2000. Program UNISPAR (skratka od slov Univerzity - Industry - Science - Partnership) predstavuje medzinárodný program spolupráce medzi univerzitami, vedeckými ústavmi a priemyslom. A to nielen na medzinárodnej, ale aj národnej úrovni, pod záštitou a za sponzorovania UNESCO a miestnych národných inštitúcií. Na cieľ tohto programu sme sa opýtali vedúceho pracovnej skupiny pre Slovensko Pavla Prokopoviča z Technickej univerzity Košice.
"Cieľom je hlavne transfer poznatkov z výskumu a vývoja z univerzít do priemyslu, do výroby - inovácia, ako jedna z foriem, ktorá zabezpečuje hospodársky rast a rozvoj krajín. Existujú v zásade tri cesty, ktoré vytvárajú podmienky pre ekonomický rast krajiny. Sú to zvyšovanie produktivity výroby, rozširovanie obchodu a napokon inovácia a priemyselná ekonomika, ktorá vytvára nové formy obchodu, využíva nové technológie, nové formy biznisu, nové závody, nové profesie, nové pracovné miesta a nové prostredie pre výrobu."
Patrí aj Slovenská republika do spomínaného programu?
"V sieti UNISPAR je viacero štátov. Slovensko patrí medzi jeden z prvých, zaradených do tohto programu. V súčasnosti sa vytvárajú regionálne zoskupenia pracovných skupín. Univerzity na Slovensku a pracovná skupina Slovenska, ktorá vznikla 6. mája 1999 v Helsinkách, majú šancu byť centrom zoskupenia pracovných skupín strednej alebo východnej Európy. Je na nás ako využijeme túto šancu, o ktorú sa môžeme uchádzať cez svoje aktivity a ich výsledky."
Čo bude cieľom tejto pracovnej skupiny za Slovensko v programe UNESCO - UNISPAR?
"Krajiny východnej a strednej Európy majú značné problémy s inováciou, výrobou konkurencie schopných výrobkov na svetových trhoch. UNESCO znepokojené týmto stavom chce dať šancu prekonať tieto problémy s využívaním poznatkov a zaradením do rozvojových programov spolu s rozvinutými krajinami Európy a celého sveta. Hlavným problémom inovácie sú bez pochyby samotní tvorcovia. Americkým, ale aj celosvetovým poznatkom je, že v súčasnosti hlavným zdrojom nových myšlienok, objavov, patentov, nových technológií, nie sú veľké firmy, koncerny, ale malé firmy s 5 až 20 zamestnancami. Ich pracovníci sú obyčajne ľudia, ktorí postupne študovali na rôznych univerzitách a v rôznych krajinách. Všade sa zoznámili s inými spôsobmi riešenia technických aj organizačných problémov a na "konečnom" pracovisku, kde nepracujú obyčajne viac ako 5 až 10 rokov, všetko to integrovane zúročujú do efektívnych a úspešných postupov, riešení. U nás prakticky neexistuje mobilita našich študentov, ani medzi univerzitami Slovenska a už vôbec nie v rámci sveta. Ak absolvent vysokej školy získa celé vzdelanie od materskej školy po univerzitu v jednom meste a následne začne pôsobiť na tejto univerzite alebo v miestnom závode, čo je jeho prednosťou, v čom sa prejaví jeho kvalita, tvorivosť? Možno sa bude treba detailnejšie pozrieť na tri základné piliere inovácie a konkurencieschopnosti, ktorými sú tvorcovia, informácie a marketing. Cieľom pracovnej skupiny za Slovensko je v programe UNESCO - UNISPAR plniť prinajmenšom úlohy posledných dvoch vymenovaných pilierov - informácie a marketing. "Tvorcov" by mali "vyprodukovať" najmä univerzity."
Naznačil seminár nejaké smerovanie?
"Európska komisia zadefinovala pojem takzvaného Európskeho paradoxu, ktorý je ponímaný ako nesúlad medzi vynikajúcimi výsledkami výskumu a množstvom do výroby daných nových výrobkov schopných konkurencie vo svetovom meradle. Ekonómovia, manažéri, marketing a ostatní, vedú diskusie a robia hlboké analýzy tohto stavu. Ich záverom je, že výsledky vedeckých prác Európanov sa vo veľkej miere využívajú mimo Európu, najmä v USA a Japonsku. Rýchly a dobrý technologický transfer preto vyžaduje, aby sa robil na medzinárodnej a nie lokálnej úrovni tak, aby sa najlepší partneri s vedomostným potenciálom z každého kúta sveta spojili a premenili výskum na dobré výsledky vo výrobe."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
