z toho, že netriumfoval olympijský primát dvojičiek

Tomáš PETRO

Bratislava Na prvý pohľad pôsobí vodný slalomár kanoista - Juraj Minčík nenápadným dojmom. Netlačí sa do žiary reflektorov, ale popularitu si vychutnáva zo zadných pozícii. Vôbec ju však na sebe nedá spoznať. Skromnosť hrá uňho stále prvé husle a inak to nebolo ani na nedávnom vyhodnotení najlepších športovcov Slovenska v Bratislave. Rodák zo Spišskej Starej Vsi obsadil v ankete 4. miesto. Pričinili sa o to úspechy na majstrovstvách Európy v Mezzane, kde skončil v jednotlivcoch na 2. mieste, bol i členom víťaznej hliadky 3xC1, vo Svetovom pohári skončil celkove druhý v C1, no najviac, pochopiteľne, zavážil olympijský bronz zo Sydney v C1. V týchto dňoch by sme mali i pokojnejšie spávať, pretože posilnil rady Armády SR, keď narukoval do ŠKP Bratislava. Verme, že zmena dresu bude mať len pozitívny dopad na jeho ďalšie napredovanie v kariére.

Výsledky vyhodnotenia najlepších športovcov v roku 2000 kopírovali predovšetkým úspechy Slovákov na olympijských hrách v Sydney. Z tohto pohľadu je i vaše 4. miesto v ankete reálne a azda ste s ním i rátali, či nie?

Skôr som nečakal, mal som totiž pochybnosti, či neskončím až piaty. Prekvapený ani nie som, čakal som, že sa všetko bude odvíjať od olympiády, ja som prakticky nemal koho predstihnúť. O tom, že Miro Šatan nakoniec skončil za mnou, rozhodli iní.

Koho ste vy tipovali za najlepšieho športovca?

Mal som iný tip. Stále mám pocit, že olympijský primát by mal triumfovať v našej republike i v tejto ankete. Som o tom presvedčený. Preto som sklamaný z toho, ako to dopadlo na prvých miestach. Nemám nič proti Martine, to v žiadnom prípade, ale mám pocit, že bratia Hochschornerovci mali zvíťaziť.

Medzi najlepším poltuctom až päť priečok obsadili zástupcovia vodných športov. To je dosť veľká dominantnosť, nemyslíte?

To musí posúdiť široká verejnosť, ale výsledky hovoria za nás. Snažíme sa trénovať i športovať kvalitne a odrazom sú tieto výsledky, takže ja si myslím, že suverénne vodné športy na Slovensku vedú.

Zodpovedá tomu i podpora vodáckych športov zo strany sponzorov, či ŠFTK, alebo to ešte stále pokrivkáva?

Lepší sa to. Na túto otázku by však lepšie vedeli zodpovedať kompetentnejší ľudia, ktorí sa snažia naháňať peniažky.

V Sydney ste už-už pokukovali po striebre. Čo nakoniec rozhodlo o tom, že ste ho nezískali?

46 stotín sekundy... Samozrejme urobil som viac chybičiek. Neboli veľké, ale boli. Rozhodujúca bola, že som do cieľa pádloval na rozhraní prúdu a nedržal som sa viac v prúde. Hoci, nie vždy je to výhoda, lebo ísť cez vlny je niekedy pomalšie, ako pádlovať po tichej vode. Zvolil som si možno trošku nesprávnu trasu a na ňu som doplatil. Zaváhal som i tri bránky pred cieľom na poslednom valci, cez ktorý som tiež mohol prejsť rýchlejšie. Na druhej strane to isté si môžu povedať i tí, čo skončili za mnou, že keby neurobili chyby, mohli skončiť niekde inde. Som spokojný s 3. miestom.

Bratov Hochschornerovcov prekvapilo pekné privítanie doma na sídlisku. Aké ste ho mali vy?

Samozrejme aj mňa privítali. Už päť kilometrov pred Spišskou Starou Vsou, kde bývam, je dedinka Spišské Hanušovce, tam sa narodila mamina, nás zastavili a veľmi krásne nás privítali. Nechýbal folklór, v príhovore sa pán starosta poďakoval mame i mne, bolo to veľmi príjemné a hneď tam som sa podelil o svoje prvé zážitky. Následne som išiel do Spišskej Starej Vsi. Privítalo ma veľmi veľa ľudí i ohňostroj. Bol som nenormálne prekvapený i šťastný, že sa došli na mňa pozrieť. Únava ma veľmi premáhala, ale na druhej strane ten krásny pocit ju zaháňal. Viem, že mi všetci držali prsty a sedeli pri obrazovkách a aj preto by som sa im chcel poďakovať.

