komik Vlasta Burian bol tiež aj futbalistom brankárom. Nevychádzali sme z prekvapenia, ale čo je pravda je pravda, a preto si túto skutočnosť považujem za potrebné "oprášiť" ju.
Po rade umeleckých pôct, ktoré sa tomu kráľovi českej veselohry ako udelenie titulu "komik storočia" dostalo, na rad prišlo pripomenutie si jeho športového umu. Vo vstupnej hale štadióna Sparty Praha bola odhalená pamätná doska, ktorá bude budúcim generáciám pripomínať Burianove aktívne pôsobenie v bránke AC Sparty Praha v rokoch 1917 1920.
Burianovi podobne ako mnohým umelcom učarovalo športové prostredie a to predovšetkým futbal. Jeho srdce od mladého veku bilo pre Spartu a ako 22-ročný obliekol po prvýkrát dres Sparty, ktorý obliekol 79-krát, čo je na vtedajšiu dobu prvej svetovej vojny a rokov po nej obrovských počet. Málo sa už vie, že práve kvôli účinkovaniu v bránke Sparty dostal z divadla dvakrát výpoveď, pretože mnohé predstavenia s jeho vystúpením sa kvôli jeho opozdenému príchodu z bránky na Letnej muselo začať neskôr.
Je len na škodu veci, keď sa človek o ňom dočíta v knihách o futbale až na knihu "Svet deväťdesiatich minút". Iba pár riadkov o jeho "hriechu", keď ako hráč Sparty nastúpil do bránky Viktorie Žižkov skôr, ako mu na to dala Sparta svoj súhlas.
O vzniku pamätnej dosky sa najviac zaslúžila "Nadácia Vlasty Buriana", ktorá sa snaží oživovať pamiatku slávneho herca, ktorý bol po druhej svetovej vojne nespravodlivo prenasledovaný režimom nastúpených v tomto období. Bol náruživým "Sparťanom" a keď sa jeho mužstvu nedarilo, odniesli si to divadelní diváci ako aj ostatní herci. Kým sa však klubu darilo, bol to prešťastný človek. Na to si spomenul Radovan Lukavský, ktorý sa zásluhou Vlasty Buriana v roku 1944 mohol vrátiť z núteného pracovného nasadenia v Nemecku. Túto pamätnú dosku odhalil herec Miroslav Horníček, ktorého spomienky na Vlastu Buriana dojali nielen jeho samého, ale aj všetkých prítomných tohoto aktu. Jeho úvod znel "Dovoľte, aby som mu dodatočne za jeho prácu poďakoval spôsobom, akým sa ďakuje iba kráľom" a so slzami v očiach pokľakol tento veľký herec na kolená. Horníček venoval chvíľku aj nástupcovi Buriana v bránke Sparty Jaroslavovi Blažkovi, keď mu povedal toto: "Sledoval som váš posledný výkon v televízii, bol ste vynikajúci," pochválil brankára Sparty za jeho výkon proti "Herte Berlín".
Pamätná doska je dielom dvadsaťtriročného sochára Jána Slovenčíka, študenta IV. ročníka VŠUP z ateliéru Kurta Gebauera. Nemal ľahkú prácu, pretože musel Buriana vytvoriť takého ako ho nikto nevidel a nepamätá si naňho. Urobil ho bez fúzov ako dvadsaťdvaročného a z brankárskou čiapkou na hlave.
Nádherná, no jediná a neopakovateľná udalosť zostane všetkým účastníkom natrvalo v srdciach. Vidieť to a zažiť je spomienka do konca života.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.