Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
Vaše listy a množstvo korešpondenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž ČITATEĽ V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 54. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Ponožky a niečo na seba si išiel kúpiť s revolverom v ruke" sme priniesli príbeh 19-ročného Ďusa a jeho pomocníka Elemíra, ktorí na rozdiel od väčšiny ľudí chodiacich na nákupy s peňaženkou alebou kreditnou kartou, uprednostnili inú, rozumej: netradičnú formu platenia.
"Pracujem v predajni odevov na novom sídlisku. V ten deň som otvorila o desiatej dopoludnia. Asi o hodinu neskôr vošiel do obchodu mladý muž a pýtal si šuštiakovú súpravu. Ukazovala som mu tovar a on medzi tým rozprával, že sa vrátil z Čiech, kde pracoval a potrebuje obliecť nielen seba, ale aj deti a manželku. Vybral si dve koženkové bundy, vetrovku, tepláky a šuštiakové súpravy. Keď mal zaplatiť, opýtal sa ma, kde je nablízku bankomat," vypovedala pred súdom Agáta K.
Ako ďalej povedala, vysvetlila zákazníkovi, kde bankomat nájde a on odišiel. O chvíľu sa vrátil a pýtal si veľkú nákupnú tašku, do ktorej by sa mu zmestil tovar, čo si vybral. Ponúkla mu igelitové vrece a pomohla mu do neho všetko poukladať. "Keď prišlo na platenie, nečakane odzadu pristúpil ku mne a medzi lopatky mi priložil zbraň. Cítila som jej hlaveň... Prinútil ma sadnúť si na regál, pristúpil k pokladni a mieriac na mňa revolverom, vybral tržbu. Zobral mi kľúče, chytil vrece s tovarom a s upozornením, aby som nerobila hlúposti, ma v predajni zamkol," opísala nevšedný zážitok svedkyňa.
"Všetko čo hovorí, je pravda, len nie to, že som mal zbraň a že som na ňu mieril... To, čo som jej priložil na chrbát, nebol revolver, ale moje prsty. Priznávam, že asi pred tromi rokmi som kúpil na blšáku revolver, ale len na plašenie potkanov... Pri lúpeži som žiadnu zbraň nemal," bránil sa Ďuso. Prokurátor ho obžaloval z trestných činov lúpeže a nedovoleného ozbrojovania. Spolu s ním zahrieval trestnú lavicu aj jeho rovesník Elemír obžalovaný z podielnictva a z navádzania na lúpež. Do celého prípadu sa namočil tak, že od Ďusa prevzal a následne predal dve koženkové bundy. A to aj napriek tomu, že vedel, že ich jeho kamoš ukradol. Navyše to mal byť práve on, čo Ďusa naviedol na ďalšiu lúpež. Nielenže mu dal tip na vykradnutie firmy, ale ho aj nabádal, aby opäť použil pištoľ.
"Ja som Ďusa na nič nenavádzal. Prihovoril sa mi v krčme a porozprával o lúpeži, ktorú urobil. Ukázal mi aj pištoľ, ktorú vraj vytiahol na predavačku. Je pravda, že som od neho zobral kožené bundy, aj to, že som ich predal a peniaze som si nechal. Ale nič viac. Pravda je len to, že on sám mi oznámil, že ide vykradnúť ďalší obchod. Ja a kamaráti sme sa zľakli a radšej sme od neho odišli," povedal na svoju obranu Elemír. Skromne dodal, že čírou náhodou sa v ten istý deň s Ďusom opäť stretli a on mu oznámil, že predajňu už vykradol. A zachoval sa k nemu veľmi pekne, pretože mu dal tisíc korún, ktoré neskôr minuli v bare. Prečo ich prijal, to vysvetliť nevedel. Ukázalo sa, že tento obžalovaný neklamal len v jednom a síce, že Ďuso "vyraboval" aj druhú predajňu...
"Tesne pred záverečnou vstúpil do predajne zákazník a pýtal si ponožky. Ukázala som mu ich a išla som k pokladni. Vtedy mi z pravej strany priložil k hlave pištoľ a vybral si z pokladne tržbu. Keď mal v ruke 4.500 korún, povedal, že mi nič neurobí, len ma zamkne v sklade. Odtiahol ma tam za vlasy," ozrejmila druhý prípad predavačka Alica T.
