úspechoch HC VSŽ, prestúpili pred sezónou do tímu najvyššej nórskej súťaže Stjernen Hockey Fredrikstad. Boli sme zvedaví na ich dojmy z prvého polroku stráveného na severe Európy.

Peter hrával v minulom ročníku za Spišskú Novú Ves, ktorá však najvyššiu súťaž po sezóne opustila, Pavol pôsobil vo francúzskom Chamonix. "Mysleli sme si, že ostanem v Chamonix a brat príde za mnou. Chceli nás oboch, všetko nasvedčovalo tomu, že tam skutočne zakotvíme, ale cez leto sa francúzsky klub dostal do finančných problémov a išiel do konkurzu," vysvetľuje Pavol, ako sa angažman v krajine Vikingov vlastne zrodil. "Asi to tak však malo byť, pretože na severe Európy sme sa streli s takým zázemím, aké sa s Francúzskom nedá vôbec porovnať. Nórsko je oveľa hokejovejšia krajina a prejavuje sa to obrovskou starostlivosťou. Zápasom sa robí veľká reklama, aby ľudia na štadión prišli. Cítiť obrovský záujem, ktorý vyplýva aj zo 40-ročnej tradície klubu a dobrej mládežníckej základne. Vo Francúzsku totiž môže hrať neobmedzený počet cudzincov, kým v Nórsku si zakladajú na vlastných odchovancoch. Zelenú tam napríklad vôbec nemajú Kanaďania, pretože takýto štýl hokeja sa im nepáči."

Liga má 10 účastníkov, Fridrikstadu, ktorý obsadil v minulom ročníku 6. miesto, momentálne patrí štvrtá priečka. "Toto umiestnenie by sme si chceli udržať, lebo do play-off postupujú práva štyri tímy. Bude to však ešte veľký boj, pretože stred tabuľky je nesmierne vyrovnaný. Prvé tri mužstvá sa bijú o čelo, v zápasoch ostatných tímov favorita niet a väčšinou si mužstvá doma podržia body. Akurát u predposledného a posledného celku, ktoré zaostávajú, sa vyhráva aj vonku," hovorí Peter. Košickým dvojičkám sa zatiaľ darí spĺňať očakávanie a vyčnievať nad domácimi hráčmi, čo potvrdzujú aj Pavlove slová: "Odohrali sme 21 zápasov, ja som v kanadskom bodovaní nášho mužstva prvý, mám 21 bodov, z toho osem gólov. Peťo je druhý a s desiatimi gólmi je najlepším strelcom mužstva. Hrávame presilovky, oslabenia a ide nám to. Pred dvoma týždňami sme sa dostali aj k bodovaniu celej ligy a ja som v ňom bol tretí. Na to, že máme dosť mladé mužstvo, to nie je zlé."

O bratoch Zůbekovcoch je známe, že si na ľade rozumejú aj poslepiačky, čo dlhé roky dokazovali košickým divákom, ktorým ich utešené kombinačné akcie prinášali pekné zážitky. Aj v Nórsku nastúpili na úvodný zápas sezóny v jednej útočnej formácii. Spomínaný duel však Fredrikstad s tradičným rivalom prehral a tréner slovenských legionárov rozdelil. Po piatich zápasoch ich však dal znovu dokopy a odvtedy hrávajú vždy spolu. A na nedostatočnú popularitu si sťažovať nemôžu. "Máme najlepší fanklub v lige. Jeho členovia vlastnoručne vyrábajú suveníry, ktoré predávajú, a tým si zarábajú na cesty vonku a chod fanklubu. Majú to skvele prešpekulované. Dozvedeli sme sa, že v lete urobili v najväčších obchodných domoch dokonca zbierku na nás dvoch. Vedeli, že klub má o nás záujem a takouto formou mu chceli pomôcť, aby nás mal čím zaplatiť." O svoj slovenský poklad sa vo Fredrikstade starajú dobre. "Tam neexistuje, že niekto niečo nemá. Na Slovensku sa vždy čosi láta na poslednú chvíľu. V Nórsku musí byť najprv všetko zabezpečené na 100 percent a až potom sa ide hrať liga. Aj keď príde 17-ročný junior k mužom iba na jediný tréning, starajú sa o jeho výstroj tak, ako keby to bol najskúsenejší hráč mužstva a neberú to ako hýčkanie. Postavia korčule, dostaneš hokejku na výber, nemusíš sa starať o to, či ti nepraskne nôž, alebo nemáš pásku, od takýchto vecí je tam človek odbremenený. Ak povieš, že ti niečo nevyhovuje, pripravia ti výstroj inak. Berú to ako normálnu vec a vôbec sa tým nezaťažujú. Nám to je niekedy až smiešne, že kustódi sa bavia hodinu s chlapcami, ktorý ešte neodohrali ani jeden zápas. Tak to však bolo vždy. Keď sme hrávali v juniorských výberoch Československa, videli sme, že Fíni, Švédi, či Nóri mali stále poriadok. Ich kustódi vždy všetko v kabíne poskladali, vyrovnali, šatňa bola vyvetraná. Keď sme prišli my do svojej kabíny, všade boli veci a nebolo miesta. Pozreli sme k nim, mali takú istú veľkú kabínu a pritom kopu priestoru a poriadok."

