prostitútkam v popredných pražských hoteloch. "Príďte si k nám dať čísielko, pánko," povedala mi, keď sme sa náhodou stretli u chlapcov z mravnostnej polície. Zavše sa za nimi zastaví na kus reči. "Veru, Martička, to bývala klasa," uznanlivo prikyvujú kriminalisti.

Už síce zavesila najstaršie remeslo na kliniec, ale zostala pri fachu. Prevádzkuje nevestinec v Prahe na Vinohradoch. "Podobné podniky majú ešte tak tri-štyri dievčence zo starej gardy. Veľa ich začalo normálne zarezávať, nič iné im neostalo. Povedzme Katka predáva suveníry a veľmi si to pochvaľuje. Dosť dievčat ale stále šlape, hlavne v podnikoch, kam chodí veľa turistov. Tri skončili na ulici ako najväčšia chamraď. Už majú vypité mozgy. Jedna z nich šlape už do svojich trinástich," rozpráva Kim o osudoch bývalých kolegýň.

Prežila s nimi veľa. Medzi štácie patrili hotely Olympik, Continental, Jalta, Panorama či bar v Lucerne, vináreň Bibita...Na sedemdesiate a osemdesiate roky, kedy nad prostitútkami visel paragraf za príživníctvo, spomína v dobrom. "Vždy som mala zamestnanie, a tým pečiatku v občaňáku. Policajti mi dali zväčša pokoj. A keď som po nejakej razii skončila u Apolinára na vyšetrení, aspoň som sa tam poriadne vyspala," usmieva sa. Nezriedka totiž išla po prehýrenej noci rovno do práce, do mliekárne Laktos, neskôr predávala v galantérii a v Družbe.

"Štempeľ v občaňáku stál za to. Dievčence, čo nerobili, mali policajti v hrsti, lebo ich mohli hocikedy zašiť za príživníctvo. Chceli od nich rozličné informácie a potom ich beztak zbalili. Ale s policajtmi sa dalo vyjsť dobre. Daktoré dievčatá s nimi aj spali grátis, občas sme im zatiahli nejakú tú slopanicu..."

BORDELMAMÁ

Podnik pani Kim sa nachádza v suteréne obyčajného činžiaka. Vedie k nemu osobitný vchod zozadu domu. Do tmy ulice svieti nezameniteľná neónová reklama, ktorá nenecháva nikoho pochybovať, čo sa vo vnútri dá očakávať. Za vstupnými dverami je miestnosť s barovým pultom, a akože ináč červeným osvetlením. Z nej sa vchádza do dvoch veľkých izieb zariadených veľkými dvojposteľami, televízorom, videom, hudobnou aparatúrou. K dispozícii je záchod, sprcha aj malá kuchynka.

"Mať vlastný podnik bol vždy môj sen," zveruje sa bordelmamá. Tróni za barom s cigaretkou a veľkým hrnčekom kávy. Na vysokých stoličkách pred ňou sedia dve pôvabné mladé devy v minisukniach. Vládne tu príjemná domácka pohoda. Rozoberajú starosti s deťmi, recepty na čínske jedlá, zážitky z dovolenky. Občas zazvoní telefón. Zákazník. "Áno, mám čiernu spodnú bielizeň," odpovedá jedno z dievčat. "Áno, môžeme si pri tom pustiť porno. Dobre, okolo polnoci. Nájdete nás v ulici..."

Niektoré hovory sa však končia veľmi chytro chladným dovidenia. "Sviniar jeden," uľaví si prostitútka po jednom z nich. Podnik totiž inzeruje telefónne číslo a adresu oznamujú dievčence zákazníkom až po dohovore. Niektorí chlapi to využívajú a volajú sem, miesto na drahé erotické linky. "Poznám to hneď. Vzdychajú, ako pri tom onanujú, pýtajú sa, či som nadržaná, ako by som to chcela urobiť a tak."

"Kšefty idú teraz mizerne. Chodia sem hlavne Česi a Slováci a majú čoraz menej peňazí," požalovala sa pani Kim. "Morom sú majstrovstvá vo futbale či hokeji, olympidády. A už aby sa skončilo to prekliate vianočné obdobie", hromží na jednu z príčin menšej návštevnosti.

