Korzár logo Korzár

V Japonsku Vianoce nepoznajú, oslavujú iba Nový rok

V ázijských krajinách nemajú vianočné sviatky, tak ako v Európe či v Amerike. V Ázii sa totiž konajú oslavy Nového roku.S príchodom modernej doby

V ázijských krajinách nemajú vianočné sviatky, tak ako v Európe či v Amerike. V Ázii sa totiž konajú oslavy Nového roku.

S príchodom modernej doby stratili novoročné oslavy mnoho zo svojho lesku a farebnosti, ale stále zostali veľkou udalosťou v živote všetkých japonských rodín, ktoré sa na nich pripravujú počas mnohých týždňov ešte pred koncom starého roka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podobne ako u nás je symbolom vianočných sviatkov smrek alebo borovica a tiež imelo, ktoré ako veríme prináša šťastie, v Japonsku sú v čase osláv Nového roka vchody do domov vyzdobené po oboch stranách tzv. kadomacu, tvoreným najčastejšie vetvičkami borovice, halúzkami japonskej slivky ume a bambusovými stvolmi. Borovica, bambus a ume sú totiž oddávna pokladané za symboly plodného života, vytrvalosti, oddanosti a šťastia. Preto v Japonsku sa všeobecne verí, že takto upravené novoročné kodomacu prináša všetkým obyvateľom domu silu a zdravie v nadchádzajúcom roku. Ku kodomacu patrí tiež posvätný šintoistický pás šimenawa s charakteristickými prúžkami skladaného bieleho papiera zavesený hore nad hlavným vchodom do domu a tiež napr. listy paprade a horké citrusy daidai. Šimenawa označuje podľa šintoistických tradícií, že dom je "čistý" a že zlým duchom je vstup dovnútra zakázaný. V prípade citrusov ide o slovnú hračku, pretože daidai inak znamená tiež dedičnosť, následnosť z generácie na generáciu (dai pokolenie), takže toto ovocie sa vďaka svojmu menu stalo symbolom neprerušovanej väzby na odkaz minulosti. Dnes už prirodzene všetky tieto zvyky chápe v pôvodnom zmysle iba malá časť Japoncov. To však nič nemení na skutočnosti, že práve v nich spočíva dôležitá súčasť atmosféry japonských novoročných sviatkov.

SkryťVypnúť reklamu

Vlastné oslavy japonského Nového roka začínajú až novoročnou polnocou a preto silvestrovský večer nie je ešte chápaný ako sviatok. V pravom protiklade k našej silvestrovskej noci je posledný večer v roku v Japonsku charakterizovaný v niektorých domácnostiach pracovnou náladou. Horúčkovito sa upratuje, pretože pred vlastným začiatkom sviatkov by malo byť všade čisto. Naviac by podľa starej tradície mali byť pred polnocou vybavené aj také záležitosti, ako sú splátky dlhov, pretože Nový rok by mal každý začínať s čistým kontom. Kde už ale majú upratané, popíja sa saké a bavia sa ako u nás. Symbolickým zahájením Nového roku je o polnoci 108 úderov vo všetkých buddhistických kláštoroch po celom Japonsku, ktoré vysiela a televízia. Stoosem je posvätné číslo buddhizmu a tak majú tieto údery predstavovať odmietnutie 108 zlých myšlienok, premrštených túžob, nerestí a hriechov, ktoré sú vlastné všetkým ľuďom.

SkryťVypnúť reklamu

Súčasťou novoročných osláv je podávanie špeciálnych tradičných jedál, ktoré sa pripravujú iba pri tejto príležitosti. Jedlá nie sú samé o sebe príliš nákladné (pri iných slávnostiach počas roku je často hostina ďaleko bohatšia), ale mnohé z nich majú najrôznejší symbolický význam. Tak napr. čierna fazuľa mame sa je preto, že toto slovo inak znamená tiež zdravý a robustný. Alebo gaštany kačiguri sa jedia preto, že súčasťou ich mena je slovný kmeň kači víťazstvo. Prvým jedlám v Novom roku predchádza prípitok zvláštnym druhom koreneného sladkého vína toso, ktoré má zároveň chrániť pred chorobami. Pre prípravu prvého jedla sa pred tým užívala výhradne voda wakamizu (doslova mladá voda) načerpaná zo studne až po novoročnej polnoci. Túto tradíciu dnes, prirodzene, v japonských mestách dodržiavať nemôžu. Postupne odumierajú aj iné staré zvyklosti, ale jednu z hlavných tradícií návštevu blízkeho buddhistického chrámu alebo šintoistické svätyne, čo najskôr po novoročnej polnoci dodnes mnoho Japoncov dodržiava. Sotva doznejú zvony oznamujúce polnoc, zaplnia sa nádvoria známych svätyní, chrámov a kláštorov zástupmi ľudí z najširšieho okolia. Nejde pritom iba o náboženský obrad ľudia sa navzájom pozdravujú so známymi, prajú si všetko najlepšie, alebo si v stánkoch kupujú pre šťastie rôzne talizmany. Ešte v noci však stihnú návštevu svätyne iba tí, ktorí sa poponáhľali a všetky domáce práce stihli dokončiť pred polnocou. Ráno nového roku je už ale pre všetkých ozajstným sviatkom a dovtedy je potrebné, aby boli všetky práce ukončené.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavné oslavy Nového roku trvajú tri dni a ich priebeh je ustálený mnohoročnou tradíciou. Celá rodina sa pri tejto príležitosti oblieka do najlepších šiat a okrem návštevy chrámu vykonajú tiež návštevu priateľov a sami prijímajú hostí. S novoročnými oslavami sa spája aj rad tradičných hier a zábav, na ktoré v priebehu roka neostáva čas, napr. púšťanie drakov a rôzne kartové a spoločenské hry. Dievčatá hrávajú hanecuki akýsi druh badmintonu s bohato zdobenými drevenými pálkami. K tradíciám nového roku patrí tiž zvyk venovať nejaký čas kaligrafii a pravidelne sú v tom čase usporadúvané vo veľkých mestách súťaže v kaligrafii za účasti aj niekoľko tisíc osôb.

