akékoľvek. V prípade, ktorý nás zaujal, je príčinou sváru popraskaný dom na Šípkovej ulici v Košiciach. Pukliny brázdiace steny či podlahu vyzerajú naozaj hrôzostrašne a jeho obyvatelia vinia z daného stavu susedov. Tí si svoju časť domu prednedávnom rekonštruovali a 69-ročný Daniel a jeho 63-ročná manželka Oľga tvrdia, že práve to sa podpísalo pod ich nočné mory.
"Do rekonštrukcie sa Fürstenzellerovci pustili minulý rok na jeseň. Zakrátko na to sa u nás začali diať všetky tie veci. V múroch domu sa postupne objavovali trhliny, praskala i podlaha, rám dverí či betón pri vchode. Problém je v tom, že susedia svoj dom postavili na starých základoch a opreli ho o náš spoločný múr. Vaľková stavba sa neúnosne zaťažila a pod tlakom nových múrov začala sadať. Dôsledky vidíte," rozhovorili sa pri našej návšteve na Vyšnom Opátskom Takáčovci.
To, čo sme v ich dome videli, nás nemohlo nechať ľahostajnými. Steny brázdili početné praskliny rôznej dĺžky a šírky, popraskaný bol i rám dverí medzi chodbou a izbou, od ktorého sa stena pomaly, ale isto vzďaľovala. Najdramatickejšie vyzerala chodba, kde sa medzi podlahou a múrom vytvorila asi dvojcentimetrová škára. Deformácie boli badateľné vo všetkých miestnostiach domu. V jednej z izieb sa napríklad nedá dobre zatvoriť okno, pretože jeho rám sa značne zdeformoval.
"Fürstenzellerovci urobili chybu, keď opreli svoj dom o priečkový múr medzi našim a ich domom z nepálenej tehly. Ten jednoducho nemôže uniesť ťarchu štítového múru s masívnym železobetónovým prekladom. Dôsledky vidíte. My ich aj počujeme - desíme sa toho, ako v noci múry pracujú. Vydávajú praskavé zvuky a my len tŕpneme, že sa náš dom na nás zrúti. To praskanie je našou nočnou morou. Sme z toho nešťastní, nevieme čo robiť, nedokážeme sa dovolať spravodlivosti. Starosta drží stranu susedom a na okresnom úrade sme tiež nepochodili," sťažujú sa Oľga a Daniel.
Z ich rozprávania sa dozvedáme všeličo o susedských vzťahoch s Oľginou sesternicou - pani Fürstenzellerovou a jej rodinou.
"Nemali pre nás žiadne pochopenie. Celé mesiace sa tu od rána do večera pracovalo, robotníci každú chvíľu búchali, boli hluční a keď sme ich okríkli, ešte nám vynadali. Vyhrážali sa nám, že keď neprestaneme, čosi po nás hodia..." spomína pani Oľga. Podľa nej sa s Fürstenzellerovcami nedalo vôbec dohodnúť. Aj keď spočiatku sa správali ústretovo, pred niekoľkými mesiacmi sa ich postoj zmenil.
"Obrat nastal vtedy, keď sme ich začali upozorňovať na ich chyby. V prvom rade nás podviedli, keď nesplnili svoj sľub dostatočne spevniť spoločný múr, čím by sa predišlo týmto problémom. Aj nám to dali písomne, ale potom ho urobili tenší, ako mal byť. Okrem toho ho postavili tak, že presahoval asi tridsať centimetrov do našej povaly. Až keď sme ich na to upozornili, zbúrali ho a postavili nový," hovorí pán Daniel a krúti pritom hlavou. "Nevieme pochopiť, ako to mohli takto zle vymerať," dodáva muž a ukazuje nám na povale domu preklad vyčnievajúci do povaly. Ten je podľa neho svedectvom omylu Fürstenzellerovcov.
Ako nám ďalej vysvetľuje, v dome bývala najprv Oľgina matka s manželom, o ktorú sa po jeho smrti so ženou starali. Starkí si domec obľúbili azda i preto, že im v roku 1991 zosuv pôdy zrovnal so zemou chatku, ktorá stála na neďalekom svahu, čím prišli o svoje útočisko pred ruchom mesta.
"Šlo o ten úplne prvý zosuv pôdy na Opátskom, po ktorom vydal Okresný úrad rozhodnutie o stavebnej uzávere. Aj preto nechápem, ako sa mohli Fürstenzellerovci pustiť do rekonštrukcie. Upozorňovali sme na to aj príslušné úrady, ale nikoho to zjavne netrápi. Odbor životného prostredia Okresného úradu Košice IV túto záležitosť síce už prešetruje, ale zatiaľ nerozhodol," poznamenal pán Daniel a začal nám zanietene vysvetľovať svoje peripetie s úradmi. Listoval pritom v desiatkách strán korešpondencie medzi ním, starostom Vyšného Opátskeho a príslušným okresným úradom, ktoré však citovať z priestorových dôvodov nie je možné.
Podľa druhej strany je ale všetko naopak...