Tak ako všetky príbehy, ktoré sme v našej súťaži priniesli, aj tento ste mali možnosť dotvoriť vy, milí čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Otázka znela: uznal súd Ďusa vinným z lúpeží so zbraňou? Mali ste nám tiež napísať, ako podľa vás dopadol jeho komplic Elemír. Presvedčil súd o svojej nevine alebo nie?
Do redakcie sme dostali 124 odpovedí, z ktorých 83 sme považovali za správne. Presnejšie povedané, išlo o tie odpovede, z ktorých bolo zrejmé, že súd uznal Ďusa vinným z ozbrojenej lúpeže a nedovoleného ozbrojovania a Elemíra zasa z podielnictva. V skutočnosti prípad skončil tak, že súd vymeral nebojácnemu lúpežníkovi päť rokov basy, jeho komplicovi o dva roky menej.
HRÔZA POMYSLIEŤ, ČO MUSELI PREŽIŤ!
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Ján KOVÁČ z Košíc: "Takéto a podobné prípady sa budú opakovať a ich počet bude rásť. Každý by chcel žiť na vysokej nohe a pritom nerobiť, a tak nie div, že dochádza k trestným činom lúpeže. Žiaľ, dosť často aj s následkom smrti... Ešte šťastie, že v tomto príbehu to dopadlo bez ujmy na zdraví a súd uložil obidvom páchateľom nepodmienečné tresty." Katarína MACKOVÁ z Ľubotíc: "Moja odpoveď je jednoznačná: áno, súd uznal Ďusa vinným z oboch lúpeží spáchaných so zbraňou v ruke. Hrôza pomyslieť, čo tie chudery predavačky museli prežiť! Určite ich to nadlho poznačilo... A pokiaľ ide o jeho komplica, tomu súd vymeral trest za podielnictvo."Ján LIPTÁK z Košíc: "Ďusa usvedčila predavačka, keď videla pištoľ namierenú proti sebe, a muža, ktorý ju za vlasy odtiahol do skladu a zamkol. Pištoľ potom našla polícia v Ďusovom byte. A tak ho súd uznal vinným podľa obžaloby."
Katarína BESKYDOVÁ zo Starej Ľubovne: "Z príbehu jasne vyplýva, že obvinený Ďuso a jeho vydarený spoločník Elemír sa podieľali na pripravovaných lúpežných prepadnutiach so zbraňou. Zaslúžia si prísny trest." Ing. František KAČÍK z Košíc: "Myslím si že súd neuznal Ďusovu obranu. Je veľmi smutné, že dnes najmä mladí ľudia riešia svoje finančné problémy takýmto spôsobom a nie poctivou prácou."
Anna SEMANOVÁ z Prešova: "Áno, súd uznal Ďusa vinným z lúpeže spáchanej so zbraňou. Jeho komplic Elemír bol tiež odsúdený." Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Navádzanie a podnecovanie na spáchanie trestného činu je tiež škaredá choroba a verím, že aj náležite odmenená. A tak si myslím, že Elemír, aj keď sa na prípade priamo aktívne nezúčastnil, nemohol súd presvedčiť o svojej nevine." Peter CSUDÁKY z Košíc: "Vykrúcačky a zavádzania súd nepresvedčili. Ďuso skončil s mastným trestom za lúpež so zbraňou. Je len samozrejmé, že aj jeho komplic bol súdený ako spoluvinník, lebo o čine vedel a neoznámil ho polícii." Emília MAGEROVÁ zo Sniny: "Súd určite uznal Ďusa vinným z lúpeže a nedovoleného ozbrojovania, Elemíra zasa z trestných činov podielnictva a navádzania na lúpež. Svojimi argumentami o údajnej nevine súd nepresvedčil." Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "U nás je veľa takých, ktorí chodia na nákupy za štyri prsty a piatu dlaň... Ale ja si myslím, že predavačka by nikdy nemala byť sama v obchode. Malo by ich byť viac! Takým gaunerom, o akých sa píše v článku, treba napariť poriadne tresty, zavrieť ich a dať im tvrdo pracovať, aby sa naučili na prácu a nie na zbojníčenie!"
