Bol pri postupe do vyššej súťaže i zostupe do tretej ligy. Rady vranovských futbalistov rozšíril na jar roku 1996, ktorý bol pre tento klub veľmi úspešný, keď si v baráži s Rožňavou vybojovali druholigovú príslušnosť. Po úspešnom účinkovaní v nej postihla klub kríza, ktorá sa negatívne prejavila na hre mužstva, a to napokon zostúpilo pred dvomi sezónami do najvyššej regionálnej súťaže. Následkom nelichotivej ekonomickej situácie postupne z klubu odišli viacerí hráči. Postupne sa podmienky skonsolidovali, príležitosť dostali viacerí menej skúsení hráči, ktorí si za svojho kapitána zvolili práve Petra Chmúru. Počas jesennej časti mali výkony Bukocelu vzostupnú formu ,čoho výsledkom je nielen samotné umiestnenie v treťoligovej tabuľke na treťom mieste, ale svojimi schopnosťami zaujali aj jednotlivci. Jedným z nich je práve P. Chmúra, ktorého treťoligoví odborníci zaradili do Jedenástky roka VsFZ 2000. Medzi najlepšími hráčmi nášho regiónu sa dostal po prvý raz v krátkej histórii tejto kultúrno-spoločenskej akcie, ktorú zastrešuje Východoslovenský futbalový zväz.
Aj keď rodák spod Tatier pôvodne nechcel hrať futbal, dosiahol s ním viacero úspechov. Ten posledný chce venovať svojmu otcovi. "Bol to práve on, kto ma presvedčil, že mám na viac, ako len na dedinský futbal a v dorasteneckom veku som odišiel do Popradu, kde sa vtedy hrala druhá liga. Jemu môžem ďakovať, že hrám výkonnostný futbal," povedal P. Chmúra. Potom krátky čas pôsobil vo Svite, neskôr v Sp. N. Vsi, ale na jar roku 1996 prestúpil do Vranova. Práve s týmto klubom sa viažu aj jeho úspechy. K miestu v poslednej jedenástke mu pomohli aj spoluhráči v novotvoriacom sa mužstve. "S dobrým výkon mužstva rastú aj výkony jednotlivcov. Skutočne v mužstve som služobne najstarším hráčom, no vekom je to pravý obranca Peter Košuda. Futbalu sa venujem od deviatich rokov a účasť v spoločnosti najlepších hráčov nášho regiónu má pre ma veľkú cenu. Je to odmena za roky strávené na tréningoch i hektolitre potu," hovorí vranovský libero. Priznal, že predtým sa živil len futbalom, no teraz je zamestnaný v Bukoceli a futbal berie ako koníček. "Väčšina hráčov nášho mužstva má zamestnanie a je to lepšie ako byť na podpore," dodal P. Chmúra.
Najradšej zo svojej doterajšej futbalovej kariéry spomína na postup do vyššej súťaže. "Do Vranova som prišiel pol roka predtým, ako sa nám podarilo vybojovať si miestenku v druhej lige. Na jednej strane to boli veľmi príjemné chvíle, avšak na druhej som nemohol spoluhráčom pomôcť na trávniku, lebo som laboroval s natiahnutým svalom. Ten ma vyradil na dlhé štyri mesiace. Tie boli pre mňa najťažšie, lebo som nemohol hrať. Podobne to bolo aj pri zostupe do najvyššej regionálnej futbalovej súťaže. Do vyššej súťaže sa nepostupuje každý deň, a preto na toto obdobie mám tie najlepšie spomienky," zaspomínal si na svoje začiatky v tomto klube. Miestenka v jedenástke VsFZ ho potešila, vôbec s ňou nerátal. Postupne sa zo záložníka preorientoval na obrancu a teraz je oporou zadných radov. Jeho prednosťou sú rýchlosť, dirigentské schopnosti, patrí k víťazným typom hráčov, ktorých by chceli mať vo svojom strede aj tréneri iných mužstiev.
"Priznávam, že ešte v jesennej časti som dostal ponuku od Humenného, avšak nakoniec z toho nič nebolo. O odchode z Vranova zatiaľ neuvažujem a zdá sa, že čoskoro sa v tomto meste aj ožením. Vo futbale by som chcel ešte niečo dokázať a rád by som si zahral nielen v druhej ale aj najvyššej súťaži," povedal P. Chmúra. O tom či jeho niektorá prognóza dostane jasnejšie kontúry, viac napovedia najbližšie dni i samotné výkony.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
