Dzurindovi. Po trápno-zbytočnej predohre s Jozefom Tuchyňom už vieme, že generál s výložkami či v zálohe to byť nemôže, čo už v SDĽ azda potichu akceptovali. Azda. Na zúženie kruhu adeptov presnejším tipom je to však málo - kuloáry stále hlásia širší výber Stank, Fogaš, Weiss, Demjan. Nie je vylúčené ani nejaké tajné prekvapenie, v každom prípade sa žiada iba dúfať, že ľavica nevytrvá pri pôvodnej nominácii, ktorou by iba rozpútala ďalšiu koaličnú krízu.
Gestikulácia "ohrdnutého" Tuchyňu, ku ktorej sa spustil po svojom odmietnutí, sa pritom dá dešifrovať aj ako politické vydieranie vlastnej strany i celej koalície. "Keď mňa táto koalícia nepotrebuje, je potom otázka, či ja potrebujem túto koalíciu", dal sa počuť exgenerál, čo veru znie ako nezastrená vyhrážka v situácii, keď vládne zoskupenie drží nad hladinou ústavnej väčšiny iba jeden-jediný rezervný hlas. Aké bude ďalšie "koaličné správanie" Tuchyňu, bude podľa jeho vlastných slov jasné až po Republikovej rade SDĽ 16. januára.
Emócie, ktoré sa vyrinuli z urazenej ješitnosti, prezrádzajú však nielen Tuchyňovu nevhodnosť na vládny post, ale doslova francúzske okná v chápaní politického systému. Domnienka, že neakceptovaním jeho kandidatúry "bola porušená ústava, ktorá garantuje rovnosť občanov a šancí", je vskutku komická až neuveriteľná. Väčšmi ako všetky hviezdičky na ramenách a štúdium v Moskve ukazuje toto "prerieknutie" na minulorežimné korene generála. Zastávať post ministra (či akúkoľvek inú ústavnú funkciu) totiž nepatrí medzi základné ľudské práva, je to privilégium, ktorého sa dožije iba minimum "vyvolených". Skutočnosť, že "bývalí vojaci nemajú šancu obstáť vo výberovom konaní, napríklad na post ministra obrany" (aké napríklad?! - iba na post ministra obrany!), nie je žiadnou diskrimináciou, ale stanovením jedného z celého radu kvalifikačných predpokladov. Tie sú plne v ústavnej kompetencii premiéra. A Dzurinda nebol Tuchyňovi ani dlžný vôbec žiadne vysvetlenie - mohol mu dať košom bez jediného slova vysvetlenia.
Pripusťme pre spravodlivosť (ale nie ako poľahčujúcu okolnosť), že podobne zvrátenú implementáciu ľudských práv tam, kde sú úplne bezpredmetné, sme už zaznamenali aj v iných prípadoch. Napríklad podanie koaličných poslancov, ktorým napadli ústavnosť nedávneho referenda, sa tiež v jednom zo svojich bodov opieralo o to, že skrátenie volebného obdobia plebiscitom by bolo porušením ich pasívneho volebného práva. Je to nezmysel, rovnako ako Harabinov podnet na ÚS, podľa ktorého vládny návrh na jeho odvolanie "porušoval jeho právo VYKONÁVAŤ ZVERENÝ ÚRAD". Nuž, takéto právo ako základné ľudské právo neexistuje rovnako tak, ako neexistuje právo vykonávať ministerský úrad, ak kohosi rodná strana doň nominuje. Každý rezortný šéf v tejto i všetkých iných vládach vzišiel ako výsledok zhodnotenia predovšetkým politických, a potom aj iných kritérií u celého radu kandidátov.
Ešte keby tak Tuchyňa bol jediným uchádzačom, ktorý má záujem o funkciu ministra obrany, dalo by sa o akejsi diskriminiácii možno hovoriť... Ak tento človek dokonca zvažuje žalobu na súdny dvor v Štrasburgu, môžeme si iba gratulovať, že tým generálom naozaj bol a preto sa ministrom stať nemohol. Takýto úmysel, bez ohľadu na absolútne nulovú šancu uspieť, totiž obnažuje i ďalšiu charakterovú vadu, ktorá Tuchyňu diskvalifikuje: Nadraďuje osobný záujem (urazenosť) nad záujem štátny (verejný). K presne rovnakému postupu sa uchýlil aj Harabin, a trúfame si tvrdiť, že tým ešte tromfol všetky argumenty, ktoré spísal proti nemu Čarnogurský. Každá sťažnosť proti Slovenskej republike na takom fóre, akým Štrasburg je, nota bene od ústavných činiteľov, má totiž potenciál znižovať medzinárodnú reputáciu krajiny, hoci sa ukáže neopodstatnená.
Na ešte iný (údajný) defekt Tuchyňu poukázal odstupujúci Kanis, keď vyslovil potešenie nad tým, že "človek z SDĽ, ktorý mal taktiež prsty v tejto nečistej hre, vypadol z hry o tento uvoľnený post". Tou "nečistou hrou" myslel, samozrejme, kampaň proti sebe, ale kvalifikácia nie je až taká podstatná ako fakt, že to bol už iba Tuchyňa, ktorý v kauze Katrim Stelly hlasoval v parlamentnom výbore proti Kanisovi spolu s Palkom a Langošom. Hoci sa týmto generál celkom paradoxne asi zaradil na stranu, kde bolo viac pravdy, i z tejto epizódy je zrejmé, ako veľmi túžil Kanisa podsadnúť...
Ak už koaličná zmluva nepustí a musí to byť práve SDĽ, ktorá dodá nového ministra obrany, musíme jej iba želať, aby už teraz mala šťastnejšiu ruku. Aspoň takú, akú ten kúzelník vo Fortune, ktorý podľa Kanisa pri kurze 6240:1 na 500 vsadených vyhral tri milióny...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