Anna ADAMOVÁ zo Svinej: "Uznanie viny z trestného činu lúpeže a z nedovoleného ozbrojovania bolo v Ďusovom prípade opodstatnené. Jeho komplic však má tiež svoj podiel viny a mal by sa zodpovedať za spolupodielnictvo. Bolo to zohraté duo, ktoré si dobre zaspievalo na jednu nôtu." Jozef ŠKURLA z Košíc: "Lúpež je druhý najzávažnejší trestný čin po vražde. Súd obidvoch uznal vinnými podľa obžaloby. Keby som ja bol v sudcovskom talári, postupoval by som rovnako. Je to jasný prípad." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Aj keď väčšina ľudí chodí na nákupy s peňaženkou, sú takí, ktorí idú s myšlienkou v hlave, ako lúpežou prísť k vysnívanému tovaru. Verdikt súdu bol podľa mňa správny, keď Ďusa uznal vinným z trestného činu lúpeže a nedovoleného ozbrojovania a Elemíra z podielnictva."
Pavol KOVALÍK z Košíc: "Ďuso sa síce snažil kľučkovať, ako treťotriedny hokejista, preto ho paragrafový bodiček prokurátora obral o puk a sudcovská porota mu za nedovolenú hru naparila odchod z trestnej lavice priamo pod väzenskú sprchu. Elemír, ktorý zle kaučoval svojho zverenca, musel za podielnictvo na neférovom správaní sa Ďusa opustiť trénerský post. Doplatili na taktickú chybu, lebo na právnickom ľade sa ťažko dávajú góly z postrašenia súpera, ak namiesto hokejky manipulujete pištoľou." Evka LAČNÁ z Vranova nad Topľou: "Podľa mňa súd uznal Ďusa vinným z lúpeží so zbraňou, pretože je zjavné, že pred senátom klamal. Elemír bol tiež uznaný vinným, no nie z lúpeží, ale z podielnictva a navádzania na lúpež. Keby som ja bola sudkyňou, neodišli by naprázdno." Ján BOČKAY z Košíc: "Súd určite uznal Ďusa vinným z lúpeže so zbraňou a poslal ho tam, kde bude mať erárne ponožky. Elemír pravdepodobne skončil s podmienkou."
Mária PAVLÍKOVÁ z Jánoviec: "Teraz je taká mizerná doba, že ľudia už si pomaly nemajú čo dať do úst. A tak sa dopúšťajú všeličoho. Ale súd predsa len uznal Ďusa vinným z lúpeží so zbraňou. Ani jeho komplic nepresvedčil mužov v talároch o svojej nevine. Ďusa strašil, vyhrážal sa mu, že ho udá..." Věra LIPOVÁ: "Chcem si na chvíľu obliecť sudcovský talár a vyjadriť sa k súťažnému článku. Ja sama som zažila niečo také a komu sa to nestalo, tak si asi ťažko predstaví to, čo museli prežívať predavačky v momente prepadu. Môj rozsudok znie: Ďuso je vinný z lúpeže so zbraňou a Elemír z podielnictva a navádzania na lúpež. Vzhľadom na to, že pre väčší efekt použili pištoľ, dostali pár rokov natvrdo."
Ľuboslav LEŠČÁK z Lipan: "Panna panien, oroduj za Ďusa a Elemíra! Ale na súde im to aj tak asi nepomôže..." Marcela VRZALOVSKÁ z Košíc: "Je smiešne, ako sa Ďuso vyhováral. K všetkému sa vraj priznal len kvôli tomu, že sa na polícii bál bitky. Je jasné, že súd mu na také výhovorky nenaletel. Myslím si, že ani Elemír neuspel pred súdom presviedčaním o svojej nevine." Ján HRAŠKA z Nových Sadov: "Podľa môjho názoru súd uznal Ďusa vinným podľa obžaloby. A pokiaľ ide o Elemíra, ani tomu sa nepodarilo vykrútiť a skončil s trestom za podieľanie sa na lúpežnom prepade." Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Obe prepadnuté predavačky potvrdili, že lúpež spáchal Ďuso so zbraňou v ruke. Hoci išlo o pomerne malé škody, i tak si mohol vyslúžiť dosť vysoký trest."
MUDr. Peter ČULKA z Košíc: "Lúpež je v súdnej praxi označovaná ako závažný trestný čin, súd však musí brať do úvahy aj to, či Ďuso bol dovtedy bezúhonný alebo nie. V tom prvom prípade by ho zrejme odsúdil na trest pri spodnej hranici trestnej sadzby. V prípade Elemíra súd bude len veľmi ťažko dokazovať spolupodielnictvo a navádzanie na lúpež. Zrejme mu to ani nedokáže a môže ho odsúdiť iba za neoznámenie trestného činu."
