Rozhodni sa sám. Finále súťaže, ktorej jednotlivé kolá prebiehali od mája každý mesiac medzi prihlásenými strednými školami z východného Slovenska.

Stredoškoláci z Humenného, Prešova a Svitu. Vymrznuté sčervenalé tváre, udychčaní behom. Splnili však úlohu, ktorú by pravdepodobne každý veci znalý Košičan odmietol. Počas hodiny mali s mapou Košíc v ruke vyzbierať pečiatky od rôznych inštitúcií.

Súdiac podľa mojich skromných znalostiach o frekvencii spojov košickej MHD (najmä ak sa jedná o čas mimo dopravnej špičky - 9.30 hod., v nešťastne situovanej časti - Popradská ulica, kde je na každú zastávku ďaleko), muselo deväť súťažiacich stráviť väčšinu času v autobuse lepší prípad, alebo čakaním na jeho príchod.

8:30 - Začiatok finále a zároveň priameho vysielania do rádia Regina. Tri školy gymnázium Humenné, SOU chemické zo Svitu a Gymnázium Konštantínová z Prešova, sto študentov v obecenstve a moderátorská dvojica Jana Pataráková, Ľubica Drutarovská. Oddychové prestávky medzi kolami vyplnila speváčka Nataša Džunková, Braňo Holíček a No Name. Posledne spomenutí boli hviezdou rána, takže s Igorom Timkom si slová: "... ďakujem ti, že sme spolu žili, preťal som si žily... " pospevovala väčšina zúčastnených.

Nastalo predstavovanie tímov formou piesne alebo veršovaného textu. Po veselom speve študentov z Humenného zaznel pesimistický gitarový výstup troch Prešovčanov. A na záver úvodnej časti, detsky sa rýmujúca básnička študentov zo Svitu. Humenčania si obdobné sympatie získali aj živo prednesenou slohovou prácou Naše prvé kroky do nového milénia. Svit tu len potvrdil svoj deficit tvorivosti. Dynamickejšie prebiehalo kolo, v ktorom hádali názov pustenej piesne, meno jej interpréta a určovali, ktorému spevákovi patrí hlas z vypočutého rozhovoru. Organizátori súťaže žiaľ mylne očakávali, že študentom bude niečo hovoriť hlas Alana Mikušeka, či Dana Junasa. Šťastie mal Svit, ktorý sa síce tváril spočiatku rozpačito pri hlase Erika Arestu, no po odznení rozhovoru o nahrávaní v Košiciach, či spomenutí názvu piesne Do it, nemali ťažkú prácu. V závere Humenné zvíťazilo len jedným bodom nad Prešovom.

Narcizmus Rádia Regina sa ukázal v disciplíne, v ktorej mali študenti dopĺňať znelky ich relácií, hádať ich názov a vysielací deň. Menší trapas vznikol, keď sa spočiatku súťažiaci nechápavo obzerali jeden po druhom. Situáciu zachraňovalo Humenné, presnejšie jedna študentka. Nezaskočila ju ani relácia Špunt dorecitovala dokonca i koniec zvučky. Najlepšie otázky na zúčastnené osobnosti (okrem už spomínaných aj Klaudia Kinska, majster sveta v Kickboxe Roman Volák, hokejový rozhodca Peter Orságh) vymyslel Prešov. Ten si následne vylepšil skóre v stavbe hlavolamu a štyridsiatimi nazbieranými pečiatkami.

A prišlo nezabudnuteľné posledné kolo, ktoré vynieslo humennskú učiteľku slovenčiny na post čestného víťaza celej stredoškolskej súťaže. Po pustení nahrávky literárneho diela sa určoval autor, názov, hlavný hrdina, či rým. Humenčania sa bez jediného zaváhania predrali na prvé miesto.

Riaditeľ údajne prisľúbil týždenné voľno za víťazstvo, ktoré vzhľadom na zimné prázdniny majú tak, či tak. Moderátorka relácie Jana Pataráková by im, ak by bola riaditeľkou gymnázia, nesľúbila nič. "Bola by som na nich hrdá, no viac by som pochválila slovenčinárku. Za trištvrte roka, čo prebieha súťaž nik neprejavil také znalosti literatúry." Ľubici Drutarovskej sa nápad s voľnom pozdával. A bola by rada, ak by sa našiel niekto, kto by víťazným školám odovzdal napríklad výpočtovú techniku, aby mali pocit, že reprezentujú školu.

A čo Humenné? "Pohár patrí pani triednej profesorke, ktorá nás do súťaže dokopala, a ktorej vďačíme i za literárnu prípravu."