Rodák z Prešova je obľúbencom rôznych vekových kategórií, tých najmenších nevynímajúc. Práve naopak. Všetky doteraz vydané nosiče s názvom Peter Nagy a deti 1 až 3 mali na trhu veľký úspech.

Uvažujete o ďalšom projekte s deťmi? Hovorí sa, že momentálne sú lepší a iniciatívnejší detskí interpreti na východe Slovenska.

"Neviem. Ja nemám doma televízor. Päť mesiacov som ho nevidel."

Nemáte ho plánovite?

"Áno, plánovite. Nechcem televíziu. Úplne vážne. Ja som rád slobodný."

Čo máte namiesto neho?

"Nič. Ja som každý deň za volantom, na cestách. Bývam v aute."

Už nebývate doma?

"Bývam v aute. Vážne."

Čo na to vaša žena?

"Niekto to robiť musí. Ale čo ste sa pýtali o tých deťoch?"

Beáta Dubasová uvažuje o ďalšom albume piesní pre deti. Svojho času ste robili aj spoločné projekty. Chystáte teraz niečo s deťmi, pre deti?

"Všetky platne, ktoré som zatiaľ nahral pre deti, sa stali zlatými. Keď si pozriete niektoré detské súťaže, aj kakaoslávikov, to sú väčšinou moje piesne. Ale ja sa nebránim konkurencii. Keď to niekto dokáže lepšie... Aspoň budem nervóznejší, budem robiť ďalej. Teraz vyšla platňa Michaela - hity, sú tam všetky Michaeline hity od Mandarinky Darinky až po Sprejera, So mnou nezostarneš. Na budúci rok by mala vyjsť platňa Peter Nagy a deti 4."

Ako hľadáte a vyberáte deti? Máte nos na to, že nájdete talenty ako Martin Madej, Michaela?

"Nos ani nie. Ono sa treba spoliehať na to, kto sa prihlási do konkurzu. Zvyčajne je to sto až dvesto detí a z nich treba vybrať dvetri."

Robievate takéto konkurzy?

"Robím veľmi prísne konkurzy. To je také sito, že tam nie je možné, aby niekto prešiel bez toho, aby nebol preverený. Dávam dôraz na to, že spievať musia chcieť deti, nie ich rodičia. Pretože to je potom chodenie na klavír k tej čiernej oblude. A to je zle. Klavír je pre deti, ktoré nemajú radi hudbu, vždy čierna obluda."

Po tom, čo tie deti absolvujú s vami konkurz...

"...tak ich ľutujem."

Okrem toho, že ich učíte spievať, čo ešte ich učíte?

"To je už odovzdávanie know-how. Ale vážne. Snažím sa vycítiť ich talent. Kto na čo má. Niekedy sa ukáže až počas nahrávania platne, že niektoré deti tam nepatria. Dôležité je, že nezastávam názor, že keď je to detská platňa a deti sú menšie, je na tom menej roboty. Keď dávate večeru dieťaťu, nedáte mu horší rezeň len preto, že je najmenšie. Deťom sa dáva najlepší kus. Tak je to aj s prácou."

Pamätám si vás z jedného stretnutia stredoškolskej mládeže v bielom pletenom svetri s gitarou na krku. To už bolo strašne dávno.

"Áno, ten sveter už nemám."

Zmenilo sa odvtedy veľa vecí? Predstavovali ste si, že sa dostanete do pozície, v ktorej ste? Ste spokojný s tým, čo ste urobili?

"Každý si predstavuje svoj život inak. Ale ja som šťastný, že vôbec žijem. Hral som teraz na vianočnom koncerte v Dome umenia na pódiu, kde som prehral Košický zlatý poklad. Kompletne celý, ako bol. Takže sa teším na to pódium. Strašne rád hrám v Košiciach. Pamätám si, keď sme hrávali na zimáku, ktorý už nestojí, dvojáky koncerty a vždy sme mali vypredané. Odvtedy mám Košice rád. Neďaleko v Prešove som vyrastal, a tu som hrával s košickými kapelami. Či som si to predstavoval inak? Každý si to inak predstavuje, ale som spokojný. Som dosť optimista. Viem, že tým leziem ľuďom na nervy. Beriem vždy to, čo život prináša, snažím sa tam nájsť to svoje. Také trošku veselé. Sú chvíle v živote speváka, keď je hore, keď je dole, keď je v strede. Teraz som niekde v strede a som spokojný."

Nechceli ste síce hovoriť o súkromí, ale to nie je súkromie, skôr záľuba. Podľa toho, čo hovoríte, niekto chodí na poľovačky, niekto na ryby, vy chodíte do auta? To je váš relax?

"Nie. Robím šiesty rok fitnes, to ma najviac baví. Robím mužský fitnes. Ono sa tomu hovorí kondičná kulturistika, ale slovo kulturistika sa berie u nás pejoratívne. Navyše nemám rád predimenzovaných ľudí. Proste si cvičím pre seba a nie je mojím cieľom mať nejaký veľký objem svalov. Skôr byť v dobrej kondícii, pretože keď mám povinnosti a hrám jeden deň v Prahe, druhý deň v Ostrave, potom v Bratislave, Košiciach a zasa naspäť, tak človek musí mať kondíciu, aby to vydržal za volantom a nezaspal."

Sám si šoférujete?

"Áno, sám. Tohto roku som najazdil 63-tisíc kilometrov. Vlastne robím šoféra z povolania ako bočnú činnosť."

Ale neplatia vám za ňu?

"Nie, to robím zadarmo, benefične. U nás sa strašne veľa vecí robí benefične."

Tie kilometre boli bez nehody?

"Nikdy som nemal nehodu z vlastnej viny. Raz mi do cesty skočil motocyklista. Zrazil som 17-ročného chlapca, ktorý nemal ani vodičák, ani prilbu, ani motorka nemala technický preukaz. Vošiel mi do cesty, nedalo sa tomu zabrániť. Mal šťastie, že chodím pomaly, pretože by to neprežil. Bol to veľmi nepríjemný pocit. Chodím opatrne, zatiaľ som žiadnu väčšiu nehodu z mojej viny nemal. Samozrejme, v časoch, keď sme jazdili s kapelou, sme sa párkrát vybúrali, ale vždy to bolo také, že sme to potom mohli aj zapiť."

Text k foto

Foto do čísla / streda / Vianočný koncert VEJA / Nagy 1,2 VEJA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.