dokonca k hranému filmu. Publicistika bola až na poslednom mieste rebríčka. Až dovtedy kým začala robiť redaktorku v detskom časopise Kamarát. Osudu vďačí za tieto štyri roky dobrej školy písania. Svoj dobrý postreh Elena Vácvalová už roky úročí v tandeme s bývalým spolužiakom Oliverom Andrásym. Vídať ich spolu 'Na dereši', alebo v relácii 'Aj múdry schybí'. Samostatne moderuje 'Ružové okuliare'.
Netúžite opäť po písaní?
- Túžim a nechávam si to ako svoju trinástu komnatu. Keď raz naozaj budem mať čas niekde vo svojom vnútri, určite si ju otvorím. Je totiž mojou podstatnou.
Témy?
- Je možno zvláštne čo poviem, ale som v podstate nostalgik a introvert. Keby ste mali šancu prečítať si veci, ktoré píšem do zásuvky, prekvapilo by vás to. A možno aj divákov, ktorí ma poznajú z našich programov, pretože to s humorom nijako nesúvisí. Možno by upadli do ťažkej depresie. Ale mne to robí radosť. Pomáha mi pocit, že možno raz keď si tú trinástku otvorím budem sa venovať niečomu úplne inému.
Akú knihu máte teraz na nočnom stolíku?
- Životopis Johna Fitzgeralda Kennedyho. Mám veľmi rada životopisné romány, alebo príbehy skutočného života. A osudy rodu Kennedyovcov a krížnika Titanic sú moje dve srdcové záležitosti. Na Titanicu ma fascinuje, že niekto s niečím v živote absolútne neráta. Keď je niečo absolútne dokonalé a zrazu sa to zrúti. A prekliatie Kennedyovcov hltám po dlhých dúškoch. Hoci to nie je kniha, ktorú môže človek čítať keď sa hodí unavený do postele. A ešte mám rozčítaného Dalajlámu.
Zaujíma vás východná filozofia?
- Veľmi. Bola som v Bratislave na prednáške o mojej zasľúbenej zemi Tibete. Tam by som raz veľmi chcela ísť.
Je o vás známe, že rada cestujete.
- Niekedy, keď som unavená, rozmýšľam o tom, čo budem robiť ďalej. V takých chvíľach by som najradšej nerobila nič. Len tak obyčajne trávila čas doma so psom, dcérou a manželom. Pobiehala po záhrade, sadila tulipány a možno niečo dobré varila. A keď sa vrátim do reality, viem, že sa to celkom nedá. Treba zarobiť aj na to niečo do hrnca. Ale pre mňa je najdôležitejšie aby som zarobila na cesty. Väčšinou zvyknú ľudia šetriť skôr na materiálne veci, ale pre mňa a moju rodinu má úžasnú hodnotu cestovanie.
Na čo si šetríte práve teraz?
- Na nejakú Áziu, keďže som tam ešte nebola a množstvo mojich priateľov, medzi nimi aj Oliver Andrásy, absolvovali všelijaké Thajsko, Indonéziu, Bali a veľmi o tom básnia.
S kým sa cítite na cestách najlepšie?
- Keď už ísť na dovolenku, potom iba s kým to má význam. Ja totiž neviem rozprávať o nádherných zážitkoch keď som už doma. Som rada keď je ten, komu sa chcem vyrozprávať so mnou.
Pri našom poslednom stretnutí ste na tému žena v politike tvrdili: žena by mala byť predovšetkým ženou aby vytvorila mužovi príjemné zázemie. Pri tom, čo všetko stihnete, ide o netypické tvrdenie.
- Však som potom celú noc rozmýšľala či to nevyznelo protirečivo. Ale nedávno som sa rozprávala s jedným z mála rozumných, mladých a pekných politikov a ten mi povedal, že by uvítal keby sa v politike zjavili ženy. Oni vraj už len tým, že sú, všetko "obrusujú" a v ich prítomnosti sú iné aj stranícke rokovania. Malo to iba jeden háčik. Želal si, aby boli nielen schopné a inteligentné, ale aj ženské. Tam zrejme bude pes zakopaný. Žena ide do politiky a stráca čaro, pretože chce byť rovnako ostrá , silná , chlapská ako oni.
Myslím si, že výrok dejiny sveta tvoria ženy, nepovedala nijaká feministka, ale práve chlap.
- Feminizmus mi je hrozne cudzí, neznášam ho. Ja sa naopak cítim dobre a chcela by som sa celý život prežiť tak, že mám pri sebe muža ktorému dôverujem a pod ktorého krídla sa môžem skryť. Som presvedčená, že aj tá najemancipovanejšia žena sa cíti dobre v posteli pod silným ramenom muža, ktorý jej cez deň dokázal svojou prácou a všetkým čo robí, že stojí za to vedľa neho ležať. Tam je žene dobre a tam by mala zostať.
Čo robí váš muž?
- To je zložité, je vyštudovaný poľnohospodársky inžinier, zootechnik, teraz však spolupracuje s firmou, ktorá sa zaoberá servisom pre hotely. Odbočil síce, ale myslím si, si každý z nás tú spomínanú trinástu komnatu otvoríme. Ako ho poznám v jeho prípade to budú kone.
Dcéra bude mať 17 rokov, na ktorú stranu padlo jablko?
- Bola by som rada keby padla na vlastnú stranu. Snažili sme sa ju vychovať ako slušného človeka, takže verím, že taká bude. Som nadšená, že má obrovský zmysel pre humor. Neviem či ho zdedila po mne, lebo stále tvrdím, že moja podstata je niekde inde. Denne si posielame sms-ky a vždy sa z chuti zasmejem na jej nápadoch.
Ženy so zmyslom pre humor, navyše s darom rozumu, muži vidia neradi. Nemáte s týmto problém?
- To nijaký muž neprizná. A keď to zistí, zvyčajne zuteká. Niežeby ich to nepriťahovalo, ale majú strach. Nedokážu ho prekonať, ale je to zrejme v nich. Je to prirodzené a mne sa to na nich páči, že chcú byť dominantní a my by sme ich mali v tom podporovať. Nech sú, nech sa o nás starajú, nech zarábajú peniaze a nech nás milujú. Treba ich v tom podporovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