Andrej TEJBUS z Lipan: "Otázka znela: uznal súd Ďusa vinným z lúpeží so zbraňou? Odpoveď: Áno a to dokonca z pripravovanej a spáchanej so zbraňou, čo potvrdili aj predavačky." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Keby som bola v sudcovskom talári, u Elemíra by som okrem trestných činov podielnictva a navádzania na lúpež zvažovala aj neprekazenie trestného činu."
Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Súd musel uznať Ďusa vinným z lúpeže so zbraňou. Nemohol uveriť jeho báchorkám, že sa k zbrani priznal len preto, lebo sa bál bitky zo strany vyšetrovateľov. Veď aj svojmu kamrátovi sa priznal, že bol kradnúť s pištoľou." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Tento súťažný príbeh je pre dnešnú dobu typický. Lúpežné prepadnutia sú na dennom poriadku a predavačky sa doslova boja o svoj krk."
Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Predpokladám, že súd uznal Ďusa z trestných činov lúpeže a nedovoleného ozbrojovania. Jeho priateľ sa v tom viezol s ním." Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "U Ďusa to bolo jasné, súd ho uznal vinným v zmysle obžaloby. Čo sa týka Elemíra a navádzania na lúpež, tu stálo tvrdenie proti tvrdeniu, takže súd ho mohol uznať vinným iba ak z podielnictva." Johana TALLOVÁ z Pečovskej Novej Vsi: "Osobne si myslím, že obaja by si zaslúžili takmer rovnakú výšku trestu. A ešte niečo. Nemalo by byť pri každej registračnej pokladnici, zabudované nejaké signalizačné odstrašujúce zariadenie?" Ladislav VERNARSKÝ z Prešova: "Ďuso bol uznaný vinným z lúpeže so zbraňou, Elemír bol odsúdený za spolupáchateľstvo a navádzanie na lúpež, pretože o svojej nevine súd nepresvedčil." Júlia RACEKOVÁ z Košíc: "Ďuso spáchal trestný čin v úmysle zmocniť sa cudzej veci,a to hrozbou bezprostredného násilia s pištoľou v ruke. Ide tu o trestný čin lúpeže so zbraňou. Súd nemal o Ďusovej vine žiadne pochybnosti. A ako dopadol Elemír? A keďže na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, súd ho uznal viným aj z trestného činu podielnictva."
PÄŤDESIATY ŠIESTY SÚŤAZNÝ PRÍBEH
Zarastený, neupravený muž, ktorý predstúpil pred súd, výzorom pripomínal bezdomovca neurčitého veku, no v skutočnosti ním nie je. Pán Dalibor má 55 rokov, rodinný dom a dokonca i prácu. Je starý mládenec, robí traktoristu a opravára poľnohospodárskych strojov. Podľa spolupracovníkov je kamarátsky a správa sa slušne.
V podstate bol dobrák, neprekážal mu ani krik detí, ani to, že k nemu do domu, v ktorom býval sám ako prst, sem-tam zašli. Všetko bolo v najlepšom poriadku, ale len dovtedy, kým sa mu nezačali páčiť dievčatká. Najprv ich hladil len očami, neskôr i rukami, ktoré sa smelo kĺzali po prsiach a po pekných nôžkach 14-ročnej Lidky a jej o dva roky mladšej sestry Lucie. Nezostalo len pritom, lebo Dalibora očarila ich mladosť tak veľmi, že najmenej trikrát mal pohlavný styk s Lidkou a raz i s jej mladšou sestrou. Za odmenu, dostali dievčatá veľký krajec chleba s jahodovým džemom, alebo 10 20 korún na sladkosti. Takto si starý mládenec s nimi užíval asi pol roka. Presnejšie dovtedy, kým sa tie dve komusi nepochválili, aký dobrý je k nim ujo Dalibor...
Dostalo sa to do uší istého policajta, ktorý sa s dievčatami porozprával. Ten neskôr pred súdom vypovedal: "Mladšia z dievčat sa mi priznala, že ujo sa s ňou raz hral takú hru, že ju vyzliekol, bozkával a všade hladil a strkal do nej prsty... Jej staršia sestra mi zas povedala, že k nemu chodila pravidelne a že s ním sexovala. Presne opísala, čo spolu robili." Dalibor, ktorý sa za šantenie s maloletými sestrami dostal pred súd, sa bránil nasledovne: "Obidve dievčatá dobre poznám, lebo bývajú v susedstve. Ja som však ani s jednou z nich nič nemal. Nie je pravda, že som ich pohlavne zneužil. Nehovorím, že ma nenavštevovali. Boli u mňa, ale nie samy, prišli spolu s inými deťmi, ktoré sa ku mne chodili hrať."
