čaro, ktoré vytvárali priamo vo výkladoch postavené vysoké voskové sviečky. Aj keď v tom čase bol v Košiciach zavedený elektricky prúd, každý obchodní si ho nemohol dovoliť.
V meste nechýbal vianočný strom a všade bol sneh. Stromčeky aj ryby predávali vtedy na Dominikánskom aj Legionárskom námestí. Všetci kupujúci vedeli, že ryby od miestnych rybárov i rybárov z okolitých dedín boli čerstvé. Horšie to bolo s dovezenými rybami. Prepravovali ich vlakom v prútených košoch, zašitých hore vrecovinou a všetky ryby takú cestu nevydržali. Predajcovia ich dodatočne zabili a tak odniesli na trh. Kto si ich kúpil, riskovali. Tretia kategória rýb tie boli ulovené načierno a teda lacnejšie. Nad kvalitou rýb bdela hygienická služba a nad legálnosťou predaja i pôvodu tovaru Protiúžerový úrad. Každý predávajúci sa musel preukázať potvrdením o ich legálnom nadobudnutí. Týkalo sto aj stromčekov. Ak potvrdenie nemal, prišiel o tovar a mohol si vybrať medzi pokutou a väzením.
Vianočné sviatky boli obdobím, kedy sa Červený kríž, rôzne dobročinné spolky, Živena a majetní Košičania snažili zlepšiť sociálnu situáciu tým, ktorí to potrebovali. Svojím darom pravidelne prispievalo aj mesto: starším nemajetným občanom poskytovalo aj celý rok denne jedno teplé jedlo. Vianočnú nádielku pre deti pripravoval Červený kríž 16. decembra na Deň matiek a detí, ktorým mala vyvrcholiť zbierková akcia spolku Živena a sponzorov. jej členky chodili dom od domu s prosbou o darček pre deti, hoci aj najnepatrnejší. Až na tých najchudobnejších sa do zbierky zapojili všetky domácnosti. V Slovenskom národnom klube usporiadala Živena aj predajnú výstavu ručných prác s koncertom vojenskej hudby. Výťažok z nej išiel tiež na dobročinnú akciu. Deň matiek sa vydaril. Vďaka organizátorkám bol nielen štedrý, ale aj veselý a poučný so súťažou o najkrajšie dievčatko a chlapčeka do 3 a do 6 rokov, s ukážkami racionálnej výživy pre matky a deti, predstavením bábkového divadla a akadémiou dorastu. Program bol z vlastných zdrojov a účinkujúci zabávali zadarmo. Na túto akciu prispeli veľkoryso "veľkí" sponzori ako ČSČK 25 tisíckami, mesto Košice dalo 20-tisíc, Limbora film 12-tisíc, zbierky vyniesli 10-tisíc. Každé dieťa v predškolskom a školskom veku dostalo oblečenie, obuv, bielizeň, na čo dohliadal ČSČK a sociálne oddelenie mestského úradu. Zbierky prebiehali i pre nemajetných starých Košičanov.
Nadeľovali aj v školách, kde každé dieťa z chudobnej rodiny dostalo teplé zimné oblečenie. Na vianočné nádielky šatstva sa pamätajú niektorí 85-roční Košičania, ktorí chodili do ľudovej školy na terajšej Hviezdoslavovej ulici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
