planine Dolný vrch v priestore medzi Včelármi a Hrhovom, v katastrálnom území obce Hrhov.
Záujem o vytvorenie nového veľkolomu má košická firma BETOX, spol. s r. o. Tá podala na Obvodný banský úrad (OBÚ) v Spišskej Novej Vsi návrh na vyhlásenie chráneného ložiskového územia (CHLÚ). Vyhlásenie CHLÚ je prvým krokom na získanie dobývacích práv, neskôr na otvorenie ložiska a ťažbu.
S aktivitami firmy BETOX zásadne nesúhlasí obec Hrhov. "Ostro odsudzujeme špinavé praktiky súkromných firiem, ktoré majú jediný cieľ rýchlo zbohatnúť na úkor prírody. Je to stanovisko obecného zastupiteľstva aj stanovisko občanov," hovorí starosta obce Tibor Izsák.
Nesúhlas s určením chráneného ložiskového územia vyslovil aj Odbor životného prostredia Okresného úradu v Rožňave, ako príslušný orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny. Vo vyjadrení, ktoré podpísala vedúca odboru Ing. Mária Dovalová sa okrem iného uvádza, že "v lokalite Dolný vrch sa nachádzajú viaceré prírodné hodnoty mimoriadneho významu. Je tu 16 priepastí a štyri jaskyne, ktoré sú zo zákona prírodnými pamiatkami v piatom stupni územnej ochrany. Vyskytujú sa tu kriticky ohrozené druhy živočíchov i rastlín.Územný plán veľkého územného celku Košického kraja schválený nariadením vlády SR z roku 1998 nenavrhuje v záujmovej lokalite otvorenie novej ťažby ani rozšírenie dobývacieho priestoru."
Napriek tomu, že Odbor životného prostredia OÚ v Rožňave vo svojom vyjadrení 14. novembra nesúhlasil s určením CHLÚ, firma BETOX poslala 13. novembra starostovi Hrhova svoje stanovisko k návrhu na určenie dobývacieho priestoru, v ktorom generálny riaditeľ Ján Tomáš uvádza, že "ložisko je v užívaní spoločnosti BETOX, spol. s r. o. s právom ťažby a využívania v rozsahu jeho overenia." Zámery skutočne v tejto oblasti ťažiť potvrdzuje aj starosta Izsák, ktorý vie o sprostredkovateľoch, zaujímajúcich sa o kúpu pozemkov na území plánovaného veľkolomu. Mnohé z nich už nemajú žijúcich majiteľov a dedičia môžu ľahko podľahnúť ponuke výhodne odkúpiť pozemky.
Zachrániť Biosférickú rezerváciu Slovenský kras, ktorú UNESCO vyhlásilo v roku 1996 a jej krasové útvary sú zapísané ako súčasť Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, sa rozhodli členovia niekoľkých záujmových ochranárskych združení, medzi nimi SOSNA, speleoklub DRIENKA, Spoločnosť priateľov Zeme, Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny i samotná obec Hrhov. "Územie Dolného vrchu nezasahuje len slovenskú časť, prirodzenými podzemnými spojkami, riečišťom zasahuje do maďarského jaskynného systému Aggtelek, ktorý by mal byť súčasťou bilaterálneho národného parku," hovorí predseda OZ SOSNA Ing. Š. Szabo. "Je mimoriadne citlivé z hľadiska vodného režimu. Vyznačuje sa vysokým stupňom skrasovatenia vápencov s množstvom jaskýň a priepastí. Na Dolnom vrchu je v súčasnosti známych 250 jaskýň, priepastí a ostatných krasových útvarov, ktoré mimoriadne zhodnocujú dané územie. Svojím významom zďaleka presahuje hranice Slovenska aj Európy."
Jaskyniar Ing. Gabriel Lešinský zo speleoklubu DRIENKA k tomu dodáva, že "v dotknutej oblasti bol objavený najrozsiahlejší vertikálny jaskynný systém na Dolnom vrchu Hlinoš. Skúmame ho od roku 1996.Je tu citlivý hydrologický systém. Z vyvieračiek v Biskupskej záhrade pri Drienovci berú pitnú vodu Košice, z Pstružej vyvieračky zasa Rožňava. Je to voda, ktorá nás všetkých napája bez toho, aby ju bolo treba upravovať. Ale je tu aj množstvo archeologických nálezov. Pred päťtisíc rokmi bola planina osídlená, našli sa tu zvyšky kyjatickej kultúry z doby bronzovej."
Lomy likvidujú históriu krajiny. Nenávratne zmizla napríklad jedinečná jaskyňa Ľudmila, v ktorej bolo množstvo artefaktov a archeologických nálezov dokumentujúcich päťtisícročnú históriu. Aj v lome vo Včelároch muselo byť odťažených niekoľko jaskýň. "Našli sme tam kusy sintrovej jaskynnej výzdoby. Takéto zásahy sa robia tajne, nikto nás nezavolá, aby sme pred zničením jaskyne preskúmali," dodáva Gabriel Lešinský. "V krasovom území, ktoré je pod zemou deravé ako ementál znamená rozbehnutie ťažby doslova pomletie jaskyne na prášok."
Keďže s otvorením novej ťažby nepočíta vládou schválený Územný plán Veľkého územného celku Košického kraja, s návrhom firmy BETOX nesúhlasí OÚ v Rožňave, Správa CHKO Slovenský kras, Slovenská agentúra životného prostredia, ani obecné zastupiteľstvo a obyvatelia obce Hrhov, ochranári navrhujú použiť paragraf 14 Zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva z roku 1988. Ten hovorí, že nerastné zásoby ložiska možno odpísať, ak sa jedná o zásoby, ktorých dobývanie by ohrozilo dôležité celospoločenské záujmy, najmä ochranu životného prostredia a ak význam ochrany prevyšuje záujem na vydobytí zásob. Takýto návrh by mohlo podať oddelenie informatiky Slovenského geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorý registruje všetky výhradné ložiská nerastov. Pre zaujímavosť táto inštitúcia patrí pod Sekciu geologického prieskumu a výskumu na Ministerstve životného prostredia. Samotný minister životného prostredia László Miklós vyjadril nesúhlas s otvorením lomu. Ochranárske organizácie, ktoré chcú vytvoriť voľné združenie právnických a fyzických osôb na záchranu Slovenského krasu sa spolu s Hrhovčanmi chcú opäť obrátiť na MŽP, urýchliť vyhlásenie národného parku a usporiadať sériu okrúhlych stolov. Hrozbou v pozadí je totiž aj pripravovaný banský zákon, podľa ktorého by v podobných prípadoch nebolo treba stanovisko okresných úradov, ale v kompetencii by ho mali len banské úrady. Samotná firma BETOX je momentálne v pozícii mŕtveho chrobáka a jej zástupcovia sa k situácii nevyjadrujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