Nevestinec vznikol rekonštrukciou nebytových priestorov. "Najprv som chcela iné priestory a kúpiť, ale za plesnivú kuticu bez oblokov chceli dva milióny. Tuná to mám prenajaté, nikomu nevadím, majiteľ je spokojný, lebo dostáva väčšie nájomné, než keby tu mal hoci kancelárie."

Podnik rozbiehala s kamarátkou zo starej gardy. Už od prvoti vraj ale mali rozpory. Kolegyňa, napríklad, presadzovala strohé zariadenie miestností a namiesto postelí matrace na zemi. "Vravela som jej, dievča, už sú iné časy. Potom navyše začala čoraz väčšmi slopať, tak sme sa rozišli," spomína Kim a neodpustí si kritiku, že bývalá spoločníčka dosiahla svoje a zariadila si privát s matracami. "Má tam síce asi dosť zákazníkov, lebo sú tam lacné taxy, od päťstovky do tisícovky, ale akurát tak kazí úroveň a ceny."

Hodina normálneho sexu stojí u Kim 2500 korún. Osobité služby vrátane sadomasochistických praktík majú zmluvné taxy. "Keď hodina, tak hodina. So všetkým komfortom. Nie že vás, ako býva zvykom, dievča vyhodí a čau. Dosť chlapov už na to prišlo a radšej si za kvalitné služby priplatí," vysvetľuje bordelamamá obchodnú filozofiu a dodáva, že dievky si u nej idú samy na seba a jej prispievajú na nájomné. Je opatrná, aby priznala, či jej platia podiel z každého zákazníka. To by, totiž, mohlo zaváňať kupliarstvom.

Oficiálne bol podnik vedený pôvodne ako erotický salón. "Potom to zakázali, ale tisícku, čo som dala za živnostenský list, mi nevrátili!" Dnes je predmetom podnikania majiteľky sprostredkovanie spoločníčok. "Poradili mi to samotní úradníci."

REMESLO BEZ ZLATÉHO DNA

Dievčence do svojho bordelu zháňa cez inzeráty. Mimopražské tu môžu bývať. K hladkému chodu potrebuje tri až štyri. Na podaktoré z prostitútok nedokáže spomínať bez použitia nepublikovateľných výrazov. "Práve pred pár dňami ma jedna okradla. Žila tuná dva roky. Občas tu prespávam a to využila. Zobrala mi ľadvinku s dvadsiatimi tisícovkami, všetkými dokladmi a zlatými retiazkami. A bola fuč. Chcela by som vedieť, kto ju teraz vzal do podniku," rozčuľuje sa Kim.

Ani keď porovnáva dnešné šľapky so starou gardou hotelových kuriev, neberie si pred ústa servítky. "Ja som sa chodila baviť do nóbl podnikov. Podľa toho som musela vyzerať. Vymydlená, upravená, doma upratané, človek nikdy nevedel, či tam so zákazníkom neskončí. Naučila som sa jazyky. Nejestvovalo ísť bez kondómu. Dnes na to tie baby nedbajú. Na upratovanie ich naháňam takmer bičom a niekedy sa mi vidí, že keby som ich nekontrolovala, ani si nevymenia spodnú bielizeň. Fúra z nich si myslí, že k tejto práci stačí mať prirodzenie."

Téma čistotnosti a používania, teda skôr nepoužívania prezervatívov jej zakaždým hne žlčou. Nepríjemnostiam predchádza tým, že dievčence posiela na pravidelné lekárske prehliadky, skade si nosia potvrdenie, že nemajú zakázaný pohlavný styk. Zákazníci papier síce nechcú vidieť nikdy, ale bordelmamá je krytá proti prípadným sťažnostiam, že sa muž pohlavne nakazil práve tuná.

"Ďalšou vecou je správanie. Večne dievčencom vravím, aby sa s chlapom pobavili, vypočuli ho, správali sa príjemne, vykali mu a nešli hneď po prachoch a do postele." Sama sa tým riadila a dokázala si v nemeckých a holandských nevestincoch, kde boli spoluvlastniteľkami dievčatá zo starej gardy, ktorým sa podarilo vydať sa na západe, zarobiť hoc' aj tritisíc mariek čistého za týždeň. Na zahraničnú štáciu odcestovala hneď, ako to po novembri 1989 bolo možné.