'Zubári' boli nominovaní aj na exhibičné stretnutie medzi reprezentačným mužstvom a výberom All Stars najvyššej súťaže (čosi podobné ako u nás zápas hviezd Východ - Západ) a neboli v ňom len do počtu. All Stars síce prehrali 3:4, no po Pavlovych nahrávkach zaznamenal Peter dva góly. "V meste vychádzajú dva regionálne denníky, niečo ako Korzár a v nich na dvoch stranách rozoberajú každý zápas do najmenších detailov. Raz sme vyhrali 1:0, Paľo dal gól a oni na druhý deň priniesli jeho gólový nájazd od modrej čiary nafotený po sekundách. Aj ľudia, ktorí neboli na hokeji takto majú dokonalý prehľad o všetkom," vykresľuje Peter a Pavol ho dopĺňa: "Raz sme hrali s jedným z popredných tímov - Frisk Asker a remizovali sme 2:2. Vyrovnával vtedy v presilovke Peťo a v duel bol dosť nervózny. Protihráč ma držal pri mantineli, nechcel ma pustiť a začala bitka. Ja som už odskočil, že pôjdem preč, no keďže to bolo pri ich striedačke, hráči z nej do mňa taktiež dorážali. Chcel som odísť, no súper ma stále držal, tak som mu vytrhol hokejku a hodil som ju na ich striedačku. Bitka pokračovala, my sme odišli a Peťo mi odrazu ukazuje, že sa niečo deje. Hokejka totiž trafila ich trénera do hlavy. Držal si na nej ľad a robil chaos, aby som dostal trest do konca zápasu, čo sa mu aj podarilo. Mimochodom, ten tréner je Kanaďan a poznajú ho tam ako veľkého komedianta. Nepočítal však s tým, že za striedačkou sedí inštruktor zápasu i novinári. Tí videli, že kým kouč stál v strede striedačky, hokejka letela do rohu, takže ho vôbec netrafila. Na druhý deň ho teda v novinách natreli, písali o tom ako o holywoodskom vystúpení zámorského kormidelníka. Z dvoch zápasov mi potom stiahli trest iba na jeden."

