povznesene, sa nedá predoslať. Vinše, predsavzatia, promile a decibely vyprchávajú pomaly z hláv ako po ktoromkoľvek z minulých Silvestrov. Boli sme a pár momentov ešte budeme, asi toľko. A ide sa ďalej. Sme hmyz v prúde času.

Historické pramene uvádzajú, že keď nadchádzali roky 1000 a 1001, ľudia sa pripravovali na rýchlu smrť, keďže očakávali predpovedaný koniec sveta. Sprievodca v Notre Dame dáva každej výprave k dobru historku o tom, ako bol na prvom prelome milénií celý kresťanský svet zachvátený takou hrôzou, že sa ľudia začali masovo vykupovať z hriechov. Dnes sa vykupujú hypermarkety a hriechu je toľko, že na odpustky by nestačili ani devízové rezervy všetkých centrálnych bánk. Po gulagoch a holocauste zrelativizovala aj hrôza, ktorá sa dnes vyníma ako celkom výnosný komerčný artikel.

Vierozvestovia nových náboženstiev, napr. antiglobalizačného, hovoria, že najmä to 20. storočie bola tá najhoršia možná éra, priam žumpa zla. A predsa sme precválali svetelné roky. Máme nie nádej, ale istotu, že sa v PRIEMERE dožijeme o tridsať rokov vyššieho veku, než priemerný Európan začiatkom tohto storočia. Reálny príjem na hlavu planéťana (vrátane krajín tretieho sveta!) vzrástol iba od r. 1900 štyrikrát (k roku 1000 sa nedá porovnať), a to pri rovnako štvornásobnom zvýšení populácie (z 1,5 na 6 miliárd). A v roku 2100 nás bude, podľa niektorých odhadov, 40 miliárd. Máme už internet, inú digitálnu a mobilnú komunikáciu, dôkaz, že na Marse bola voda, mapu ľudského genómu. Sme priamymi účastníkmi éry civilizačného zázraku, akú ľudstvo nepamätá. Planéta Zem je k 1. januáru 2001 elektronicky prepojeným informačným, finančným a obchodným priestorom, v ktorom rýchlosťou svetla premávajú miliardy eúr a dolárov a statkov najrozmanitejších druhov, čo sa za ne dajú kúpiť. Zmocníme sa ich a vytvoríme raj vo vesmíre, alebo nás uvoľnené energie a kreativita zahubia? Ako nás uvidia následníci o ďalších sto, či tisíc rokov? Ak teda nejakí ešte prídu?

Desiatky otázok, desiatky námetov. Milénium je veru aj eldorádo filozofov, prognostikov a vizionárov. Ale v neposlednom rade aj štátnikov, ktorí mali skvelú príležitosť postaviť si aspoň z múdrych slov nesmrteľný pomníček, ak už zlyhávajú (ako ktorý, ale paušálne skôr áno) pri svojom hlavnom poslaní. Suma novoročných prejavov hláv štátov, ktoré sa včera od Tokia po Washington čítali, bude pre nasledujúce generácie svojráznou výpoveďou o miléniovom veku. Prezradí čosi o hodnotách, ktoré sme vzývali, ako sme uvažovali, čoho sa obávali, na čo tešili a pod. Slovom svedectvá doby - veď ich písali najelitnejšie elity.

Nuž, čo sa dozvie čitateľ, až v pomyselnej antológii narazí na Schusterov príspevok? Kľúčom k riešeniu problémov je "národné zmierenie" a prezident v roku 2001 by privítal, keby aj politici pochopili túto ideu; k iniciatíve národného zmierenia sa pridali i členovia ZMOS-u, Obchodná a priemyselná komora, ale i mnohí odborári, jednotlivci; jednoruký rezbár z Uhrovca vystrúhal ekumenický oltár na počesť zmierenia a venoval ho prezidentovi (ešteže aspoň niekto čosi chápe, povie si potomok); všetci máme v pamäti striebornú medailu našich hokejistov zo Sankt Peterburgu, úspechy našich tenistov na prestížnych svetových turnajoch a najmä úrodu medailí z letnej olympiády a paraolympiády v Sydney; bohatí ďalej bohatnú a chudobní sú stále chudobnejší; ľuďom nemožno donekonečna rozprávať o uťahovaní opaskov; treba preťať začarovaný kruh a postupne začať situáciu zlepšovať; najpálčivejším problémom je stále vysoká nezamestnanosť; okrem problémov ekonomicky činného obyvateľstva sú tu ešte problémy dôchodcov; zdravotníctvo je v hlbokej kríze a pacient sa môže vinou systému ocitnúť i na hranici života a smrti; pred dvoma rokmi som zvykol hovoriť, že rýchlik do Európy sme zmeškali, pokúsme sa chytiť aspoň osobný vlak. Dnes môžem smelo povedať, že sme naskočili do zrýchleného vlaku.

A tak ďalej. Zhluk banálnych glos a vyvetraných fráz, akými sa hemží každé mizerné stranícke vyhlásenie - toto pokladala hlava slovenského štátu za najdôležitejšie povedať svojim občanom na úsvite nového milénia. Isteže, nikto neočakával od Schustera "havloidné" úvahy o zmysle vesmíru a globálnej zodpovednosti. Plebejské videnie sveta, neschopnosť pozrieť milimeter pod povrch každodennej politiky sú však u tohto prezidenta naskutku úchvatné. Až ako biedne na tom musíme byť, ak vo chvíli, aká sa naskytne iba raz za život a iba zlomku mysliacich bytostí narodených na tejto zemeguli, končí horizont prvého občana štátu pri pojmoch vláda, vládna koalícia, opozícia, štátna doktrína, zmierenie?! O čom chce, do frasa, hovoriť na najbližšej tlačovej konferencii??

Taký prezident sa naozaj vyskytne asi iba jeden za milénium.