To, čo obžalovaný kategoricky poprel, dievčatá bez ostycánia priznali. Staršia Lidka na pojednávaní tvrdila, že s ujom Danielom sa milovali možno aj desaťkrát! Na otázku predsedu senátu, prečo povedala vyšetrovateľovi, že sa to stalo 3-krát, povedala: "Bála som sa povedať pravdu, pretože som si myslela, že keď poviem koľkokrát som s ním naozaj bola, povedia, že som zlá a dajú ma do detského domova." Lidka podrobne opísala, ako ujo prešiel od obchytkávania jej tela až k tomu, že sa jej kázal vyzliecť a ľahnúť si k nemu do postele, i to, že jej prikázal, aby na neho vyliezla… "Nebránila som sa. Bolo to tak, že ja som prv chcela vedieť, aké to je, a súhlasila som aby to ujo so mnou viackrát zopakoval, lebo sa mi to páčilo. Aj preto som o tom nikomu nehovorila, až neskôr som to povedala jednej kamarátke," vysvetľovala Lidka. Jej sestra nebola taká zhovorčivá. Nepamätala sa, kedy prišla o poctivosť, spomenula si len na to, že sa to stalo v dome uja Dalibora. "Kázal sa mi vyzliecť a on sa tiež vyzliekol do trenírok. Povedal, aby som prišla k nemu, a chcel, aby som si ľahla do postele. A potom mi urobil zle, tiekla mi aj krv..." vypovedala na pojednávaní Lucka.
Matka dievčat sa o tom všetkom dozvedela až od policajtov. Išla s dcérami na gynekologické vyšetrenie, ktoré potvrdilo, že ani jedna z nich už nie je panna. "Dcéry mi nič nepovedali. Aj neskôr, keď som sa ich pýtala, čo s nimi Dalibor robil, sa mi to hanbili povedať. Podľa mňa, to on vábil dcéry aj iné deti, aby sa chodili k nemu do domu hrať. Dával im peniaze, čo potvrdili aj moje dievčatá," uviedla pred súdom pani Margaréta.
Obžalovaný sa podrobil psychiatrickému a sexuologickému vyšetreniu. Znalci zistili, že nie je duševne chorý a nemá sexuálnu úchylku. To, čo robil, súvisí s nedostatkom jeho morálnych zábran. Dalibor tvrdil, že s dievčatami nič nemal, lebo vraj už dobrých päť rokov nie je schopný vykonať pohlavný styk, znalci však zistili, že opak je pravdou. Maloleté sestry, ktoré navštevujú osobitnú školu vyšetril psychológ. Ten zistil, že ich intelektové schopnosti sú retardované na úroveň hornej hranice debility. Dievčatá navštevujú osobitnú školu. Majú dobré charakteristiky, nevynechávajú hodiny... Napriek zníženému intelektu sú podľa zistení znalca schopné vierohodne reprodukovať to, čo zažili.
Obžalovaný si stál na svojom, že "to" neurobil. Poukazoval na rozpory vo výpovediach sestier a vysvetľoval si ich tak, že klamú... Podľa znalca však nešlo o rozpory, ale rozdielnu interpretáciu prežitého, prislúchajúcu ich veku a intelektu. Setry nemali dôvod klamať, pretože k obžalovanému mali dobrý vzťah a nechceli mu ublížiť. Svedčí o tom i fakt, že staršia Lidka priznala, že ju k ničomu nenútil, že to chcela sama skúsiť...
Po zhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že Dalibor F. je vinný z dvojnásobného trestného činu... Akého? To už je otázka pre vás, milí čitatelia. Napíšte nám aj to, ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním. My len pripomíname, že išlo o skutok, ktorého sa hlavný protagonista dopustil na maloletých dievčatách.
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo ČITATEĽ V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do redakcie Košického denníka Korzár, B. Němcovej 32, 042 62 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých lokálnych redakciách. A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 28 decembra.
Autor: krs
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
