niekoľko rokov má so životodarnou tekutinou nemalé problémy. Preto občania, ktorých sa to týka, tlačia na starostu a poslancov. Starosta sa vyhovára na vodárne, vodárne na obecný úrad, a oba subjekty naraz sa svorne vyhovárajú na nevďačnú prírodu a neoperatívnu nebeskú kanceláriu, ktorá občas nezaradí väčšie množstvo zrážok, aby sa naplnili obecné vodojemy.
"Myslíme si, že akútny nedostatok pitnej vody v našej obci je dôsledkom zlého hospodárenia. Asi pred desiatimi rokmi bol daný do užívania nový vodojem v hornej časti obce, z ktorého voda by mala postačovať, pretože sa oddelila časť obce a štátny majetok. Napriek tomu v období sucha máme problémy," povedala nám obyvateľka obce Katarína Ivanová. "Problém je v tom, že jeden rezervoár, ten starší, je vyčlenený len pre asi dvanásť rodín, ktoré si z prebytku vody vybudovali aj nejaký rybník. Len o niečo väčší je určený pre zvyšnú časť obyvateľov. Je to ale značný nepomer," pridala sa jej suseda Marta Ličáková.
Tvrdenia oboch žien podporil aj Štefan Ličák. Poznamenal, že aj na dolnom konci obce majú dosť vody, až si tam zriadili dva či tri bazény. Môžu polievať trávniky a umývať autá, poniektorí ju odoberajú cez nezákonné prípojky. Mnoho vody môže unikať v neobývaných domoch a tratiť sa pre skryté závady na vodovodnom potrubí. "Najviac trpia obyvatelia vo vyššie položenej časti obce. Ide zhruba o tridsať rodín," povedal. "Keď sa istá občianka opýtala starostu, že kedy bude voda, tak jej povedal, že nech´še opyta Toho hore, kedy budze padac," poznamenala jeho manželka. "Ani samotný starosta nemá vodu, ale je takmer ticho," tvrdili ženy. "Hej, ja prvý nemám vodu!" komentoval to neskôr aj starosta.
Medzi občanmi sme sa stretli aj s názormi, že starosta údajne preferuje výstavbu novej fary, hoci v obci ešte stále stojí staršia fara, ktorá by sa dala opraviť. Že starosta zamestnáva na jej výstavbe asi desať dlhodobo nezamestnaných ľudí, a to v rámci verejnoprospešných prác, hoci škola aj škôlka v obci chátrajú, až sú na spadnutie. A že spomenutý rybník má správca vodojemu, pretože je veľký rybár. "Keď som správcovi vodojemu zavolala, že nemáme vodu, tak mi poradil, aby som išla na štátny majetok, kde si mám požiadať traktor Belarus na vykopanie samostatného vodojemu. Keď som mu povedala, že to dám do novín, tak sa ma opýtal, či mi redaktor donesie vodu," povedala Ličáková. "V marci nebola voda, vtedy sa aj začala regulovať, a starosta tvrdil, že to bolo pre veľké sucho," uviedol Ličák.
V Ruskej Novej Vsi platia za vodu štvrťročne. V marci zaplatila rodina Ličákovcov 370 korún, čo bola bežná platba. Za druhý štvrťrok, keď už fungovala regulácia, zaplatila už vyše 600 korún, pričom šesť týždňov voda netiekla. "Po reguláciách nám ide z potrubia piesok aj vzduch. Pritom sa nám opotrebúvajú vodovodné batérie a sociálne zariadenia. Vzduch uniká cez WC, ale vodomer krásne počíta akoby vodu. Pri podtlaku sa totiž vodomery točia naprázdno, čo bolo overené aj pri jednom z odčítaní vody," zdôraznil Ličák a ihneď doplnil: "Hlavný problém je v tom, že sú v dezolátnom stave záchytné pramene, tam tie závady treba odstrániť. Ďalší problém je v tom, že treba riešiť vodovodný systém, rozvody, treba vymeniť staré rúry za nové." Čo však znamená regulácia vody? - opýtali sme sa. "Tá je o tom, že za 24 hodín máme asi tak tri hodiny vodu, u nás konkrétne dve hodiny ráno a dve hodiny večer. Ako som už spomínal, trpia rým aj sociálne zariadenia. Bývame tu už šiesty rok, a kvôli tomu, že nám stále tlačí vzduch, sme ich už niekoľkokrát menili. Tečú nám batérie, tesnenia sa ničia, po piatich rokoch sme museli vymeniť bojler, čo neexistuje. Takže platíme za vzduch."
