dostať do obehu kvôli menovej reforme v roku 1953. Nosným motívom lícnej strany je portrét mladej traktoristiky. Kompozíciu s tému poľnohospodárstva dotvára kytica obilných klasov, ktorá je ladená do oranžova. V päťdesiatych rokoch, ale ešte aj neskôr, sa na bankovkách s témou poľnohospodárstva stretávame dosť často. Je snáď prvá, ktorú Karel Svolinský, Bedřich Fojtášek a Ladislav Jirka navrhli v tomto štýle. Celá plocha bankovky z oboch strán má žltú podtlač v tvare vlnovkového rastra. Pôsobí dojmom, ako keby bola vytlačená na farebnom papieri. V skutočnosti dojem farebnosti vytvárajú čiary vlnovkovitého tvaru, ktoré sú pri viacnásobnom zväčšení dobre viditeľné. Ide o nový ochranný prvok, s ktorým sme sa ešte doteraz nestretli.
Rub je farebne ladený do šedomodra a oranžova. Tieto farby sú esteicky veľmi dokonale zladené. Hlavným motívom rubu je štátny znak ČSR, ktorého autorom bol Karel Svolinský. Doteraz sme sa so štátnym znakom ako nosným motívom na československých bankovkách ešte nestretli. Ďalšou neobvyklou novinkou je, že platidlo má sedemmiestny číslovač. Pri tlači československých bankoviek sa sedemmiestny číslovač doteraz objavil iba výnimočne. Výhodou nového typu číslovača je, že umožňuje vydať desaťkrát väčší počet bankoviek pod tým istým sériovým písmenom. V prípade použitia série typu "A 99" je možné vyrobiť až 990 miliónov bankoviek.
Po druhej svetovej vojne ide o prvú, formálne správne vytlačenú stokorunu. Pôvodne ju mala vydať Štátna banka Československá, ktorá začala svoju činnosť ešte v roku 1950. Takmer celý náklad vytlačila TP NBČS na kvalitný bankovkový papier bez vodotlače. Stokoruna síce vodotlač nemá, no nechýba z nej jeden moderný ochranný prvok. Ochrana sa dá identifikovať iba pod ultrafialovým svetlom. Pri pozornejšom skúmaní platidla iste objavíte na lícnej strane kruhovú pečať. Vo vnútri pečate je umiestnený text "Státní banka Československá", v kombinácii so štátnym znakom. Okrem bežných bankoviek sa z týchto stokorún zachoval aj kompletný, nerozstrihnutý aršík s ôsmimi bankovkami. Táto kuriozita sa pravdepodobne dostala k zberateľom z Otrokovických papierní. Je možné, že dnes existuje už iba v rozstrihanej podobe. Ak sa s takýmto aršíkom náhodou stretnete, vedzte, že držíte v ruke vzácny historický dokument.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.