pravej strane od cesty prízemný, ale rozľahlý rodinný domček, so širokou strechou a svetlozelenými stenami. Vymurované stĺpiky ešte bez ohrady svedčia o tom, že výstavba domu zatiaľ nie je celkom dokončená. Práve pred týmto domov došlo krátko po príchode Nového roku 2001 k tragickej udalosti, ktorá ešte stále je zahalená malým rúškom tajomstva, ale aj množstvom nejasností a dohadov, ba až nezmyslov.
Ako sme už informovali, pri vítaní nového a lúčení sa so starým rokom sa 48-ročný Marián Ch. zároveň rozlúčil aj s vlastným životom. Išlo údajne o náhodu, pri ktorej dotyčný muž začal strieľať z legálne držanej krátkej zbrane, pištole značky Taurus Brasil kalibru 5,6 milimetra, do vzduchu. Podľa ešte stále nepotvrdených informácií mal sa štátny zamestnanec, nie však nezamestnaný, postreliť vtedy, keď mu na zem spadli náboje. Keď sa po ne zohol, zaznela náhodná rana a skončila v jeho brušnej srdcovnici. Manželka následná zalarmovala záchranárov, a o chvíľu sanitka uháňala so zraneným do prešovskej nemocnice. Zachrániť mu život sa ale už nepodarilo, pretože M. Ch. ťažkému zraneniu podľahol ešte po ceste. Napriek tomu, že polícia uvalila na tento prípad informačné embargo, isté informácie sa predsa dostali na verejnosť.
V priebehu včerajšieho dňa sme oslovili vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Prešove, ktorému prípad pridelili. "O mesiac bude všetko jasné," povedal nám, a vôbec nechcel uvádzať žiadne ďalšie okolnosti. Dodal ale, že išlo o legálne držanú zbraň, z ktorej aj zaznela oná rana, ktorá mužovi spôsobila smrteľné zranenie. "Bolo začaté stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví. Do vyšetrovania, ktoré sa uberá obvyklým spôsobom, sa priberú súdni znalci z odborov patológia, biológia, balistika a podobne. To je všetko, čo vám k tomu môžem povedať."
Včera krátko popoludní bola Ruská Nová Ves akoby vymretá. Len pár ľudí postávalo na autobusovej zastávke, ktorý ich vzápätí už viezol smerom do Prešova. Na jednej z dolných uličiek obce sme sa však o nejakú chvíľu predsa len stretli s istou, len naľahko oblečenou dedinčankou, s dvoma krabičkami cigariet v rukách. Zaujímalo nás, kde sa nepríjemná silvestrovská tragédia v ich obci odohrala. "To myslíte toho zo SIS-ky?" reagovala otázkou na otázku. "Nuž hej, ale viete to presne, že bol zo SIS-ky?" chceli sme vedieť. "Tak to hovoria ľudia," podotkla a hneď dodala: "Ale bol to dobrý človek. Ich dom je tam celkom dole, keď sa vrátite späť touto uličkou." Z ďalšieho rozhovoru s invalidnou dôchodkyňou vo veku okolo štyridsať rokov sme sa dozvedeli aj bližšie veci. "Jeho žena sa predtým rozviedla, lebo v prvom manželstve nemohla mať deti. Na inzerát sa zoznámila s týmto chlapom, ktorý pochádzal odkiaľsi od Zvolena. Robil v Prešove. Na Silvestra u nich bol vraj nejaký kamarát." Bývalý manžel býva nablízku od postihnutej rodiny, ale žije už vlastným rodinným životom. Manželka nebohého štátneho zamestnanca pracuje spolu so svojou sestrou, bývajúcou taktiež nablízku, v prevádzke cukrárenskej výroby v Ruskej Novej Vsi.
Vydali sme sa teda smerom k domu. Oproti prichádzal dôchodca, už asi po šesťdesiatke, a ochotne nám ukázal dom, kde býva sestra čerstvej vdovy. Na otázku, čo si myslí o tragédii v rodine M. Ch., krátko povedal: "Nikto nič nevie, čo sa tam stalo." Zazvonili sme aj na dverách rodinného domu, pred ktorým bola informačná tabuľka, ktorej text informoval, že ide o cukrárenskú výrobňu M. F. O chvíľu nám vchodové dvere otvoril syn jej majiteľky. Na naše otázky reagoval len stručne. "Ide o tragédiu, nemôžem vám poskytnúť žiadne informácie, a mama nie je doma," povedal a zatvoril dvere.
Dole ulicou a asi 50-metrovou cestičkou sme sa dostali do rodinného domu celkom v ústraní, ale poznamenaného tragédiou. Cez jedno z okien sme spozorovali, zrejme v kuchynskej miestnosti, staršiu ženu. Naznačili sme jej, či by sme sa nemohli porozprávať. Komusi čosi povedala, a dvere nám otvorila uplakaná manželka nebohého M. Ch. "Nechcem sa k tomu vyjadrovať, lebo mám toho dosť. Teraz sa pripravujeme na pohreb. Vôbec sa nemienil o tom s vami rozprávať," povedala smutne. Z pozadia sa ozvala aj staršia pani: "A novinárov tu nechceme vôbec!" Pokiaľ sa zavreli dvere, stihli sme rodine vyjadriť úprimnú sústrasť.
Podľa správy, vydanej včera Tlačovou agentúrou SR, reagoval na celý prípad oficiálnym listom aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Mitro. Ako sa v nej uvádza, "išlo o dobrého príslušníka SIS, ktorého smrť sa bytostne dotýka nielen jeho najbližších príbuzných, ale je aj nepríjemným prekvapením pre jeho spolupracovníkov a nadriadených".
Na záver treba ešte poznamenať, že zatajovanie informácií nie vždy splní svoj účel. Často sa potom objavia rôzne dohady, fantastické výmysly a špekulácie. Napríklad, že náboje spadli už nebohému mužovi na zem až vtedy, keď ho niekto zastrelil, a že po tragédii od inkriminovaného domu odchádzali preč dve autá. Zachytili sme ale aj takú informáciu, že tento prípad má nejaký súvis s výbuchom bomby pri bare Sonáta v Prešove...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
