kanárika, ktorého mu doniesol syn. Raz však kvôli zvoneniu telefónu zabudol zatvoriť klietku a už ho viac nevideli... Okrem toho asi týždeň mali na balkóne mladú straku, ktorú zachránili pred húfom nepriateľsky naladených hrdličiek. "Deti je chceli naučiť hovoriť, lenže to bolo nad jej sily. Viete, nedá sa to, keď je malá klietka a veľký vták...," dvojzmyselne poznamenal a dodal, že po skonsolidovaní zdravotného stavu ju išiel vypustiť na bratislavskú Kolibu.
Už ako malý chlapec obľuboval psíky, pričom táto záľuba mu zostala v podstate až dodnes. Zo všetkých štvornohých priateľov človeka mu vari najviac utkvel v pamäti kokršpaniel Gary, ktorému dal toto netradičné meno po známom obrancovi kanadského hokejového klubu Toronto Mapfle Leafs.
"Gary bol krásny a veľmi múdry poľovnícky pes. Je ale zaujímavé, že perfektne skákal hlavičky do vody. Nechodil som s ním však na kúpalisko, ale brával som ho na poľovačky. Najčastejšie som s ním chodieval do Lábu, kde sme mali záhradu a nablízku bolo jazero. Tam sa naučil aj perfektne plávať."
Podľa expredsedu NR SR však jeho miláčik patril aj k veľkým špekulantom. Robil s potešením to, čomu sa poľovnícke psy majú vyhýbať. Keď vraj jeho pán zasiahol kačicu alebo nejaké iné zviera, tak Gary po ňu okamžite skočil, chytil ju do zubov a hneď sa pobral svoj ‚úlovok' zahrabať.
"Mohol som mu hovoriť, čo som chcel, nikdy som nepochodil. Prvá kačka bola vždy jeho... Preto som musel streliť vždy aspoň dve, aby si aj rodina prišla na svoje. Viackrát sa mi ale stalo, že som trafil len jeden kus, a tak som sa z poľovačky vracal naprázdno. Väčšinou som ale aj tak svoje úlovky rozdával, lebo ja ani nemám rád divinu...," priznal sa nám I. Gašparovič, ktorý časť svojej mladosti prežil aj na košickom gymnáziu Kováčska 28.
Hlava rodiny si s úsmevom na perách spomína aj na vcelku príjemné zážitky s ich domácim miláčikom. Ten mal určené striktné pravidlá pohybu po byte, keď mohol vrtieť svojim chvostíkom len v chodbe a kuchyni. Spálňa zostala preňho naveky zakliata, no po istom čase sa mu podarilo obmäkčiť Gašparovičovcov k tomu, aby mu umožnili prístup aspoň do obývačky. Ako sa neskôr ukázalo, toto privilégium dokázal hneď využiť vo svoj prospech...
"Jajáj, Gary bol veľká koťuha. V obývačke máme koženú sedačku, na ktorej kraji vždy sedával. Keď som večer prichádzal domov a Gary počul výťah, hneď skočil na to miesto a tváril sa, že spí. Prišiel som k nemu, vždy som ho najprv slušne upozornil. Samozrejme na to nereagoval. Až keď som naňho zvýšil hlas a povedal som mu, Gary, kúrnik šopa, začal akože vstávať. Pozrel na mňa a najpomalšie ako vedel, prešiel po sedačke až na jej druhý koniec. Tam si opäť ľahol, jednou labou si prikryl papuľu a smutne na mňa jedným okom zazeral. Trvalo to až dovtedy, kým som mu niečo nedal pod zub," vrátil sa do týchto Garyho humoristických čias jeho dnes už len bývalý majiteľ.
Ten bol pi vstupe do veľkej politiky značne zaneprázdnený, čo sa prejavilo aj tým, že s ich štvornohým lapajom nemal kto chodiť von. Keďže deti už mali vlastné starosti a manželka si naňho tiež nevedela nájsť toľko času ako predtým, rozhodla rodinná rada o jeho premiestnení.
"U nás v 2,5-izbovom byte v paneláku to bolo trápenie. Nielen pre nás, ale predovšetkým preňho. Preto som ho dal jednému známemu poľovníkovi, ktorý mohol preňho vytvoriť lepšie podmienky. Pred dvoma rokmi som ho bol pozrieť. Najskôr len dobehol ku plotu a stále na mňa štekal. Keď som ho však oslovil, prestal s tým a zostal zarazený. Najprv len pomaly, no potom omnoho rýchlejšie vrtel chvostom, a začal vyskakovať na predných labkách. Bolo na ňom vidno, že má aspoň takú radosť z nášho stretnutia ako ja," rozžiarili sa oči I. Gašparovičovi.
Hoci sa mu vtedy oživili príjemné spomienky, nevidel žiaden dôvod na to, aby si dnes už 11-ročného Garyho zobral domov. Aj napriek tomu si bývalý predseda NR SR nemyslí, žeby psom v jeho živote definitívne odzvonilo.
"Veľmi rád by som si ešte nejakého zaobstaral, ale zatiaľ by som ho nemal kde držať. V činžiaku to jednoducho nie je ono. Hoci osobne by som si radšej kúpil väčší byt v centre mesta, manželka sníva o rodinnom dome so záhradou. Ak sa to podarí, možno nám tam bude robiť spoločnosť aj nejaký pes. Vôbec by som nebol proti."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
