účasti čo najväčšieho počtu bratrancov, strýkov a podobne. Odtiaľ aj pochádza označenie Koleda.
Samotný sviatok Kristovho narodenia tak, ako v celom kresťanskom svete, sa aj u pravoslávnych Bulharov začína 24. decembra. Tento deň, napriek komorám plným so svinským mäsom (Bulhari údenie mäsa nepoznajú, na konzervovanie používajú prastarý spôsob sušenia alebo solenia), je však pôstny, a to nielen čo sa týka jedla. Striktný zákaz pitia alkoholu sa dodržuje dodnes.
Rodina zasadne k slávnostne prestretému stolu až po dokončení roboty okolo dobytka a na dvore. Slávnostnú atmosféru dopĺňa elcha - ozdobený stromček - a vôňa tymiánu. Ten tesne pred začatím večere vloží gazdiná do hlinenej škridle a blahosloví všetko jedlo, čo je na stole. Pomodlí sa za zdravie svojich najbližších i dobytka a za dobrú úrodu v nasledujúcom roku.
Štedrovečerná večera pozostáva z 9 jedál, ktoré gazdiná položí na stôl nie po jednom, ako je to zvykom u nás, ale všetky naraz. Prvým jedlom je tzv. pitka. Je to druh koláča, podobný nášmu chlebu. Jedenie zahajuje najstarší muž. Každému pri stole odlomí kus pitky, aby tak ukázal, že on je hlava rodiny. Ďalej v slávnostnom menu nesmie chýbať fazuľa varená so sušenou paprikou, sariny (čo sú ryžou plnené hroznové a kapustné listy), jachnija (prívarok) zo sušených sliviek a cibule, ryžou alebo fazuľou plnené papriky, varené žito a kukurica, potom ušaf, čiže kompót zo sušeného ovocia (jablká, drienky, hrušky, slivky), med, cesnak a pražená kukurica. K takto prestretému stolu však môže zasadnúť iba najbližšia rodina a pokrvní príbuzní. Prítomnosť cudzích ľudí by sa považovala nielen za neslušnosť, ale mohla by do domu priniesť aj smolu.
Okolo 21. hodiny sa dediny rozozvučia spevom koledárov, chodiacich od domu k domu. V Bulharsku spievajú koledné piesne dospelí mládenci, odetí do národného kroja. Zo skupiny, v ktorej ich môže byť až 10, si zvolia najvýrečnejšieho - popa. Ten každej rodine popraje zdravie, šťastie, veselosť a bohatstvo. Z vďačnosti dostanú ďalší špeciálny druh pitky - kravaj, ale aj peniaze či nádenice (podobné našim jaterniciam), avšak ani kvapku alkoholu. Krky a čiapky koledárov zdobia náhrdelníky z praženej kukurice, symbolizujúce snehové vločky.
Po 22. hodine sa ľudia pomaly zhromažďujú v crkvi, aby sa zúčastnili polnočnej svätej omše.
Sviatok pokračuje aj na ďalší deň, 25. decembra, ktorý je v Bulharsku známy ako Stojanov deň. Pôstne obdobie sa skončilo a na rad prichádza hostina zo svinského mäsa i alkohol. V knižnici (v každej, aj tej najzápadnejšej bulharskej dedinke bibliotéka nesmie chýbať) sa zídu najmä mladí ľudia a zúčastňujú sa akejsi aukcii pitiek. Na nej koledári vydražujú všetky kravaje, darované z predošlého dňa. Takto utŕžené peniaze potom "stečú" dolu hrdlom takmer celej mužskej časti dediny.
Hodovanie a dobrá nálada pokračujú aj na tretí - Máriin deň.
Autor: Valéria HOLINKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
