vyrobili opäť aféru, ktorá prerazila medzi vianočné toptémy CNN, Channel 4, francúzskej TV 5, i agentúrnych kanálov Reuters, AP, AFP, atď. Mľaskáme i na Slovensku, kde je kauza zvlášť povedomá, veď "kubišovíziu" máme v živej pamäti, a v ešte "živšej" tiež márne snahy o odvolanie Materáka. Obe reminiscencie sú aktuálne. Maximálne zaujímavé a poučné z nášho pohľadu navyše je, že ide o tú Českú televíziu, ktorá sa pri každej zmienke o slovenskej verejnoprávnej biede automaticky kladie za vzor.
Proti novozvolenému riaditeľovi ČT sa vzbúrila temer kompletná redakcia spravodajstva. Keďže ho "neuznáva", vypovedala mu poslušnosť a odmietla rešpektovať jeho príkazy, následkom čoho sa už niekoľko dní vysiela dvoje alternatívnych "Událostí" (hlavná spravodajská relácia ČT) - jedny zo štúdia na Kavčích horách zostavuje pôvodná redakcia, druhé raz z Novy, neskôr z Primy team nového generálneho riaditeľa. Padlo už prvých dvadsať výpovedí, ktoré však "postihnutí" odmietajú prevziať, takže im hrozí vypratanie buď televíznou ochrankou, alebo regulárnou políciou. Vo vzduchu visia i ďalšie čistky, riaditeľ brnenského štúdia Drahoš (inak najnádejnejší protikandidát nového "generálneho") podpísal zatiaľ 7 výpovedí. Vzbúrenci majú naopak podporu intelektuálnej obce i profesných organizácií, ktorá sa skoncentrovala do občianskeho združenia "Česká televize - věc veřejná". Veľká manifestácia za "záchranu verejnoprávnosti" je ohlásená na 3. januára, pod rovnomennou petíciou sa nazbieralo do včerajška 30 000 autogramov. Opozícia zvažuje mimoriadne zasadanie parlamentu a minister kultúry Dostál vyzval nového riaditeľa na demisiu. To isté urobila i väčšina členov odborného kolégia riaditeľa ČT. Samozrejme, kolégia riaditeľa bývalého, Dušana Chmelíčka.
Kauza je to monumentálna, s potenciálom zatriasť politickým usporiadaním ČR ako žiadna doteraz. Vrátane takých gigaafér, akými boli napr. "Olovo" (kompromateriály poradcov premiéra na poslankyňu Buzkovú), "Bamberg" (financovanie ČSSD mafiánskymi čechošvajčiarmi), financovanie ODS či nedávne menovanie guvernéra ČNB. Nesmierna brizancia sporu o ČT je práve v tom, že ohniskom zápasu je vplyvné médium, ktoré boj o vlastné ovládnutie prezentuje takrečeno v priamom prenose, takže objekt a subjekt kauzy splývajú v jednom.
S obsahom protestu rebelov a ich sympatizantov je možné sa stotožniť. Spôsob voľby Jiřího Hodača (inak dlhoročný zamestnanec BBC, ktorý polovicu normalizácie strávil v emigrácii) bol vrcholne neštandardný a nedôstojný významu takého média. Je jednoducho neakceptovateľné, aby v konkurze s 33 uchádzačmi bolo "rozhodnuté" za 24 hodín. A to v prospech človeka, ktorý už raz z ČT ako riaditeľ spravodajstva musel odísť, keď sa prevalilo, že vyhovel intervenciám Klausa i Zemana, aby vyhodil moderátora najsledovanejšej diskusnej relácie. Podozrenia z toho, že Rada ČT svojím "dvojkrokom" (najprv bolo odvolanie Chmelíčka) plnila politickú objednávku opozičnej zmluvy ČSSD-ODS, nesmierne umocňuje i fakt, že Hodač sa po vynútenom odchode z ČT uchádzal o post hovorcu ODS! Zlatým klincom je potom nová šéfka spravodajstva Bobošíková, ktorá chvíľu pôsobila ako poradkyňa Klausa. "Krvný obraz" kauzy by nebol úplný bez pohľadu na Radu ČT; ako na Slovensku, je politickou nomináciou parlamentu, pričom momentálne 7 z 9 členov patrí "opozmluvnej" väčšine ČSSD-ODS.
Aj vzhľadom na desiatky výrokov politikov oboch týchto strán, ktoré niet priestoru pospomínať, je diagnóza "nabíledni": Parlamentná väčšina sa snaží o ovládnutie verejnoprávneho média, čo je vec mimoriadne nebezpečná a s jej totálne skarikovanou podobou máme svoje neblahé skúsenosti. Ale je tu veľké ALE: Forma protestu rebelujúcich spravodajcov je neakceptovateľná. Nech hovoria čo chcú, je totiž jasné, že neštandardné menovanie ešte neznamená NELEGÁLNE. Hodač bol veru zvolený úplne podľa zákona, keď všetky formálne náležitosti boli dodržané. Kdekoľvek vo svete je proste nemysliteľné, aby zamestnanci média zneužili svoje možnosti k vzbure, ktorou torpédujú nástup nového vedenia. Všetko vyššie uvedené môže byť totiž stokrát pravdou, vždy však zostáva na úrovni subjektívnej dojmológie. Demokracia sa nedá vyvzdorovať anarchiou.
Posledné "Události" v ČT majú systémové korene, ktoré sú zapustené v samotnom princípe verejnoprávnosti. Letmý prehľad situácie v ostatných postkomunistických štátoch, ale napríklad i v Rakúsku, je frapantnou evidenciou. Pre nás je kauza zaujímavá a poučná preto, lebo presvedčivo dokladuje, že ak sa "naštartujú" politici, prestíž, úroveň a vnútorná stabilita takejto inštitúcie vôbec nie je rozhodujúca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
