Traviata v réžii herca Alberta Pagáča, v hlavnej úlohe s Gizelou Veclovou. Pucciniho opera mala svoju košickú premiéru až v toku 1947, ale po celý čas malo toto dielo stále postavenie v dramaturgii, ktorá sa v rokoch 1957, 1972 a 1989 vždy znova vrátila k Pucciniho nesmrteľnému dielu.
Terajšia, v poradí piata verzia, zaznela na slávnostných premiérach v prvých decembrových dňoch v doposiaľ najdokonalejšej podobe. Inscenačný tím pozostával z naslovovzatých odborníkov. Operu hudobne naštudoval a dirigoval americký dirigent Larry Newland, réžiu, scénu a kostýmy zveril šéfke opery Zuzane Lackovej, s asistenciou Márie Kleinovej, zbormajstrom bol Roman Skřepek.
Pucciniho Bohéma patrí k najobľúbenejším operným titulom pre nezabudnuteľné melódie, zrozumiteľný a ľudsky príťažlivý príbeh mladých talentovaných študentov umenia, lásku a jej peripetie parížsku bohému, tak ako ju vo svojom románe vytvoril H. Murger. Spôsoby interpretácie bývajú vo svete rôzne, popri tradičných inscenačných postupoch nie sú zriedkavé ani experimentálne. Režisérka Z. Lacková vytvorila poetický, priezračne čistý pohľad na scénu, jej aktérov, pričom využila úsporné prostriedky, symboliku plátna na veľkej i menšej ploche s reprodukciou malieb francúzskych impresionistov. Dokázala zosúladiť javisko, účinkujúce postavy, využila aj blízky priestor mimo javiska. Scénu, situáciu, prostredie vždy charakterizovala viacerými prvkami farbami, svetlom, kostýmami. Podarilo sa jej vybrať spevákov, ktorí vo vzájomnej harmónii ladili aj typovo, takže celé spektrum účinkujúcich s orchestrálnou zložkou a scénických stvárnením ladilo do jednotného pôsobivého celku.
Na mimoriadnom úspechu predstavenia má zásluhu orchester s dirigentom L. Newlandom, ktorý sa priklonil k tradičných tempám, zdôraznil kantilény, dynamicky dotvoril vokálnu zložku. Pôsobivé boli gradácie, zborové scény, ako aj orchestrálne úseky. Vyzdvihnúť treba aj zmysel pre hudobnú skratku, frázovanie, vyrovnanosť zvuku. Hlavné postavy boli obsadené v alternáciách, pričom obidve podoby mali svojský zaujímavý a účinný výsledok. K najúspešnejším treba rátať predstaviteľky Mimi Svetlanu Tomovú a Katarínu Michaeli, Musettu Tatiany Paľovčíkovej a Michaely Hausovej. Herecky pôsobivé kreácie dokázali obohatiť o lyrický a preduchovnelý výraz, o dramatickú gradáciu a hlasovú virtuozitu. Mužské postavy boli vyrovnané, najviac zarezonoval Marcello, ktorého vytvoril Sergej Tolstov so zvučným a nosným tónom, Rodolfo odlišne podanými výkonmi Michala Lehotského a Plamena Prokopieva, s prekvapujúcim talentom a nádherným basom Jozefa Benciho v úlohe Collina. Vydarená bola aj postava Schaunarda s Mariánom Lukáčom, kým na prvej premiére excelovali bratia Marek a Martin Gurbaľovci. Epizódnu úlohu Benoita vhodne vytvorili František Balún a Jozef Havasi.
Najbližšie predstavenie Bohémy sa uskutoční 30. decembra s hosťujúcim svetoznámym dirigentom P. D. Ponnellem z Nemecka a Igorom Gavrilovom z Českej republiky v úlohe Marcella. Tento, ale aj ďalšie termíny repríz Pucciniho Bohémy tak, ako ich vytvorili súčasní umelci, si zaslúžia zvýšenú pozornosť divákov.
Autor: Lýdia URBANČÍKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