Zarobila si na byt, auto a rozbeh svojho bordelu. "Základ je strecha nad hlavou. Do ničoho iného nemá cenu investovať. Kopa dievčat zo starej gardy bola zvyknutá utratiť všetky prachy, lebo vedeli, že večer si zarobia nové. Jedného pekného dňa ich vyhodil frajer z kvartieľa a nemali kam ísť."

Po návrate z cudziny prestala šľapať a zariadila si podnik. "Dcéra začala chodiť do školy a ja som mala iné starosti," stručne vysvetľuje. Dnes pätnásťročná dcéra o jej minulosti aj súčasnosti vie. "Ona je iná, na takéto veci neni. Chce študovať. Vlastne na ňu mám viac času, než keby som chodila normálne do práce. Cez deň som doma a do podniku chodím na noc." A otec dieťaťa? "Nikdy som si ho nevzala a už dlho spolu nežijeme. Nevedel makať. Keď som chcela, aby mi zavesil luster, povedal, nech si zavolám elektrikára. Čo s takým chlapom?"

Nezoznámila sa s ním vraj pri vykonávaní prostitúcie, ale ‚normálne'. Šľapať jej zakazoval, čo jej závidela väčšina kolegýň, ktoré do hotela alebo na štáciu vozili partneri.

"No čo. Nezbohatnem, ale zle si nežijem. Čo človek potrebuje iného? Toto remeslo nikdy nemalo zlaté dno."

ŠLAPÚ, KÝM SA DÁ

"Problém vyslúžilých prostitútok vlastne nie je až takým problémom. Väčšina z nich totiž šľape tak dlho, kým to ide. A verte, že je to riadne dlho. Legendárna Hraběnka úspešne lovila v niekdajšej vinárni Narcis ešte vo svojej osemdesiatke," hovorí sociologička PhDr. Hana Malinová, CSc. Ako výkonná tajomníčka občianskeho združenia Rozkoš bez Rizika obchádza spolu s lekárkou v sanitke, vybavenej ako gynekologickovenerologická ordinácia, miesta s najväčšou koncentráciou ľahkých žien od Chebu po Varnsdorf. Prehliadky, testy na pohlavné choroby, rady najrozličnejšieho druhu. O prostitútkach toho vie veľa.

"Stretla som sa s mnohými, ktorým je poriadne cez päťdesiat, hoci to je skôr špecifikou Prahy, kde má prostitúcia tradíciu. Neponosujú sa, že by mali málo zákazníkov," podotýka doktorka Malinová. Pripisuje to tomu, že mnohí mladí muži vyhľadávajú rokmi preverenú skúsenosť. Sú aj typy chlapov, ktorí v sexuálnej partnerke hľadajú svoju matku. Ďalších, jednoducho, zláka lacnejšia cena. "Sú to profesionálky. Skrátka vedia v tom chodiť, dokážu vytvoriť pohodu, vtipkovať, chlap sa v ich prítomnosti uvoľní. A väčšina z nich sa ako profesionálky správajú aj voči svojmu zdraviu, dávajú si pozor na pohlavne prenosné choroby a chodia pravidelne na prehliadky."

Z osídiel prostitúcie sa podľa sociologičky včas vymaní iba desatina ľahkých žien. Najúčinnejší je takzvaný ‚biely princ', ktorý si svoju vyvolenú odvezie rovno do svadobnej siene. Sú aj prípady, kedy boli zaľúbení chlapi ochotní šľapku vykúpiť a zaplatiť pasákom tisíce mariek.

Ďalším únikom z prostitúcie sú alkohol a drogy. Konce takých na remeslo už nepoužiteľných žien, nebývajú veselé, avšak aspoň milosrdne rýchle.

Poslednou skupinou sú tie, ktoré si nájdu prácu, ubytovanie a začnú nový život.

"Zarábajú pomerne dosť. Keď môžu, našetria si na byt či na staré kolená. Máloktorá z nich je však paňou svojho osudu. Väčšinu takmer o všetko oberú pasáci. Alebo partneri."