Vločky šťastia v košickom Dome umenia. O rodine Hasprových a predovšetkým o mame, herečke Soni Valentovej je známe, že je hlboko veriaci človek. Sviatok narodenia Krista je preto určite tým najkrajším sviatkom.

O vás, Katarína, je známe, že máte blízko k hlbokým myšlienkam. Je rodina, božské narodenie a všetko to, čo sa spája s Vianocami, aj pre vás dôležité? V čom sú tieto myšlienky zosúčasnené?

"Je to pravda, ale možno mnohých trochu prekvapím, že ja Vianoce neberiem až tak vážne. Ja vieru prežívam po celý rok Nerozdeľujem to na sviatok a všedný deň. To je práve asi najväčšia chyba mnohých ľudí, keď si uvedomia Najvyššieho na Zemi len na Vianoce. Malo by to byť po celý rok."

Je viera v celej vašej rodine, alebo je to len dar od mamy?

"Otec, ako chlap, to až tak neprizná, aj keď v kútiku duše to asi maskuje tiež. Ale viac - menej to máme silnejšie od mamy."

Pomáha vám viera v Boha aj v kontakte s ľuďmi? Zjednodušuje to v niečom život?

"V niečom možno zjednoduší, ale v mnohom sťaží, pretože ak chce človek žiť podľa morálnych zásad, nie je to vždy ľahké. Musí si vedieť mnohé veci odriecť. Ale zasa je to veľmi dobré na to, aby človek vedel, ako jednať s ľuďmi. A hlavne na to, aby si uvedomil, že my tu nie sme tí najväčší. Sme len malé mravčeky. Nemôžeme si myslieť, že sme pupkom sveta, nemôžeme byť namyslení."

Pohybujete sa vo svete showbiznisu, kde ste možno výnimkou v čistote myslenia, ducha. Alebo sa mýlim? Je niekto, s kým si po duchovnej stránke rozumiete? Alebo sú to veci, ktoré si každý skrýva pre seba?

"Je to presne tak. Ja to tiež nehovorím nasilu na verejnosti a nepýtam sa iných, či sú veriaci alebo nie. Ono sa to nedá tak brať. Pre mňa je podstatné, aký človek je, či si s ním rozumiem. Keď náhodou na to príde debata, tak sa porozprávame aj o tom, ale nie je to zásadné meradlo."

Pred časom ste sa s novým cédečkom dostali do iného sveta, do sveta populárnej hudby. Ste spokojná s týmto posunom, vyhovuje vám, alebo rozmýšľate opäť o inom odklone?

"Veľmi mi to vyhovuje, lebo mám pestrý život. Robím pop aj muzikál, chystám sa robiť druhé CD populárnych pesničiek. Prinieslo mi to veľa krásneho, čo sa týka roboty. Mohla som spievať na pekných akciách, spoznať showbiznis. Nie je v ňom všetko len také pekné. Nechcem použiť slovo svinstvo, to by bolo príliš silné, ale dejú sa tam aj nepekné veci. Ale to je ako v každej inej brandži."

Čo muzikál a divadlo? Išli teraz trošku bokom, alebo máte veľa práce aj v divadle?

"Muzikál vôbec nešiel nabok, lebo v septembri sme mali v Bratislave premiéru Pomády. Tej som sa venovala najviac. Veľmi sa teším, pokiaľ to bude pravda, že budeme od marca nejaké víkendy hrať aj v Košiciach. To by bolo fajn. Musím sa priznať, že vždy, keď som tu spievala, tak to bolo veľmi príjemné. Dobre som sa v Košiciach cítila."

Chodievate ešte do Brna? Kontakty s čias vysokoškolských štúdií sú zaiste veľmi silné...

"Pravdaže. Chodím do Brna, pretože ešte stále sa hrá muzikál West Side Story. Je na programoch už štvrtý rok, aj keď nie tak často, ako zo začiatku. Vždy skočím na jedno dve predstavenia za mesiac."

Aký rok je pred vami? Pripravujete sa, okrem nového CD, aj na niečo iné?

"Už by som rada urobila nejaký svoj koncert. Nie aby som bola iba hosť, ale vyslovene môj program, môj koncert. A dúfam, že snáď bude nejaký pekný muzikál."

Čo ľudia okolo vás, chalani, ktorí vám pomáhajú? Dali ste dokopy partiu, ktorá je nie na večné časy, ale na dlhé časy?

"Ja som mala doteraz dobrú partiu, teraz sa k nej pridali Vašo Patejdl a Kamil Peteraj, ktorí mi budú pomáhať s novým CD a živí muzikanti."

Očarili ste ich?

"Neviem, ešte sme nenahrávali. Rada by som s nimi potom odohrala aj nejaké koncerty. Mojim snom je urobiť koncerty, radšej menej, len dva alebo tri, ale také pekné, veľké, aby mali dobré svetlá, aby to bol zážitok aj na pohľad, nielen pre ucho. Aby to bolo aj po divadelnej stránke efektné."

Veľa času ste v uplynulých rokoch trávili na cestách, medzi Prahou, Brnom, Bratislavou. Majú vás doma radi, keď ste menej doma?

"Myslím, že práve preto ma majú trošku viac radi, keď tam nie som tak často. Aj keď tým, že už nechodím do Prahy, ma majú doma stále. Myslím, že sa tešia, že mi fandia. Ale oni sú zasa aj veľmi kritickí. Moja mama všetko vždy skritizuje. Ale tak to má byť. Nemá zmysel, aby mi všetko odsúhlasili len preto, že som ich dcéra. Vždy mi svoj názor povedia veľmi úprimne a ja verím, že mi chcú dobre."

Raz ste povedali, že mama je veľmi kritická. O otcovi ste nehovorili. Zvykne sa aj v otcovskej úlohe vžívať do postavy režiséra? Rozpráva vám do programov?

"To nie. Ale keď niečo vidí v televízii, tak sa k tomu vyjadrí. Mama je kritickejšia. Ona mi povie všetko, aj čo sa týka, vlasov, mejkapu, šiat. Vždy niečo musí povedať, niekedy až príliš."

Nevadilo vám niekedy, ako sa na ňu podobáte? Nechceli ste byť iná?

"V jednom období som sa za ňu príšerne hanbila. V puberte. Vtedy mi to strašne vadilo, lebo sa mi občas stalo, že ľudia prišli sami od seba so slovami: ´... bože, koho mi to pripomínaš ?´ Vtedy som si povzdychla: ´už zasa...´. Ale teraz to už beriem inak. Idem svojou cestou."

V každom prípade máte byť na čo hrdá. Mama je vynikajúca herečka.

"Aj dobrý človek."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.