vianočných sladkostí, upratovania, alebo civenia na televízor. Práve vám ponúkame možnosť, ktorá je ekvivalentom Vianoc v prírode, kde sa minimálne tak dobre dá vychutnávať pokoj a ticho v duši, ktoré je práve pre tieto dni typické. Dovolím si vám priblížiť môj vlastný rituál, ktorý sa stal už niekoľkoročnou tradíciou a ktorú sa snažím dodržiavať vždy vtedy, ak mám čo i len trocha času a priestoru.
Už niekoľko rokov sa pravidelne vydávam 24. decembra ráno autobusom do obce Zlatá Baňa pri Prešove, kde sa začína moja vianočná trasa. Po zelenej značke sa vydám hore dedinou, za ňou ešte po asfaltke absolvujem výstup na Pusté pole, alebo, ak chcete, Zlatobanské lúky. Toto miesto mám obzvlášť rád, pri svojich potulkách prírodou som si totiž obľúbil otvorené priestranstvá, ktoré evokujú v človeku pocit voľnosti. Preto sa vždy nezabudnem zastaviť pri smerovníku a poobzerať sa vôkol seba, na masív centrálnej časti Slanských vrchov, na ihlu televízneho vysielača na Dubníku (pravda, ak je dobré počasie). Trasa ďalej pokračuje po zelenej značke, ktorá vojde do lesa a stúpa listnatými porastami, pravdaže, teraz bez lístia. Vašu cestu kopíruje (ak je sneh) bežkárska stopa, občas máte možnosť natrafiť aj na kolegu - turistu, s ktorým sa v deň sviatočný zdravíte akosi srdečnejšie, než obyčajne. Znalí veci už istotne tušia, že cieľom výstupu je najvyšší vrch pohoria - Šimonka. Asi v dvoch tretinách výstupovej trasy prejdete cez výraznú lesnú cestu a stáčate sa doprava, okolo niekoľkých pramienkov stúpavým traverzom dosiahnete sedlo Grimov Laz s križovatkou turistických chodníkov. Tu je priestor na chvíľku oddychu, načúvaniu atmosféry zimného lesa. Trasa na vrchol vedie ďalej po žltej a červenej značke, ktoré sa čochvíľa rozdvoja a na Šimonku vás vedie iba žltá farba. Záverečný prudší výstup vedie rezerváciou klimaticky formovaných, čudesne poskrúcaných starých stromov, ktoré najmä v zime, oblepené hrubými vrstvami snehu, evokujú veľmi sugestívnu dojmy. Napokon, pár metrov pod vrcholom, vyjdete z lesa a o chvíľu stojíte na nezalesnenej, holej špičke Šimonky (1092 m).
Ak je počasie čo i len trocha dobré, oddá sa postáť, či posedieť na vrchole hodnú chvíľu, porozjímať o tom, čo zasa ten rok priniesol, poobzerať sa na nezvyčajne tichú krajinu a sám sebe sa tak trocha vyspovedať. Možno to znie trocha nadnesene a pateticky, ale napokon, každý si tú svoju spovednicu nosí hlavne vo svojom vnútri... Ak ste sa dostatočne nabažili pocitov, čaká na vás ešte zostup po vlastných stopách, do Zlatej Bane, kde už pomaly za oknami začínajú horieť sviečky a vás to láka opäť domov...
Celá táto moja obľúbená vianočná trasa mi zvyčajne trvá asi štyri hodiny, máte na ňu, ak chcete aj viacej času. Dá sa absolvovať aj rýchlejšie, ale načo sa zasa v takýto deň kamsi ponáhľať. Dve odporúčania - skúste sa počas celej trasy trocha viac dívať okolo seba a skutočne vnímať to, čo vás obklopuje a - úplne výnimočne - vyberte sa tentokrát do lesa sami, najviac vo dvojici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