Kedy vám behali viac zimomriavky po chrbte, v Sydney, alebo po návrate domov?

V Sydney som sa snažil myslieť len na trať a na povinnosti, ktoré ma čakajú počas pretekov, a keď som prišiel domov, to už bol iný mráz po chrbte prejav radosti.

Cítite sa už ako populárna osobnosť?

Ja sa tak nechcem cítiť. Možno ma takto ľudia budú brať, ale v žiadnom prípade nechcem byť nejako extrémne populárny a slávny. Rád by som ostal takým, akým som bol. Či sa mi to darí, to musia posúdiť iní.

Zmenilo sa niečo odvtedy, čo ste ešte neboli takým známym a teraz po olympiáde?

Áno. Som veľmi rád, že rodičia nemusia pchať toľko peniažkov do športu, ako predtým. Bolo to dosť náročné, teraz som už sebestačný. Sem-tam ja im pomôžem. V tom ma to veľmi teší, že sa dokážem sám o seba postarať. Zmenilo sa i to, že som o niečo starší a mám viac povinností, ako každý človek.

Vie sa o vás, že hlboko veriaci. Pomáha vám viera v športovom napredovaní?

Som presvedčený o tom, že bez toho by som to nedokázal, takže áno. Mne to prospieva a som rád, že sa môžem prihovárať Bohu, či už pred pretekmi, alebo pri všednom dni. Je to môj osobný názor a či ostatní s tým súhlasia je to jedno.

Predpokladáme, že vaša priateľka vás maximálne podporuje. Vie o čo ide pri vodnom slalome?

Veľmi mi fandí, všetko pozná a sleduje vodný slalom. Hlavne jej by som sa chcel poďakovať, že dokáže trpieť so mnou. Musím to nazvať trpenie, lebo ja som zväčša preč a Soňa ma stále čaká. Randíme po telefóne alebo si píšeme. Je to teda dosť smutné, ale dúfam, že vydrží a neskôr sa to obráti. Teraz študuje v Bratislave, takže sme častejšie spolu, je to výhoda.

Vodný slalom vám dal veľa, spomeňme medaily z vrcholných podujatí, či popularitu. Čo vám však zobral?

Detstvo. Nesťažujem sa, ale nezažil som hranie sa na sídlisku, ako ostatní chalani, chodil som na tréningy, ktoré mi zabrali veľa času. Možno mi vzal i kúsok súkromia. To je však to negatívne, pozitívneho je oveľa viac.

Ak by sme bilancovali celý rok a keďže skončilo storočie i vašu doterajšiu kariéru, ktorý krok vo svojom rozhodnutí ste oľutovali, respektíve vás mrzel, a ktorý bol najvydarenejší, že by ste si ho najradšej zopakovali?

Kroky, ktoré som oľutoval, k tým sa nechcem vracať a ani na ne nechcem myslieť, čiže vám ich ani nepoviem. A ktoré by som chcel vrátiť? Určite pocity z olympiády. Ale nielen zo športu, ale i zo všedných vecí, z ktorých som mal radosť. Nemusia sa vrátiť, no môžu sa opakovať.

Poskytli ste už množstvo rozhovorov, čo ste ešte žiadnemu novinárovi nepovedali? Respektíve aj ste chceli povedať, ale nik sa vás na to nespýtal?

To ste ma zaskočili. Neviem, netúžim sa niečím chváliť, alebo povedať niečo, čo nikto o mne nevie... Ale napadlo mi niečo. Od novinárov som túto otázku nedostal, ale spýtali sa ma na to deti v Spišskej Starej Vsi prečo nosím hodinky na pravej ruke. Bol som veľmi prekvapený, že si to všimli. Dôvod je ten, že pádlujem na ľavú stranu, čiže ľavú ruku mám pri hladine vody a častokrát sa stane, že ňou búcham o loď a mohol by som stratiť hodinky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.