politickej a najmä mediálnej scény. Stanoviská na podporu povstalcov z Českej televízie už vydali Syndikát novinárov, Mediálny inštitút, Únia televíznych tvorcov i kdekto ďalší. Kto má záujem, môže tiež prihodiť autogram pod petíciu "Dvetisíc slov v roku 2000 - Vyhlásenie verejnosti za slobodné médiá", ktorú včera publikoval denník SME. Nenájde sa v zlej spoločnosti - samý známy publicista, redaktor či moderátor.
Nechceme nikoho odrádzať. Je ale minimálne pikantné, ak napríklad pod vetou "Súčasná Rada ČT vznikla tak, že do nej poslali svojich zástupcov politické strany podľa výsledkov volieb v roku 1998" (čo dokument kvalifikuje ako "porušenie zákona"), vidíme podpis kohosi, kto sedel donedávna v Rade STV. Podľa akého kľúča boli zvolení jej členovia?! Prečo tento pán a ďalší priatelia slobody slova v ČR dodnes nepodpisovali a nepodpisujú nič protestného smerom k parlamentu, ktorý je im predsa len bližší? Prečo títo elitní strážcovia verejnoprávnosti nežiadajú petíciou na Slovensku, aby odstúpila Rada STV (ak požadujú odstúpenie Rady ČT); aby parlament urýchlene schválil zákon o STV (keď to isté žiadajú pre ČT); aby odstúpil riaditeľ STV (zase to isté)??? Prečo toto všetko už dávno nežiadali, je právna situácia okolo STV o milimeter lepšia ako okolo ČT? Nevraviac, samozrejme, o úrovni, v ktorej sa STV po prvýkrát v histórii práve po Vianociach dotiahla na roveň ČT - tá totiž chvíľu vôbec nevysielala, takže verejnoprávne "niveau" bolo v oboch republikách v tom momente asi totožné.
Isteže, v ČT sa "bojuje". Takže ak sme už ľahostajní k bordelu doma, nech letí aspoň morálna vzpruha tam, kde sa čosi deje. No dobre. Čo takého sa ale vlastne deje? Odpor zamestnancov televízie, ktorí sa nechcú stať figúrami politickej manipulácie "opozičnej zmluvy" ČSSD-ODS, je isteže pochopiteľný. V situácii, keď spravodajcovia dostali riaditeľa podozrivého z náklonnosti k jednej politickej strane, by slušní profesionáli (a vôbec ľudia) naozaj nemali s novým vedením spolupracovať. Môžu napríklad dať hromadnú výpoveď, nasťahovať sa so spacákmi pred parlament a tam držať hladovku, demonštrovať. A tak ďalej - v tom všetkom ich nielen môžeme, ale musíme podporovať.
Nesmú ale jedno - postaviť sa na odpor ZÁKONNE zvolenému vedeniu iba preto, lebo sú presvedčení, že zákon, podľa ktorého bolo zvolené, je zlý. Je tu totiž ešte ten, o koho ide ÚDAJNE všetkým stranám konfliktu v prvom rade - televízny koncesionár. Ten má zaplatené (pričom štát sa od neho ani vôbec nepýtal, či "verejnoprávno" mu za 75 Kč mesačne stojí), jeden a pol dňa ale nemal "svoj" program. Ako k tomu občan príde, aby ho nejaký nezrozumiteľný politický spor o "slobodu slova" a pod. obral o to, čo si predplatil?? Predstavme si, že by do elektrární menovali riaditeľa, ktorého ZAMESTNANCI NEUZNÁVAJÚ (pretože je napríklad z Devín Banky - ha, ha). Čo by sme takto povedali, keby sa nám kvôli ich konfliktu na dva dni "odmlčal" prúd?!
Krédo televíznych revolucionárov a ich (aj slovenských) podporovateľov o "vyššom príncípe", ktorý oprávňuje postaviť sa na odpor aj voči zlému zákonu, je cestou do pekiel. Česká republika 2000 nie je normalizačným ani pred- či pomníchovským Československom. ČR je demokracia, etablovaná v NATO a smerujúca do EU. A demokracia neznamená iba slobodu hovoriť a robiť, čo sa komu páči, ale tiež dobrovoľné podriadenie sa pravidlám, ktoré si spoločnosť stanovila prostredníctvom zákonov. Absolútne presne to vystihol Fedor Gál: "Zákony tyranských a diktátorských režimov je možné ignorovať, lebo nereprezentujú právo. Zákony v slobodnej spoločnosti sú hradby, ktoré chránia občanov. Ak sú zlé, treba ich zmeniť, a nie porušovať."
Je tristné, že to nedošlo ani Havlovi, ktorý sa svojou "upútavkou" na február °48 stal "revolucionárom v krajine, v ktorej je prezidentom" (Ondřej Neff). Výpravný zápas o ČT navyše zďaleka nie je iba kauzou "slobody slova". (Mimochodom - ako by nový riaditeľ asi manipuloval spravodajstvo, keby vzbúrení redaktori pokračovali normálne v práci?!). V pozadí sa dajú voľným okom identifikovať aj omnoho prozaickejšie motívy tých, ktorí sa na zápase vzbúrencov priživujú. Je smiešne, ak sa rôzne združenia tvorcov, hercov, strihačov, kameramanov vyhlasujú za ochrancov a hovorcov verejného záujmu. Niežeby boli ako individuality apriórne podozriví - všeobecne sú ale záujmy organizovaných skupín z príncípu v konflikte so záujmom verejným.
Je veľmi zlé, ak sa popri podpore dobrej veci zvezie aj taká "nejapnosť", ako súhlas s porušovaním zákonov. Je však doslova tragické, ak k tomuto priamo nabádajú vo svojich podporných stanoviskách aj novinári, ktorých primárnou funkciou je kontrola nad dodržiavaním zákonov politikmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
