Eva BOMBOVÁ & Zuzana BOBRÍKOVÁ
Prešov/Košice - S trpkým zadosťučinením prijímajú v týchto dňoch správy o definitívnom odstavení ukrajinskej jadrovej elektrárne Černobyľ desiatky Slovákov, ktorí v čase najhoršej civilnej jadrovej katastrofy na svete - 26. apríla 1986 - žili na západnej Ukrajine. V predchádzajúcich rokoch boli na základe medzištátnej dohody niektorí postupne presídľovaní na Slovensko. Ide o krajanov, ktorí odchádzali do bývalého Sovietskeho zväzu krátko po skončení vojny v r. 1947, v niektorých prípadoch pod vplyvom masívnej prosovietskej propagandy. Aj takmer 15 rokov po havárii sú následky explózie jadrového reaktora zdrojom ohrozenia zdravia pre ľudí žijúcich v bezprostredne zasiahnutej oblasti a susediacich teritóriách Bieloruska a Ruska. Prevádzka v atómovom objekte bola teda po dlhých rokoch vyjednávaní medzi Kyjevom a Západom ukončená v piatok o 12. hodine.
"Zatiaľ sa na Slovensko mohlo vrátiť približne 1100 Slovákov z dvoch regiónov západnej Ukrajiny: z okolia Rovna a Volyne. Žiaľ, ďalšie stovky rodín našich krajanov zatiaľ presídliť nemohli, pritom ide o etnických Slovákov. V nejednom prípade i priamo z okolia Černobyľu a takých, ktorí sa bezprostredne po havárii v atómovej elektrárni na jar 1986 podieľali na likvidácii následkov. Konkrétne viem o štyroch takýchto rodinách v Kyjeve a vo Vinici," povedal Štefan Kruško z Prešova. Je vedúcim predstaviteľom občianskeho združenia, ktoré sa angažuje v pomoci etnickým Slovákom, vracajúcim sa do SR z Ukrajiny. Za túto nezištnú dlhoročnú aktivitu prevzal Š. Kruško pred niekoľkými dňami v Bratislave ocenenie Srdce na dlani v kategórii dobrovoľná práca. Pozná problémy presídlencov z vlastných skúseností, keď sa mu podarilo vrátiť sa z Ukrajiny do pôvodnej vlasti v r. 1967.
"To, čo sa stalo v Černobyle, už nikto neodstráni a následky budú trvať celé dlhé roky. Tí Slováci z blízkosti Černobyľu, ktorí už žijú medzi nami, cítia v nejednom prípade dopady havárie na svojom zdravotnom stave. Dospelí najčastejšie trpia na ochorenia štítnej žľazy, malé deti sú chudokrvné. Pretože ich osudy sledujem pozorne aj potom, ako presídlili, viem, že naši lekári sa im usilujú pomáhať. Škoda, že lekári spomedzi samotných presídlencov majú kvôli problémom s uznaním atestácií zo všetkých profesií najväčie starosti pri hľadaní zamestnania. Inak sa krajania v 12 regiónoch Slovenska, do ktorých sa postupne sťahovali, vcelku dobre uplatňujú. Robotníci si našli prácu všetci, ženy sa zamestnali v obchode, po vykonaní jazykových skúšok mnohé učia, ďalšie pracujú v textilnom priemysle. Čo ma teší najviac: väčšina detí presídlencov patrí v školách, ktoré navštevujú, medzi najlepších žiakov. Od ich triednych učiteliek počúvam takmer výlučne len chválu. Od Slovenskej republiky bolo veľkým gestom, že stovkám krajanov z Rovnianskej a Volynskej oblasti umožnila návrat do starej vlasti,"
povedal Štefan Kruško o osudoch optantov zo západnej Ukrajiny.
Aj keď oceňuje pomoc štátu, upozorňuje zároveň na pretrvávajúce problémy slovenských presídlencov. V iných krajinách, kam sa na základe svojho pôvodu ľudia z okolia Černobyľu sťahovali - ide o Česko, Izrael a Maďarsko, podobné starosti už dávno vyriešili. Ide najmä o rôzne problémy administratívneho rázu, keď presídlenci museli platiť za vyviazanie z ukrajinského a za získanie slovenského štátneho občianstva. Stále nevyriešenou ostáva otázka peňazí presídlených Slovákov na ich zamrznutých účtoch na Ukrajine, kde majú mnohí stále zablokované celoživotné úspory. O osudy presídlencov zo západnej Ukrajiny sa okrem historikov takmer nikto u nás nezaujíma.
M: Radioaktívny mrak zasiahol oblasť St. Ľubovne i Spiša a cez Liptov putoval na Záhorie
Naše územie síce bezprostredne zasiahnuté nebolo, ale katastrofa v susednom štáte poznamenala vedomie ľudí hlavne informačným embargom. Prvé informácie prenikli na verejnosť až niekoľko dní po udalosti.
"Osobne ma tragédia našťastie nepoznačila. Profesionálne - ťažko povedať. Nestretla som sa s bezprostredným vplyvom, ktorý bol v oblasti blízko výbuchu. Ten okamžitý sa už prejavil, ten neskorší sa prejaví až po rokoch. Polčas rozpadu látok, ktoré sa pri štiepnej reakcii používajú, je dosť dlhý. Fyziku som nikdy nemala rada, takže sa priznám, že problematika jadrových elektrární ma až tak nezaujímala. Ale myslím, že v Černobyle to mali už dávno odstrániť a zavrieť, veď sa tam našli chyby," podelila sa so svojimi pocitmi primárka detskej onkológie FNsP na Triede SNP v Košiciach MUDr. Irina Oravkinová. "Od kolegov viem, že v tejto oblasti je vyšší výskyt leukémií a rakoviny štítnej žľazy u dospelých aj u detí. Je pochopiteľné, že keby som sa rozhodovala, či v tejto oblasti žiť, tak žiadam elektráreň čo najskôr uzavrieť, ale z môjho hľadiska nemôžem úplne podporiť ani zelených, pretože bez energií je nám problematické vyžiť. Pokiaľ by sme boli štátom bez energie, dali by sme sa ľahko ovládať. Bez energie si to neviem predstaviť, ale treba dbať na čo najväčšiu bezpečnosť."