"Ide o starý, sedemdesiatročný dom, ktorý asi pred desiatimi rokmi podmyla voda zo studne. Vtedy sa objavili prvé praskliny, na ktoré nás upozornili práve Takáčovci. Náš dom bol vtedy v prenájme, až v 95-tom sa uvoľnil a my sme ho začali využívať. Susedia nás informovali o jeho zlom stave, o prasklinách i o tom, že im sa už nedá dobre zatvoriť okienko v izbe, pretože spodná voda urobila svoje. Podnikli sme hneď kroky k náprave, pokúsili sme sa odviesť vodu zo studne, ktorá vystúpila až do výšky asi desiatich centimetrov pod povrch zeme. Následne sme vybetónovali pivnicu, ktorá bola pôvodne hlinená a miestnosti vnútri domu sme spevnili cementovým mliekom. To sme odporúčali aj Takáčovcom, pretože náš problém bol rovnaký. Oni však nemali záujem situáciu riešiť a rovnako je to i teraz. Vinia nás za to, ako vyzerá ich dom, ale môžu si za to všetko sami. Neviem, o čo im ide," rozhovorila sa Emília Fürstenzellerová. Podľa nej je aj nápadná puklina v izbe staršieho dáta. "Každý odborník by nám dal zapravdu, veď takisto vyzeral aj náš domček pred rekonštrukciou. Niektoré veci máme aj nafotené," podotkla.
Boli sme ale zvedaví, ako vysvetlí vytiahnutie múra na povale domu v neprospech susedov.
"Dom, ktorý patril našej starej mame, bol po jej smrti rozdelený medzi súrodencov - mamu pani Takáčovej a môjho otca. Vtedy sa dala opraviť strecha a postavil sa deliaci múr medzi rozdelenými časťami pôvodne jedného domu. Keď sme začali rekonštruovať, orientovali sme sa pri stavbe múra na povale podľa pôvodnej deliacej priečky. No keď bol už postavený, Takáčovci si to zmerali a ukázalo sa, že je posunutý. No chyba sa stala už predtým, keď sa delil dom vo dvoje. Múr dala postaviť mama mojej sesternice a my sme jej za to riadne zaplatili... Neostávalo nám ale iné, ako ten múr zbúrať a postaviť nový. Zbytočne nám to predražilo náklady na rekonštrukciu a oddialilo ďalšie práce. Rozhodne by sme čosi také nerobili zámerne," vysvetľuje pani Fürstenzellerová. Prieky zo strany sesternice a jej muža si nevie vysvetliť, aj keď tuší, kde možno hľadať ich korene.
"Medzi našimi rodinami panovala dlhé roky studená vojna, môj otec a Oľgina matka spolu nevychádzali najlepšie a my, deti, sme sa zas vôbec nestýkali. Keď sme sa ale pustili do rekonštrukcie nášho domu, rozhodli sme sa to zmeniť. Trápila nás predstava, že v ňom budeme tráviť veľa času a s najbližšími susedmi nebudeme vychádzať v dobrom. Tak sme s nimi nadviazali kontakt a snažili sa robiť všetko preto, aby sa dlhoročné ľady roztopili. Púšťali sme sa s nimi do debaty, pozývali ich na kávičku. Robili sme im v meste nákupy a dokonca sme požiadali sesternicinho muža, aby nám na stavbu dozeral. Ponúkli sme im tiež, aby nám dom strážili a riadne sme ich za to platili. Potom však Takáčovci na nejaký čas odišli do druhého domu na Krásnej hôrke a my sme si medzitým našli strážnika. Asi sa im to nepozdávalo, lebo keď sa vrátili, situácia sa začala pomaly meniť. Z ich strany sa začali množiť pripomienky na našu prácu a prichádzali tiež rôzne požiadavky."
Nuž a ako to bolo podľa pani Fürstenzellerovej s deliacim múrom, ktorý vraj postavili tenší, ako bolo dohodnuté?
"Dohoda bola, že čo najviac posilníme dolný deliaci múr, ale oni sa rozhodli, že posilniť sa má iba z našej strany. Nechceli si dať zababrať dom... Tak sme na ich želanie spevnili priečku iba z našej strany. Z päťdesiatcentimetrového vaľkového múra sme vybrali dvadsať centimetrov a nahradili ho betónom spevneným s roxormi. Podľa stavbárov je toto opatrenie dostatočné," vysvetľuje. V žiadnom prípade ale nepripúšťa, že by ich stavebné úpravy boli príčinou úbohého stavu príbytku susedov.
"Tá puklina v betóne na terase, ktorú vám ukazovali, je tam napríklad už pätnásť rokov. Aj praskliny vnútri domu sú staršieho dáta. Trebárs tú v izbe im zalepili grátis naši stavbári. Keby sme im takto zadarmo opravili celý dom, boli by spokojní," zdôrazňujú manželia, ktorí si vraj jedného dňa jednoducho povedali 'dosť'.
