otázku prečo, odpovedala vypredaná sála. Ešte predtým nám však sám prezradil čo-to nového zo svojho života.

Naposledy sa okolo teba zvíril vzduch, keď si vydával posledný album Krídla s povestným "tigrím" klipom. Odvtedy je ticho...

"Prerábal som byt, hahaha. No a samozrejme boli nejaké koncerty. Ale na Slovensku robiť veľké šnúry je hotová samovražda. V poslednom čase som mal smolu na reklamnú agentúru, ktorá deň pred koncertami od zmluvy odskočila a museli sme pradstavenia zrušiť. Bolo mi to ľúto hlavne kvôli fanúšikom. Nabudúce si dám na ľudí, s ktorými spolupracujem, pozor."

Takže predsa len môžeme od teba niečo čakať?

"Niekedy v budúcom roku plánujeme spoločné dvojkoncerty s Frantom Nedvědom, s ktorým sme dlhoroční priatelia a často spolu hrávame na jednom pódiu."

Predpokladám, že ako predstaviteľ country štýlu žiješ v zmysle tejto filozofie, nepripadajú ti teda nadchádzajúce vianočné sviatky trochu drastické v súvislosti so zabíjaním kaprov a rúbaním stromčekov?

"Tie stromy ma trápia, devastuje to prírodu. Ja mám umelý. Samozrejem, že vôňa ihličia robí atmosféru atakďalej, ale obchod so stromčekmi by som zakázal. Aj keď to by asi nič neriešilo. Osobne sviatky prežijem úplne normálne. Akurát si pred tým všetkým pôjdem zajazdiť na koňoch do Žiliny, kde som bol i nedávno."

Si aktívny jazdec?

"Hm, no nikdy som závodne nejazdil, len zopár rokov pred vojnou. Odvtedy som dvanásť rokov na koni nesedel. Vzhľadom na to som naposledy v Žiline podal nadľudský výkon. Prešiel som dvanásť kilometrov, navyše s opuchnutých členkom, kopla ma doň jedna nervózna kobyla ešte na štarte. Strašne ma to bolelo, tak som si to dal zrengenovať u kamaráta-lekára a ten len skonštatoval, že to nič nie je, že mám viac šťastia ako rozumu."

Uskutočňuješ často takéto výpady von z civilizácie, smer príroda?

"Niekedy áno, ale priznám sa, že keď nemusím, ani nechodím nejako von do mesta. Bývam v bytovke a tam, keď sa raz zavriem, púšťam len poštára a mám svätý pokoj. Napriek tomu sa nedokážem nudiť. Buď som celú noc hore a doobedu spím, alebo sa už nejako zabavím, napríklad skladám. Neviem si trebárs predstaviť, že by som trávil čas nakupovaním ako niekto iný. Neznášam veľké obchodné strediská."

Idú Vianoce, ani teraz nenastane čas na konfrontáciu s regálmi?

"No čo už, musím zatnúť zuby a ísť. Keď idem s manželkou, tá ma odparkuje niekde pri regále s prázdnym košíkom, že vraj 'počkaj ma, ja idem tam a tam'. Ja tam stojím jak taký cibazól, ľudia po mne pozerajú, že o čo mi ide, rehocú sa. Nehovoriac o tom, keď ma spoznajú. Trapas."

Máš nejaké špeciálne prianie, ktoré si doteraz pod stromčekom nenašiel zhmotnené?

"To, čo som naozaj vo svojom živote chcel, to mám. Teda, že robím to, čo robím. No okrem toho ešte snívam o motorke Harley Davidson. Ale som skeptik, vídavam na nich takých šedivých vlasatých pánov s bradami, tak to je asi predzvesť, kedy budem na ten Harley skutočne mať, hahaha."

Má pre teba nejaký význam, že prežiješ prelom tisícročí?

"Nie, bude to rok ako každý iný. Som krutý realista."

Nechystáš nejaké prekvapenie?

"Možno v súvislosti s novým CD-čkom, ak sa to podarí, tak to bude prekvapenie. Ale nebudem predbiehať, prezradím len, že okrem nových vecí by som chcel pretočiť nanovo niektoré svoje staré skladby. Poteší to najmä ľudí, ktorí majú počítače a viac už neprezradím."

Ale, nebodaj sa Allan Mikušek prispôsobuje počítačovej dobe?

"No nie, ja sa priznám, že som dcére teraz kúpil CD-čko Five a všimol som si, že je multimediálne a nie je jediné, už to pomaly majú všetci. To ma celkom zaujalo a preto si myslím, že pre country speváka, ktorý si dá na CD-čko zo tri klipy, by to mohol byť prínos. No a už je to vonku."

Na scéne slovenskej country si taký osamelý pútnik. Ako ťa berú kolegovia zo zvyšku slovenského šoubiznisu, predstavujú pre teba konkurenciu?

"Napríklad, keď sme šli sem, veľmi dobre som si pokecal s Paľom Haberom. Volal som mu, lebo... máme spolu niečo, haha, nejaké vystúpenia. Ale myslím si, že sa navzájom rešpektujeme i s ostatnými. A čo sa týka tej konkurencie, nevnímam ju ani tak medzi muzikantami ako medzi poslucháčmi. Raz som tak zaspával pri rádiu, kde si ľudia dávali hrať na želanie. A jedna kočka volala, že chce dať zahrať pesničku od Paľa Haberu, Oceán sĺz. Vtedy ma to dosť zarazilo, ale aj potešilo, lebo je to samozrejme moja skladba. Osobne uznávam všetkých ľudí z branže, ktorí vedia, čo chcú a sú voči sebe kritickí."

Neplánuješ sa v novom miléniu zbaviť nejakej svojej neresti?

"Ja viem, že veľa fajčím, asi dve, tri krabičky denne. Už to cítim i na hlase. Ale keď si raz človek dá predsavzatie, to už zaväzuje, takže počkám, až to príde samé."

Otázka nakonec, čo je tvojou inšpiráciou, ktorá ťa kope dopredu?

"Ja sa kopem do zadku sám."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.