ktorému predchádzali voľby juhoslovanského parlamentu a prezidenta, má zároveň definitívne spečatiť politický koniec exprezidenta.
Šesť a pol milióna oprávnených voličov rozhodne o tom, kto na nasledujúce štyri roky obsadí 250 poslaneckých kresiel. O ich hlasy sa uchádza osem strán a koalícií. Hlavným favoritom je Demokratická opozícia Srbska (DOS) - koalícia 18 strán okolo zväzového prezidenta Vojislava Koštunicu, ktorá podľa prieskumov verejnej mienky získa viac ako 70 percent hlasov. Na druhom mieste by podľa očakávaní mala skončiť s veľkým odstupom Miloševičova Socialistická strana Srbska (SPS) so ziskom okolo 13 percent hlasov.
S približne siedmimi percentami hlasov by sa do parlamentu mala bez problémov dostať aj Srbská radikálna Strana (SRS) ultranacionalistu Vojislava Šešelja. Preferencie Srbského hnutia obnovy (SPO) svojho času charizmatického opozičného lídra Vuka Draškoviča sa pohybujú okolo piatich percent, čo znamená, že jeho účasť v parlamente nie je celkom istá.
Zvyšné štyri strany - neokomunistická Juhoslovanská ľavica (JUL) Miloševičovej manželky Mirjany Markovičovej, Srbská sociálnodemokratická strana (SSDP) Zorana Liliča, Demokratická socialistická strana (DSP) Milorada Vučeliča (Lilič a Vučelič sú bývalí vysokí funkcionári SPS) a Strana srbskej jednoty (SSJ) založená bývalým polovojenským lídrom Željkom "Arkanom" Ražnatovičom, ktorý sa v januári stal obeťou atentátu - spolu získajú len okolo troch percent hlasov.
Približne 8700 volebných miestností bude otvorených od 7. do 20. hodiny SEČ. Prieskumy naznačujú vysokú účasť, aj keď nižšiu ako v septembrových zväzových voľbách - časť stúpencov DOS sa nezúčastní kvôli presvedčeniu, že Miloševič skončil a k voľbám neprídu ani niektorí sklamaní voliči SPS. Hlasovanie sa uskutoční aj v troch srbských okresoch v Kosove, kde žije asi 150 000 obyvateľov.
Priebeh hlasovania bude - na rozdiel od minulosti - sledovať 335 pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), 12.000 z belehradského Centra pre slobodné voľby a demokraciu (CeSID). Ako pozorovatelia budú pôsobiť aj zástupcovia rôznych ambasád, členovia parlamentných delegácií a prominentní politickí predstavitelia.
Novinkou týchto volieb sú priehľadné hlasovacie urny, ktoré majú zabrániť podvodom. Používať sa bude aj neviditeľný bezpečnostný sprej a každý volič sa bude musieť pri hlasovaní povinne podpísať do voličského zoznamu.
O tom, ako rýchlo sa môžu "zmeniť karty" svedčí aj skutočnosť, že socialisti, ktorí účasť OBSE na predchádzajúcich voľbách odmietali a do krajiny pozvali len spriaznených pozorovateľov, sa počas predvolebnej kampane práve pred OBSE sťažovali na neregulárny postup DOS a svoju diskrimináciu.
Napriek mimoriadne nepriaznivej hospodárskej a
sociálnej situácii sa podpora DOS za uplynulé dva mesiace zdvojnásobila. Pozorovatelia túto skutočnosť pripisujú hlavne tomu, že na čele volebného zoznamu je veľmi populárny Koštunica - aj keď ten na republikovej úrovni nebude zohrávať žiadnu rolu. Podľa prieskumov zväzovému prezidentovi dôveruje 90 percent obyvateľstva, kým Zoranovi Djindjičovi, kandidátovi DOS na post srbského premiéra, dôveruje len 40 percent. Približne rovnaké množstvo Srbov má o budúcom šéfovi kabinetu negatívnu mienku.
Isté je, že budúcu srbskú vládu čakajú veľké výzvy: krajina je po desaťročí vlády Miloševiča hospodársky zruinovaná - vojnami, medzinárodnými sankciami a korupciou, bude treba obnoviť dialóg s menšinami a riešiť otázku Kosova a problematických vzťahov s Čiernou Horou, ktorá so Srbskom tvorí Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR). Napriek ústretovému postoju medzinárodného spoločenstva voči Belehradu problémy môže vyvolať otázka ďalšieho osudu Miloševiča, ktorého haagsky tribunál obžaloval z vojnových zločinov. Otázne je tiež, či sa DOS bez tlaku zo strany exprezidenta podarí udržať jednotu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