Začiatkom júla dostal starosta a obecné zastupiteľstvo petíciu občanov, žiadajúcich riešenie pravidelnej dodávky pitnej vody. "Petíciu podpísalo asi tridsať občanov. Po je spísaní nás opäť len oboznámili so sľubom, že situácia, ktorá je pre nás vážna, sa v budúcnosti zlepší. Petičnú akciu sme realizovali po tom, čo sme asi pol druha mesiaca v kuse mali regulovanú vodu," povedal iniciátor petičnej akcie Štefan Ličák. Odpoveď dostali občania ôsmeho augusta. Starosta v nej okrem iného uvádzal: "V dôsledku toho, že dlhšiu dobu nepršalo, výdatnosť prameňov značne poklesla. Výdatnosť prameňov sa znížila na 0,7 litra za sekundu, čo znamenalo, že za 24 hodín sa akumulovalo do vodojemu iba 60,5 kubických metrov vody. Potreba pre obec je v priemere od 90 do 120, deficit činil 30 až 60 kubických metrov. Z toho dôvodu správca vodovodov aj pristúpili k jej regulácii. To nie je výhovorka, ale skutočnosť, čoho dôkazom je, že po dažďoch sa situácia značne zlepšila a výdatnosť prameňov je toho času postačujúca. V tomto období taktiež boli odstránené dve poruchy na hlavnom rade a prípojke." Po petičnej akcii sa v obci predsa len niečo pohlo. V posledný augustový deň prijalo obecné zastupiteľstvo rozhodnutie, že najprv sa bude riešiť otázka pitnej vody a vodovodu, a až potom kanalizácie.
Starosta Ruskej Novej Vsi Rudolf Holinga si v úrade odkrúca už tretie volebné obdobie. Nuž, opýtali sme sa ho na tento problém. "Vieme, ako to je dnes s financiami, ťažko sa získavajú na takéto účely. Ale dali sme vypracovať štúdiu na napojenie obce na vodovod z vodného diela Starina. Ide o dve alternatívy," ochotne nám povedal starosta, ktorý sa len krátko predtým vrátil z kolaudácie jedného z rodinných domov. Prvá alternatíva hovorí o tom, že by sa obec mohla napojiť priamo na vodovod, ktorý na okraji katastrálneho územia Ruskej Novej Vsi vedie do Košíc. "Tam by sa vybudovala stanica, ktorá by tlačila vodu do novozastavanej časti obce, na vzdialenosť asi 1900 metrov." Náklady na prívod vody do obce by činili 3,23 milióna, vodomer na šachte by stál 20- a stanica cez 150-tisíc korún. Celkové náklady by predstavovali 3,614 milióna korún. "Peniaze by sme mohli získať od štátnych fondov, niečo by išlo z vlastného, pretože v plyne máme okolo 2,6 milióna a plynári majú niečo vracať. Druhá alternatíva spočíva v tom, že sa vedľa nás, už v prešovskom katastri, v mestskej časti Solivar chystá veľká zástavba - obytný súbor Stavenec," vysvetlil starosta.
Vodu na Stavenec tiež majú dotiahnuť zo starinského vodovodu a počítajú s výstavbou dvoch vodojemov. Na jeden z nich by sa napojila aj obec. "To by nás stálo asi 1,58 milióna korún. Teraz sme však v pomykove, či sa máme pustiť do prvej alternatívy, alebo si počkať na rozhodnutie Mestského zastupiteľstva v Prešove na budúci rok o ďalšom osude súboru Stavenec. V prvom prípade môžeme začať kedykoľvek, len čo by sa našli prostriedky." Medzi tým však prijalo obecné zastupiteľstvo rozhodnutie, že sa ešte pôjde do lesa za účelom hľadania ďalších vodných zdrojov. "Aj v najsuchšom období sme tam našli tri vodné pramene. Požiadali sme Východoslovenské vodárne a kanalizácie v Prešove, aby prišli posúdiť, ktorý z týchto zdrojov by vyhovoval na zachytenie vody a prívod do obce," povedal starosta. Jeden prameň sa nachádza asi dva kilometre, ďalšie dva - sto až dvesto metrov od miesta napojenia na už existujúce záchytné zariadenia. "Čakáme ešte na vodárov, majú totiž určité podmienky, napríklad musia tie zdroje pozorovať dva až tri roky. My ich však máme už dávno vystopované," konštatoval Holinga.
A čo ten rybník? - reagovali sme na upozornenie občanov. Neveľmi sa chcel k tomu vyjadrovať. Povedal, že sa ten rybník nachádza na pozemku urbárskej spoločnosti, nie obecnom. Raz tam prišiel traktor, vybagroval jamu a voda doň natiekla sama. Ináč ide o nadbytočnú vodu v rezervoári. Ľudia si taktiež všimli, že obec, majúca problémy s vodou, so školou a škôlkou, sa angažuje vo výstavbe novej fary. "Obec sa neangažovala v tom, angažuje sa teraz. Farár ma požiadal o nejakú pomoc, finančnú. Tú sme mu nemohli poskytnúť, ale mu pomáhame pracovníkmi na verejnoprospešných prácach. Pomáhame organizovať občanov, aby tam prišli robiť. Ja osobne sa angažujem ako stavebný dozor, alebo bývalý stavebný technik," úprimne sa priznal starosta.
Zámerne sme v tomto prípade obišli úlohu Východoslovenských vodární a kanalizácií Prešov v tejto veci, hoci vyjadrovania občanov smerovali aj na ich adresu, a to s poznámkami, že k problému zaujímali v posledných rokoch záporné stanovisko a vôbec neinvestoval do renovácie vodovodnej siete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
