vyznamenania. Dvanásť z nich navrhla vláda a dvoch prezident. Medzi ocenenými je aj bývalý vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Max van der Stoel.

"Všetci vyznamenaní sa jedinečným spôsobom pričinili o napredovanie Slovenska," povedal Schuster a dodal, že pre rozvoj každej krajiny je najdôležitejšie k akým hodnotám sa prikláňajú ľuadia, ktorí v nej žijú. Podľa Schustera vďaka ľuďom, medzi ktorých patria aj laureáti vyznamenaní sa Slovensku podarilo vykročiť na pravú cestu.

Za ocenených poďakovala jediná žena, spisovateľka Hana Zelinová: "Toto ocenenie nášho talentu, umu a práce nás motivuje k ďalšej práci a k istote nielen počas uplynulých osem rokov, ale naveky." Podľa Zelinovej pomôžu ocenení Slovensku na ceste do novej Európy.

Na slávnostnom ceremoniáli a následnej recepcii sa zúčastnili desiatky hostí, medzi ktorými nechýbali ani najvyšší ústavní činitelia a veľvyslanci mnohých krajín. Zapožičiavanie vyznamenaní bolo poznačené aj novoročnou atmosférou. Prezident Schuster, premiér Mikuláš Dzurinda a predseda parlamentu Jozef Migaš absolvovali počas recepcie, viac ako hodinu trvajúce, blahoželania do nového roka od všetkých prítomných.

MEDZITITUL: Ako vnímajú vyznamenania ocenení?

Hana Zelinová: "Nečakala som vyznamenanie, lebo nemám nechty a lakte na to, aby som sa drala dopredu. Ja píšem a myslím si, že to je to hlavné čo by mal píšuci spisovateľ tomuto národu dať a svetu ukázať."

Pavol Traubner: "Veľmi si vyznamenanie vážim, pretože som ho dostal ako jednoduchý slovenský občan. Som rád že som sa ocitol v spoločnosti takých ľudí, ako je pani Zelinová, pán Zamarovský a ďalší ocenení. Na Slovensku je mnoho takých ľudí, ktorí by si zalúžili ocenenie oveľa viacej ako ja. Nie som až natoľko presvedčený, že mám až takú zásluhu."

Mons. Viktor Trstenský: "Choďte pevne po zemi. Šťastné veci užívajme. Môžeme tancovať, spievať, môžeme si vypiť, môžeme sa radovať, ale na večné veci myslievajme. Keď to dáme dohromady cesta k pánu Bohu bude vydláždená. Nebudeme sa musieť báť. Ale tak musíme užívať tie dary aby tie večné nestratili. Ja mám toľko rokov, že dnes, zajtra povie pán Boh: ´Chlapče podˇ. A ešte si dostal vyznamenanie, neviem čo urobíme s tebou, či nebudeš v kúte v nebi."

Ján Horecký: "Som spokojný, že sa mi konečne dostalo takéto uznanie. Je to ocenenie celého kolektívu, v ktorom som pol storočia pracoval, ale beriem to trochu aj osobne."