Fakultnej nemocnice L. Pasteura. Dôvodom bola črevná infekcia, zdravotné problémy sa u starej pani objavili druhý Vianočný deň. Včera sme ju navštívili v nemocnici, aby sme sa pozhovárali o jej živote, radostiach i smútkoch.
"Nemala som lesklý život, žila som veľmi ťažko. Pochádzam z chudobnej rodiny a ani v manželstve mi šťastie neprialo. Keď som sa rozviedla, zostali mi tri deti, všetko dievčatá, ktoré som musela sama vychovávať. Muž mi vôbec nepomáhal a tak sme sa prebíjali, ako sa dalo. Mala som mliekáreň, tak som sa uživila, no napokon sa mi aj deti podarilo vyštudovať," začala svoje rozprávanie 102-ročná babička na nemocničnej posteli. Napriek tvrdej práci považuje práve toto obdobie za najkrajšie vo svojom živote. Okrem toho rada spomína i na svoju mladosť, kedy veľa cestovala, pretože ako dcéra železničiara mala zadarmo cestovný lístok.
"Spolu so sestrou sme to radi využívali, každý mesiac sme si urobili nejaký výlet. Nejaký čas som žila v Budapešti, kde som sa starala o deti, inak som ale celý život prežila tu na Slovensku," hovorí pani Alžbeta.
Čiperná starenka sa narodila 17. novembra 1898 ako štvrté dieťa v poradí. Potom do ich rodiny pribudla ešte mladšia sestra. Otec pracoval na železničnej stanici, matka bola v domácnosti. Keď mala pani Alžbeta dvadsaťdva, vošla pod čepiec. Jej manželstvo však nevydržalo dlho a tak sa musela životom prebíjať sama s deťmi. Ako prezrádza, jej tri dcéry ešte žijú, no koľko má starká vnúčat a pravnúčat, na to si napochytre nevedela spomenúť.
"Pamäť mi už neslúži, ako kedysi," dodala.
Alžbeta Budinská žije sama, no potomstvo ju vraj často navštevuje a keď sa necíti dobre, prespáva u nej niektorá z dcér. To, že pred niekoľkými hodinami vkročila už do tretieho storočia, ju nenapĺňa žiadnymi mimoriadnymi emóciami.
"Nikdy by som si nebola pomyslela, že budem tak dlho žiť. Zo súrodencov už nikto nie je na svete, jediná som sa dožila takého vysokého veku. A môj návod na dlhovekosť? Žiaden nemám. Žila som, ako sa dalo, možno za to môže práve môj ťažký život. Skrátka, treba pracovať, pracovať a pracovať," konštatuje s úsmevom. Ako vzápätí podotkne, nikdy nefajčila, alkohol pila len málo a zjedla, čo jej prišlo. Novodobé trendy o zdravom stravovaní sa v minulosti neuplatňovali, varilo sa z toho, čo bolo k dispozícii... Výdobytky vedy a techniky však privítala.
"Mám rádio i televízor a kedysi som i šoférovala," poznamenáva pani Alžbeta, ktorá tiež rada siahne po dobrej knihe či novinách. Na svoju najobľúbenejšiu si už ale nespomína.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
