. Dnes nemeškáme s výplatou." Na našu otázku, či dostanú výplatu pred Vianocami uviedol, že je to ťažké dopredu povedať. Peniaze za november prídu na účet až niekedy koncom roku, možno až začiatkom januára. "Chceli by sme pred Vianocami dať zamestnancom aspoň po tisíc korún. Naďalej robíme na faktoringu. S bankami je to však ťažké. Sľubujú nám peniaze ešte pred Vianocami, ale dnes (v pondelok 18. decembra) ešte nič nevieme. Jedinú istotu máme, že 25. decembra odídu z VW peniaze na náš účet v slovenskej banke."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
