milénia. Väčšina sa priklonila k druhému variantu a hlasovala za vyrovnaný rozpočet vo výške 1,769 miliardy Sk na strane príjmov a výdavkov. Ten však stojí a padá na splnení štyroch podmienok, a to na realizácií celkovej reštrukturalizácie úverového portfólia mesta, predaji majetku v objeme 800 miliónov, odpredaní zvyšných 400 miliónov obligácií, ako aj optimálnom prerozdelení samosprávnych funkcií mesta a mestských častí v súlade s novoprijatým štatútom mesta.

Ešte pred schvaľovaním rozpočtu predstúpil pred poslanecký zbor riaditeľ Prvej komunálnej banky v Košiciach Imrich Urbančík, aby poslancov informoval, že finančná situácia mesta je naozaj veľmi vážna a jej riešenie potrvá minimálne 15 rokov, aj to len za predpokladu, že mesto a mestské časti zmobilizujú finančné toky a radnici sa podarí odpredať majetok zhruba za 1,1 miliardy korún.

"Základný problém je, že mesto tlačí pred sebou guľu dlhov vo výške 2,2 miliardy korún a nemalo finančný model ako splatiť úvery, ktoré si nabralo za posledné štyri roky. Niet veriteľa, ktorý by bol dobročinný, aj keď je čas Vianoc, a dlhy mestu odpustil. Jediným riešením pre mesto je reštrukturalizovať svoje dlhy. Prvá komunálna banka, a. s., vďaka tomu, že nás kúpil svetový holding Dexia, má možnosti preklopiť úvery mesta na 15 rokov a po zrelej úvahe sme pristúpili k procesu nevyhnutnej reštrukturalizácie dlhovej služby Košíc," informoval nás Imrich Urbančík.

Zdôraznil, že PKB v spolupráci s Dexiou nemá problém prebrať celý 2,2-miliardový balík dlhov mesta aj na 30 rokov.

"Problém je v tom, že mesto pri terajších celkových príjmoch by ho nevedelo splácať. Nech mu ho rozložíme na akékoľvek dlhé obdobie s akoukoľvek možnosťou odkladu splátok. Tak sme sa rozhodli ísť cestou opačného algoritmu. Vyrátali sme, koľko môže mesto splácať ročne, vyšlo nám 180 miliónov ako ročná splátka a od toho sa bude odvíjať náš bankový produkt," vysvetlil Urbančík.

Horná hranica dlhu, ktorú PKB s Dexiou budú môcť preklopiť, je približne 1,2 - 1,3 miliardy korún, to znamená, že nie súčasných 2,242 miliardy Sk. "Mesto si musí výšku dlhovej služby znížiť formou masívneho odpredaja majetku. Akonáhle by to mesto nevedelo urgentne vyriešiť, pochopiteľne nastúpia veritelia a potom to už nebude pre mesto nebolestný proces, pretože bankám nebude záležať na tom, aby si predaná nehnuteľnosť zachovala promestský účel, ale hlavne aby nám zahojila naše pohľadávky," upozornil Urbančík.

Ak teda mesto Košice nechce na vlastnej koži zažiť to, čo Banská Bystrica, ktorej exekútori predali majetok v hodnote 900 miliónov za miliónov 300, riaditeľ magistrátu spolu s vedením mesta by mali postaviť do prednej línie životaschopný tím majetkárov a právnikov, ktorí by predaj rozhýbali aj vlastnou aktivitou a lepšou propagáciou.

"Niet iného východiska, nevieme zabezpečiť mestu také príjmy, aby vedelo splácať úvery. Musí sa bezpodmienečne dostať do takého balíka, aby ho vedelo splácať," zdôraznil Urbančík, pričom pripomenul, že jeho banka zatiaľ nervózna nie je, čo sa nedá povedať o zahraničných bankách, predovšetkým o Dresdner bank. Jednou z možností ako dostať do mesta 500-miliónový úver, je poskytnúť ho jediným zdravým mestským spoločnostiam a to Mestským lesom a Tepelnému hospodárstvu.

"To je moja filozofia, ale nemám ju po právnej stránke prešetrenú. Sú to zdravé podniky a pri analýze cash flow (hotovostných finančných tokov) nám vychádza, že mesto je najhorší hospodár. Keď dáme spomínaným spoločnostiam šancu, aby sa odstrihli od mesta prostredníctvom našich peňazí a splácali ich banke, bolo by už ich vnútornou záležitosťou a zriadovateľa, čiže mesta, ako by sa dohodli. Trebárs by vyplatili svoje nájomné za x rokov dopredu a zdravo sa rozvíjali bez rôznych spoločensko-politických tlakov," načrtol ďalšie z podporných riešení I. Urbančík.

Neznamenalo by to privatizáciu mestských lesov?

"Lesy nebudú privatizované, zostane im mestský charakter, budú v záložnom práve PKB. Vlastnícky vzťah sa nezmení, len sa presmerujú všetky výnosy nie do mesta, ale do banky na splácanie úveru, ktorý im poskytneme počas doby úverového vzťahu."

Na včerajšom zasadnutí sa poslanci len oboznámili s možnými riešeniami, mesto si však z Dexiou a PKB zatiaľ oficiálne netľaplo. Holding Dexia sa má k projektu reštrukturalizácie definitívne vyjadriť v prvom kvartáli roku 2001. Riaditeľ PKB i primátor však chceli, aby si poslanci i starostovia mestských častí uvedomili vážnosť situácie mesta.

Nezaškodí pripomenúť, že sa v nej Košice ocitli po gazdovaní bývalého primátora Rudolfa Schustera a poslancov, ktorí ho podporovali pri zrušení hranice dlhovej služby a braní drahých krátkodobých úverov, o ktorých bolo jasné, že ich mesto nedokáže splatiť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.