ústavní i stranícki, politológovia aj novinári síce Schustera väčšmi zmydlili než chválili, kritika však strieľala do vzduchu - k obsahu posolstva. Teda koalične príslušným a zmýšľajúcim sa nepáčilo, že prezident sa málo zaoberal opozíciou a na vládnu garnitúru bol nenáležite tvrdý. Pre ilustráciu - Bugárovi napríklad najväčšmi prekážalo konštatovanie, že "koalícia mesiac po referende pohrdla názormi občanov". A z opozičnej galérie ocenili obsah presne naopak - ku koalícii bol kritický, ale mohol byť ešte prísnejší.
Teda kompletne všetkým akosi unikla podstata žánru. Rudolf Schuster 1. januára 2001 neprednášal svoju výročnú správu o stave spoločnosti (i na to bolo jeho "dielo" prislabé), ani nevystupoval na tuctovom brífingu, ale prihováral sa ako prvý občan krajiny všetkým spoluobčanom pri príležitosti nového roka a zároveň milénia. Jeho "analýza" politickej a sociálnej situácie by bola úplne "mimo misu" aj vtedy, keby nebola čajová, ale brilantná.
Napríklad prezident ČR Havel sa vo svojom príhovore úplne vyhol politickým témam, filozofoval síce pod obvyklý štandard, leitmotívom jeho reči bola akási chvála občianskej spoločnosti a poďakovanie občanom za to, že väčšinou zvládli nástrahy slobodnej spoločnosti. ("Spoločnosť je teda, ako vidieť, pretkaná hustým pradivom javov a vzťahov, jasne svedčiacich o jej mravnom cítení a schopnosti etického súdu" - taká typická veta.) Maďarský prezident Mádl hovoril o pohromách uplynulého tisícročia. Posolstvo - minulosť je veľké bremeno, musíme ju prijať aj s vlastnými vinami, aby mohla byť zdrojom sily a poučenia pre budúcnosť. Nemecký kancelár Schröder rečnil o zlách ako nenávisť k cudzincom a rasizmus, a o vízii Európskej únie. Tú si prenášame (teda Nemci, P.S.) do nového tisícročia ako projekt, ako novým šialenstvám predísť.
A tak ďalej - to je kontext, do ktorého sa žiadalo postaviť rečnícky výkon slovenského prezidenta, ak už sa nechcelo mlčať. Tým, že slovenskí politici prijali obsah, a diskusiu viedli len o konkrétnostiach a kritike, ktorej sa im dostalo, vydali svedectvo, že provinčnosť nie je výsadou len hlavy štátu.
Schuster sa zachoval k občanom v podstate i neférovo, keďže s akcentom na skutočnosť, že sa nenaplnili, fakticky reprízoval "myšlienky", ktoré vyslovil pred rokom. Jeho obe hlavné témy, zmierenie aj štátna doktrína, sú bezobsažné a svedčia o nesmierne zjednodušenom vnímaní politiky. Tá sa koncentruje okolo konkrétnych, živých záujmov, ktoré sú voči sebe vo večnom konflikte, čím formujú základnú osnovu politickej súťaže. Možno to prezidenta i mnohých ďalších prekvapí, ale reálne vzťahy na slovenskej scéne, medzistranícke či osobné, nie sú o nič neznesiteľnejšie ako v celom "visegrádskom" okolí. Provinčnosť Schustera spočíva aj v tom, že absolútne nesleduje medzinárodný kontext a má hlboko zažité blokové "národnofrontové" spomienky, keď všetci boli formálne v zákryte, lebo autorita (KSČ - teraz by to mal byť prezident) si tak želala.
S konceptom akéhosi metafyzického "zmierenia", ktoré by sa malo udiať pri kúzelnom okrúhlom stole, v Prahe, Budapešti či Varšave ešte nikto neprišiel. Prečo asi, žeby to tých všetkých filozofov ešte nenapadlo? Podobne štátna doktrína. Ako je možné, že takýto geniálny nápad ešte nikde nerealizovali? Čo takého by mala obsahovať, čo ešte nie je v ústave a zahraničnopolitických prioritách vlády? A ak raz uspeje vo voľbách strana, ktorá má predstavu celkom inej doktríny, čo potom? Veď základom "idey" je práve to, že by mala doktrína ako "písmo sväté" vydržať viac volebných období. Prepíše víťazná vládna strana potom svoj víťazný vládny program?
Keď ešte Schuster organizoval v Košiciach svoje námorné bitky a iné šaškárne, starosta istej mestskej časti o ňom povedal, že infantilné sny, ktoré sa mu v detstve nenaplnili, realizuje teraz s dospelými ľuďmi. Bez bagatelizácie astronomickej dlhovej služby Košíc, ešte vyššie sú z takéhoto štýlu robenia politiky dlhodobé škody morálne. V slovenskej politike i jej "zadnom dvore" (politológovia a komentátori) by sa už preto malo nájsť zopár dospelých ľudí, ktorí sa prestanú hrať s lodičkami a sny hlavy štátu pomenujú podľa práva a zásluhy. Inak hrozí, že ako infantilní zostarneme všetci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