V Nórsku si súrodenci svojimi výkonmi vydobili patričný rešpekt, takže pre tamojších ľudí sú hviezdami so všetkým, čo k tomu patrí. "Nikto na nás nepozerá ako na nežiadúcich cudzincov. Naopak, všetci to berú tak, že chceli, aby sme im prišli pomôcť, takže sa nám nikto nesnaží klásť polená pod nohy. Je dobré, že sa nám darí, akceptujú nás a uznávajú, že sme pre klub niečo urobili. Často nás volajú na kadejaké spoločenské akcie, máloktorú sobotu preto trávime doma. Anglicky tam rozpráva každý, takže nie je problém." A čo ubytovanie? "Mestečko je veľmi pekné, prímorské, má asi 80 000 obyvateľov. Ľudia žijú v domčekoch, neďaleko sú fjordy a všetko je zapasované do prírody. My mame veľký kompletne zariadený apartmán, asi štyri kilometre od haly. Je tam ticho a pokojný život, ľudia sa nemajú kam ponáhľať. Nórsko má veľmi vysokú životnú úroveň a každý je tam pánom. Všetci si toho druhého vážia, nech už robí hocičo. Nie ako tu, keď vidíme niekoho, ako zbiera odpadky, už ho berieme, že je to nikto. Tam nie. Tam aj on dostane taký plat, že si môže dovoliť kúpiť dom a zaplatiť letnú i zimnú dovolenku, a preto ho nikto neponižuje." Zůbekovcom sa na severe Európy zjavne páči. "V živote sme toho precestovali dosť, ale zhodli sme sa, že toto je prvý štát, v ktorom by sme dokázali žiť aj dlhšie. Funkcionári nás už oslovili, že o nás majú záujem aj na ďalšiu sezónu. Budeme to ešte konzultovať s našim agentom a o všetkom by sa malo rozhodnúť v priebehu januára. Sme tam spokojní, aj vedenie s nami, s klubom sa asi dohodneme. Od polovice októbra pomáhame v Stjernene aj s trénovaním 14-ročných chlapcov. Títo mládenci majú vlastného kormidelníka, ktorý koučuje zápasy, ale tréningy vedieme väčšinou my dvaja. Zistili sme, že deťom v tomto veku tam ponechávajú ešte veľkú voľnosť, čo im príliš neprospieva. Nie je to tak, ako u nás, kde do nich odmalička pilujú disciplínu. Oni však hrajú individuálny hokej, zoberú puk a idú s ním dopredu. Hneď na začiatku sme teda trošku porobili poriadky, aby si chlapci uvedomili, kto je útočník, kto obranca a ktorá je jeho strana. Ich hlavný tréner to pochopil, pretože zrazu videl, že mu nikto nebehá po ľade hore-dole. Začali už za nami chodiť aj rodičia s tým, že na deťoch doma badajú zmenu v prístupe. Predtým ich doviezol otec, odtrieskali to a išli domov. Teraz je chlapec už dve hodiny pred tréningom nervózny, aby všetko stihol. Tí, čo chodili neskoro, si to totiž museli potom patrične odmakať. Teraz na nich už vidieť, že sústredenie je úplne iné a majú väčší rešpekt."

Okrem trénerskych zážitkov majú košické dvojičky aj množstvo mimohokejových. "Zažili sme aj jedno zemetrasenie o sile 4,5 stupňa. Sedeli sme doma a mysleli sme, že do nášho príbytku nabúral vlak, alebo čo. Začalo to práčkou. Tak nič, myslel som, že sused perie. Potom sa to však zhoršilo, pozreli sme nechápavo na seba a vedeli sme, že už niečo nie je v poriadku. O chvíľu sa to trošku upokojilo, ale vzápätí prišla taká rana, že nás až odhodilo. Hneď sme sa pýtali, čo sa deje a oni nám hovorili, že pre nich je zemetrasenie tiež raritou. Vo Švédsku vraj zvyknú byť, ale v Nórsku nie. Všetko napokon dopadlo dobre, nikomu sa nič nestalo, ale príjemné to rozhodne nebolo."

Bratského dua sme sa na záver opýtali, či po príchode zo severu Európy na Slovensko neboli prekvapení skutočnosťou, že po snehu tu pred Vianocami nebolo ani chýru. "Vôbec nie, pretože my sme boli šokovaní tým, čo sa deje v Nórsku. Sto rokov tam nebolo tak teplo. Celý október a november pršalo a keď sme v polovici decembra odchádzali do Košíc na sviatky, bolo tam 9 stupňov a padal dážď. Domorodci také čosi dávno nezažili, sú z toho hotoví a nevedia, čo sa robí. Po príchode na Slovensko sme zistili, že tu je väčšia zima, ako v Nórsku. Až tesne pred Vianocami nám z Fredrikstadu volali, že tam trošku prituhlo."

Peter a Pavol Zůbekovci odleteli naspäť na sever starého kontinentu ešte pre Silvestrom. Už aj s aj manželkami, pretože bez nich im bolo vo Fredrikstade smutno. Do Nového roka im želáme, aby sa im aj naďalej darilo rozdávať nórskym fanúšikom hokeja radosť aspoň tak, ako doteraz.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.