tradíciu. Teraz sa pozrime do historického zákulisia, že ako sa symbol Vianoc dostal do našich domovov.
V 16. a 17. storočí sa prvýkrát stretávame so stromčekmi v okolí rieky Rajna. Okolo roku 1600 v Schlettstadte stromčeky ozdobovali jablkami a oplátkami. V roku 1605 sa na niektorých miestach zdobil aj farebným papierom. Vianočný stromček so sviečkami okolo roku 1708 prvýkrát spomenula vo svojej korešpondencii grófka Liselotte. V saskom meste Zittau okolo roku 1737 ozdobili toľko stromov so sviečkami, koľko ľudí si v rodine našlo pod stromčekom darček. Už v tom čase bolo zvykom darčeky klásť pod stromček. Goethe sa v roku 1765 stretol prvýkrát so stromčekom ako študent. A ako sa začal postupne šíriť symbol Vianoc? Môžeme vidieť, že jedno mesto vplývalo na druhé.
V Berlíne sa prvý stromček objavil v dome baróna Wilhelm von Humboldta v roku 1815. Bol to jazykovedec a zakladateľ berlínskej univerzity. Usudzujeme z toho, že zo začiatku sa nový zvyk objavoval najmä u majetnejších. Jeho predchodcom bola vianočná pyramída. Tento symbol je zobrazený na medenej rytine z roku 1797, ktorá je na obrázku. Neskôr pyramída vychádzala z módy, postupne prichádzal do módy nový zvyk. Nemusel to byť vždy stromček. V oblastiach, kde bol nedostatok ihličnatých stromov postačovali aj vetvičky. V poslednej tretine devätnásteho storočia najmä v nemeckých oblastiach vytlačil nový zvyk vianočnú pyramídu.
Vo Viedni sa vianočný stromček prvýkrát objavil v roku 1814. Tento zvyk do mesta priniesla rodina bankára Arsteina z Berlína. Stromček sa tam udomácnil medzi rokmi 1830 a 1840. V tom čase už nemohol chýbať ani v tých najchudobnejších rodinách. Koncom prvej polovice 19. storočia sa stromček pomaly rozširoval. Viedeň vplývala na svoje blízke okolie, nový zvyk sa postupne šíril ďalej po svete.
V Budapešti sa so zdobeným stromčekom prvýkrát stretávame v roku 1820. Zistilo sa, že nový zvyk do Budapešti priniesla grófka Terézia Brunszvíková z Viedne. Je známych viac verzií, že kedy sa táto tradícia prvýkrát objavila v tomto meste. Podľa iných zdrojov nový zvyk do Budapešti priniesla dcéra saského kráľovského ministra v roku 1828. Stromčeky sa začali viac šíriť až po roku 1848. Na dedinách sa nový symbol šíril omnoho pomalšie než v mestách. V 19. storočí sa stromčeky častejšie objavovali iba u majetnejšej vrstvy obyvateľstva. V druhej polovici 19. storočia sa symbol Vianoc rozšíril aj u menej majetných vďaka vtedajšej tlači.
Stromček sa, samozrejme, objavil aj na vidieku. V kaštieľoch niekedy dostávali vianočné darčeky aj sluhovia. Tak si vnútorný personál rýchlo obľúbil nový symbol. Po založení rodiny sa personál často vracal do svojej rodnej dediny, kde už, samozrejme, stromček chýbať nemohol. Mohli by sme uvažovať nad tým, že čo viedlo ľudí ku zvyku, bez ktorého by sme si už dnes Vianoce nevedeli predstaviť. Čo sa skrýva za symbolom, že kladieme dôraz na darčeky, ktorými chceme potešiť svojich blízkych. Ľudia verili, že aj v zime zelené konáre dokážu dodať energiu. Stromčeky sa dostali do obydlí. Rodina sa snažila v čase zimného slnovratu energiu zo stromov využiť vo svoj prospech. Verili v to, že ak postavia zelené halúzky do svojho obydlia, energia zo stromov sa prenesie na obyvateľov domu. Vravievalo sa, že energia, ktorú stromčeky vyžarujú, odoženie zlo.
To, že sa dnes snažíme zaobstarať tie najkrajšie vianočné darčeky, má tiež svoj pôvod. Tento zvyk súvisí s príchodom Nového roku. Začiatok Nového roku je predpokladom pre úspech v budúcnosti. Dobrý začiatok je dobrá predzvesť pre úspech, preto sa snažíme obdarúvať svojich blízkych. Je to symbol spokojnosti, aby v budúcom roku nič nechýbalo.
Takmer každý zvyk a symbol, s ktorým sa stretávame, má svoju históriu. Dnes akosi takýmto drobnostiam nevenujeme dostatok pozornosti. V každom prípade, ak naši predkovia takýto zvyk prijali, tak by sme mali túto peknú tradíciu odovzdať aj ďalším generáciám. Technický rozvoj nepriamo vplýva aj na náš život. V poslednom čase sa čoraz častejšie objavujú umelé stromčeky, ktoré nahrádzajú tie "pravé". Už nemajú svoju typickú vôňu, no chránia naše životné prostredie. Snáď aj tento nedostatok sa dá akosi kompenzovať. Ak dáme do vázy pár živých konárov, tak ani nezaregistrujeme prítomnosť umelého stromčeka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