V priebehu sviatkov doručí pošta niekedy desiatky miliónov novoročných pozdravov. Tie sa však nepíšu na pohľadnice podobné našim, ale na jednoduché dopisnice pripomínajúce skôr korešpondenčné lístky. Novoročné obrázkové priania alebo pohľadnice nášho typu posielajú Japonci výhradne iba priateľom v zahraničí. Japonské novoročenky sú buď úplne bez ozdôb, ale bo sa ne tisnú pečiatky so symbolmi japonského zverokruhu. Iba tí, ktorí sa hlbšie zaoberajú maľovaním či kaligrafiou, krášlia svoje priania týmto spôsobom, ale vždy musí ísť o ich vlastný výtvor. Na druhej strane je ale zvykom uviesť aspoň pár osobných viet a nezostať iba u formálneho oznámenia, že ten a ten praje šťastný a veselý nový rok, tak ako sa to často deje u nás. Novoročné priania sa vhadzujú už v priebehu decembra do zvlášť označených schránok a sú potom naraz rozdávané adresátom v úhľadne zviazanom balíčku krátko po novom roku. Nevadí, ak dôjde prianie neskôr, v priebehu januára, ale bolo by veľkou chybou posielať ho normálnou poštou tak, aby bolo doručené ešte koncom decembra. Japonské priania majú ešte jednu zvláštnosť sú číslované ako žreby a vždy okolo 15. januára sa zlosujú o vecné ceny. Okrem priania všetkého najlepšieho získava preto príjemca novoročnej pohľadnice aj nádej vyhrať. Možno, že práve preto je v Japonsku bežné, že filmové, divadelné aj športové hviezdy dostávajú na Nový rok od svojich obdivovateľov často až desaťtisíce prianí.

Autor: vmč

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 539
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 9 069
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 7 867
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 602
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 367
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 350
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 169
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 1 773
  1. Tomáš Mikloško: Svet spojený, no rozdelený
  2. Eva Chmelíková: Cítiť depresiu či úzkosť je ľudské.
  3. Ivan Mlynár: Ombucman Robert Dobrovodský sa vydal do boja proti policajnému násiliu, lenže zacielil mimo terč.
  4. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví
  5. Juraj Tušš: Potenciál slovenského národa v 21.storočí.
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné
  7. Eva Chmelíková: Svet nie je Čiernobiely
  8. Vladimír Bojničan: Dogmatické náboženstvo ako zdroj xenofóbie: Korene, mechanizmy a historické dôsledky
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 302
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 78 386
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 58 833
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 134
  5. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 416
  6. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 658
  7. Ivan Mlynár: Šutaj Eštok prirovnaním čurillovcov k vrahovi potvrdil, že zhora z neho vypadáva to isté ako zdola. 7 385
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 6 989
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Tomáš Mikloško: Svet spojený, no rozdelený
  2. Eva Chmelíková: Cítiť depresiu či úzkosť je ľudské.
  3. Ivan Mlynár: Ombucman Robert Dobrovodský sa vydal do boja proti policajnému násiliu, lenže zacielil mimo terč.
  4. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví
  5. Juraj Tušš: Potenciál slovenského národa v 21.storočí.
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné
  7. Eva Chmelíková: Svet nie je Čiernobiely
  8. Vladimír Bojničan: Dogmatické náboženstvo ako zdroj xenofóbie: Korene, mechanizmy a historické dôsledky
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 302
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 78 386
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 58 833
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 134
  5. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 416
  6. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 658
  7. Ivan Mlynár: Šutaj Eštok prirovnaním čurillovcov k vrahovi potvrdil, že zhora z neho vypadáva to isté ako zdola. 7 385
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 6 989
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu