konflikt s nominujúcou SDĽ. Ide totiž o krok až natoľko správny, že argumenty preň nemôže ignorovať žiadna strana, ktorá myslí integráciu do NATO vážne.

Tuchyňa ako dlhoročný vojak-profesionál bol ako kandidát za Kanisa na prvý pohľad isteže najprirodzenejší. A pri zložitých vnútorných vzťahoch v koalícii by azda až tak neprekvapilo, keby bol v mene prímeria s SDĽ akceptovaný aj s tým rizikom, že šéfom aliancie by to poriadne nadvihlo obočie.

Zdôvodnenie premiéra je naprosto korektné: Štáty aliancie majú zavedenú dlhoročnú tradíciu civilných šéfov rezortu obrany. Pričom riešením nie je ani "vojak prezlečený za civila" (Hamžík), čo je práve anamnéza Tuchyňu. "Pôvod mimo prostredia armády patrí k základným politickým predpokladom výkonu tejto funkcie", dôvodil Dzurinda a na tomto stanovisku existuje zhoda nielen medzi zvyškom koalície, ale zdieľa ho i prezident Schuster. Ten údajne dokonca súkromne upozornil šéfa SDĽ, že ak by aj Tuchyňa prešiel cez koaličnú radu, stop mu vystaví on sám.

Proti takto zjednotenej oponentúre sotva rozpúta Migaš novú koaličnú vojnu. Pravda, otázkou je, prečo sa neprijateľnosť exnáčelníka generálneho štábu, účastníka spojeneckých cvičení Varšavskej zmluvy a absolventa moskovskej akadémie nesignalizovala smerom k SDĽ zreteľnejšie ešte predtým, než jeho kandidatúru verejne oznámila. Ľavica, ale i celá koalícia by si ušetrili ďalšiu mediálnu prestrelku, ba i v istom zmysle aj trapas. Tradíciou v krajinách NATO totiž nie je iba civil v tejto funkcii, ale všeobecne i zhoda politického vedenia štátu na osobe kandidáta na akýkoľvek vládny post ešte skôr, než je zverejnená nominácia. Dôvod je prostý - ak sa navrhovaná persóna ukáže nepriechodná, odmietnutím naozaj utrpí istú morálnu ujmu. Prvé reakcie ohrdnutého Tuchyňu aj naznačujú, že sa cíti poriadne urazený ("ak má koalícia taký vzťah ku mne, budem zvažovať svoj postup ku koalícii").

Hoci predstavenstvo SDĽ dokonca aj po včerajšku za ním naďalej stojí, musí sa rýchlo obzerať po novom adeptovi. Podľa kuloárnych informácií je teraz najväčšmi v kurze Migašov favorit, úplne neznámy Jaroslav Demjan. Hovorí sa opäť o Weissovi, toho ale s vysokou pravdepodobnosťou blokne práve Migaš. Neutrálne a vnútrostranícky najpriechodnejšie vyzerá veľvyslanec v ČR Jozef Stank. Zostáva však otázne, či bude mať vôbec záujem, keďže v turbulentnej koaličnej realite nie je vôbec jasné, či kreslo na obrane sa dá vôbec vnímať ako kariérny vzostup proti jeho súčasnej pozícii. Napokon, ašpiruje aj vicepremiér pre legislatívu Fogaš, ktorý už záujem interne prejavil.

Nech už vyvoleným bude ktokoľvek, dedičstvo po Kanisovi nikomu nepredurčuje ľahký život. Odstupujúci minister zvládol síce bezchybne propagandistickú stránku "natoagendy", v prispôsobovaní armády štandardom aliancie však podľa odborníkov totálne prepadol, pričom doslova pod salvami kritiky sa ocitla jeho personálna politika. Potenciálna rošáda medzi SDK a SDĽ v rezortoch obrany a vnútra by stála za úvahu práve preto, že nominant postkomunistickej strany je akosi z princípu nevhodný ako metla na premnožených politrukov, ktorých Kanis nielenže trpel, ale ešte aj ich rady v strategických funkciách zveľaďoval. (Na strane druhej by malo svoje veľmi tienisté stránky, keby SDĽ prevzala vnútro).

Tento problém nabral také dimenzie, že Dzurinda si musel začiatkom novembra priamo v Bruseli vypočuť odporučenie "riešiť nedostatky v oblasti personálneho manažmentu". "Výhrady a poznámky, smerujúce k personálnej politike MO", počul už dávnejšie od predstaviteľov západných štátov aj šéf brannobezpečnostného výboru NR Palko. A, prirodzene, aj Kanis, ktorý ich ignoroval. Slovensko sa pritom v rámci približovacieho programu PRENAME zaviazalo aj k tomu, že legislatívne vybuduje systém regulácie prístupu fyzických osôb k utajovaných skutočnostiam a vypracuje kritériá bezpečnostných previerok.

Legitímna je isteže aj optika, ktorú demonštroval poslanec SDĽ Milan Ištván: "Menovanie ministra obrany je našou vnútornou vecou". A v takomto prípade je bezpochyby jednotkou naslovovzatý odborník Tuchyňa. SDĽ by ale potom mala prehodnotiť svoje bezpečnostné priority. Pretože je rovnako vnútornou vecou NATO, aké si určí vlastné pravidlá a koho uzná za spôsobilého ich dodržiavať.

SDĽ symbolicky narazila na dlhý tieň svojej minulosti a musí si preto ešte raz vybrať. Že kto to bude, by dnes asi neutipoval ani Kanis. Ledaže by si dal trojtip...