Veľa ľudí po černobyľskej havárii uvažovalo, v čom všetkom môžu byť stopy rádioaktivity, čo je bezpečné a čomu sa radšej vyhnúť. "Práve po roku 1986 som sa začal orientovať na kontrolu potravín. Podnietil to zdravotný stav dcéry, bol som presvedčený, že narušenie jej imunitného systému vyplývalo z niektorých zložiek potravín. To určilo moju profesionálnu kariéru," hovorí riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie MVDr. Jozef Klíma. "Materiály o černobyľskej havárii boli dlhý čas utajované, aj keď ja som sa dostal k fotografickým záberom pohybu mraku. Východoslovenský kraj bol postihnutý okrajovo v oblasti Starej Ľubovne či Spiša, kde mrak menil smer svojej cesty cez Liptov smerom na Záhorie, severné Rakúsko, oblasť nemecko-švajčiarskych Álp, kde sa zrazili dve oblačnosti a tam to spadlo. Naše územie až tak postihnuté nebolo, aj keď niektoré rozbory produktov, ktoré majú kumulačnú schopnosť, napr. huby, mali niekoľkonásobne zvýšené hodnoty. Tiež ovčie a kravské mlieko od zvierat, ktoré sa vtedy pásli. Boli detekované limitné hodnoty, ale územie nebolo tak zasiahnuté, že by mohol byť poznačený zdravotný stav obyvateľstva. Možno v lekárskych kruhoch niektoré informácie sú, ale ja ich za tie roky v oblasti kontroly potravín nemám. Termín odstavenia posledného bloku je dôležitý, môže sa ním ukončiť obdobie rizika a vnútorného napätia v tejto oblasti. Strach z možnej jadrovej katastrofy pominie, aj keď jedno ohnisko ešte ostáva - sarkofág. Je naďalej aktívny a je diskutabilné, do akej miery sa podarilo zakonzervovať aktívne palivové články, kým dôjde k prirodzenému vyhasnutiu. V tých časoch ešte nebol dostatok informácií o prípadnom riešení následkov takýchto havárií. Odstavenie reaktorov je jeden problém a zakonzervovanie druhý. Ten môže byť aktuálny v najbližších rokoch."
M: Bez atómovej energie by sme nemohli samostatne fungovať
Zamlčovaním a tajnosťami spôsobili vtedajšie totalitné vlády veľa zlého. Každé výrobné zariadenie môže mať nedostatky, alebo môže zlyhať ľudský faktor, čo dominovalo v Černobyle. "Povedať z energetického hľadiska, že treba všetky výrobné zariadenia na báze atómovej energie odstaviť, je dosť problematické. Samotná výroba je z hľadiska kontaminácie ovzdušia v porovnaní napríklad s parnými elektrárňami ekologicky výhodná. Druhá vec je riziko možných nepredvídateľných situácií," hovorí z pohľadu energetikov vedúci oddelenia veľkoodberu elektrickej energie Východoslovenských energetických závodov Ing. Ľubomír Bodnár. "Z hľadiska slovenskej energetiky znamenajú Jaslovské Bohunice a Mochovce výkony v tzv. základnom zaťažení. Zabezpečujú kontinuálny odber počas celého roka, ktorý sa dá len minimálne regulovať. Energetické špičky ráno a večer, keď po práci ľudia prídu domov a zapnú množstvo spotrebičov, zabezpečujú pološpičkové a špičkové zdroje, teda tepelné a vodné elektrárne. Dispečerským spôsobom sú regulované výkyvy medzi výrobou a spotrebou. Tepelné a vodné elektrárne sa dajú ´priškrtiť', atómové len veľmi ťažko."
Aj tak nastávajú v energetickej sústave stavy, že odber klesá až na takú mieru, že treba siahnuť na základné zaťaženie. Energia vyrobená u nás potom smeruje na predaj do západnej sústavy. Cena za ňu je ale veľmi nízka. Ide o tzv. odpadovú energiu. Je ale jednoduchšie lacno ju predať ako upravovať režim niektorej z atómových elektrární.
"Cesta vedie aj k využívaniu zložitých procesov. Nie je zaujímavá len energia jadra, ale aj riadená termonukleárna reakcia. Dnes sú v kurze paroplynové cykly. Ale nimi nevieme zabezpečiť základné zaťaženie. Navyše je tu závislosť na trhoch s plynom," hovorí Ing. Ľubomír Bodnár. "Všetky ložiská na svete sú zabilancované, nie sú nevyčerpateľné. Okrem boja politických skupín, ktoré majú záujem na výstavbe technologických celkov, strategická otázka je, či bude napr. dostatok plynu, aby sa mohli masovo rozširovať kogeneračné jednotky. Ak vznikne hlad po energii, dá sa čakať, že je tu vždy dostupná forma - jadro, alebo využitie riadenej termonukleárnej reakcie na báze vody. Sú tu riziká, to nikto neberie, ale riziká ostávajú v hociktorom odvetví."
Na Slovensku sa v atómových elektrárňach vyrába vyše 50 percent energie. Je to značný podiel. Ak by mal odpadnúť, Slovensko by sa samo, bez nákupu, nevedelo z toho dostať. Cena by nemohla byť regulovaná, bolo by to na občanovi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