"Najprv okrikovali iba našich robotníkov - vadilo im, že búchajú, že sa rozprávajú, alebo fajčia. Dokonca po nich hádzali jablká či kamene, máme na to svedkov. A potom sa pustili i do nás. Nemali sme žiadne súkromie, všetko im prekážalo a neustále nás na čosi upozorňovali. Keď k nám prišla návšteva a sedeli sme vonku na terase, trvali na tom, aby sme boli ticho, pretože ich vyrušujeme... Do rekonštrukcie toho domu sme sa pustili preto, že sme si želeli mať miesto na oddych, ale susedia nám začali život všelijak znepríjemňovať. Keď to presiahlo únosnú mieru, zrušili sme prechod medzi ich a našim pozemkom a dokonca sme z toho nášho ubrali, aby sme mohli postaviť zástenu. To však nepomáha, Takáčovci totiž komunikovať chcú, využijú na to akúkoľvek príležitosť. Ibaže to už nie je susedská zhovorčivosť. Zadrapujú do nás, vyhadzujú nám na oči, čokoľvek urobíme, píšu na nás udania..." hovoria.
Keď už prišla reč na udania, zaujímalo nás, ako je to s porušením stavebnej uzávery a chýbajúcimi povoleniami, na ktoré nás upozornil pán Daniel.
"Na všetko máme riadne povolenia, je ich celý rad, pozná to každý, kto sa rozhodne čosi stavať. Splnili sme si aj ohlasovaciu povinnosť na opravu strechy a múrov, výmenu okien či dverí. Pravdou je, že pri rekonštrukcii strechy sme ju vydvihli asi o päťdesiat centimetrov, čo by sa vzhľadom na stavebnú uzáveru nemalo. No tá už dávno nemá platiť. Pretože aj keď tam začiatkom deväťdesiatych rokov došlo k zosuvom pôdy a bolo rozhodnuté o uzávere, podľa súčasnej legislatívy tá platí iba päť rokov od rozhodnutia. V tomto prípade mala byť už dávno prehodnotená," vysvetľuje pani Fürstenzellerová, podľa ktorej sa Takáčovci srdia zbytočne.
"Náš dom im kole oči a keďže sme neboli ochotní urobiť rekoštrukciu aj im, hľadajú čokoľvek, čím by nám ublížili. No zbytočne nám robia napriek, zbytočne volajú na pomoc médiá. Nevyhrali by žiaden súd, tie praskliny sme totiž nezavinili my," presviedča nás a dodáva, že čo bude ďalej, nevie. Rovnako sú na tom aj Takáčovci. "Súd si nemôžeme dovoliť, na právnikov nemáme peniaze. Netušíme, čo bude ďalej," konštatujú.
Čo bude ďalej, netušíme ani my. Pretože susedský boj pokračuje. Fürstenzellerovci tvrdia, že Takáčovci ťahajú z ich studne neoprávnene vodu, Takáčovci zase, že sa Fürstenzellerovci neoprávnene napojili na ich elektrickú prípojku. Tvrdia, že ich susedia obrali o pokojný spánok, no podľa nich je to práve naopak - Takáčovci sú vraj chronickí sťažovatelia, prekáža im všetko a všetci, a tak vedú vojnu s ďalšími ľuďmi v okolí.
Ako nám povedal starosta Vyšného Opátskeho, ich praktiky už presiahli únosnú mieru. "Susedský spor, žiaľ, vyústil do extrémov. Sám som bol napríklad svedkom toho, že Takáčovci odvádzali hadicou na hranicu oboch pozemov vodu, pričom tá podtápala dom susedov, ale aj ich... To už presahuje určitú mieru a o čomsi to svedčí," povedal nám Miloš Beca, podľa ktorého nájsť korene sváru nie je jednoduché. Veľakrát sa totiž presvedčil, že dôvody susedských nezhôd neraz nebývajú tie, ktoré sa oficiálne predostierajú...
Takáčovci však nesúhlasia s tým, že sa celý problém dostal do roviny susedských sporov a neustále poukazujú na to, že susedia nemali na rekonštrukčné práce stavebné povolenie. Nástojili sme preto na starostovi, aby nám povedal, či ho Fürstenzelleroví skutočne mali.
"Môžem vám potvrdiť, že dotyční si splnili svoju ohlasovaciu povinnosť a plánované rekonštrukcie ohlásili nášmu miestnemu úradu. My sme im následne oznámili, že nemáme výhrady k ich realizácii. Riadne ohlásená bola aj zmena drevenej terasy na betónovú, no Fürstenzellerovci napokon urobili viac, ako ohlásili, keď dom vyvýšili. V tejto veci momentálne koná odbor životného prostredia Okresného úradu Košice IV a ten môže po preverení skutočnosti rozhodnúť buď o odstránení stavby, alebo ju dodatočne schváliť," konštatoval M. Beca.
Ako nás informovala zástupkyňa vedúceho odboru životného prostredia Okresného úradu Košice IV Ľuboslava Zemanová, priestupkové konanie už prebehlo a Fürstenzellerovcom udelili za ich konanie pokuta. Medzičasom však bolo konanie prerušené za účelom doplnenia podkladov a až po ich doplnení sa rozhodne, čo so zrekonštruovaným domom ďalej. A čo so susedským sporom? Určite má každý svoju pravdu a istotne jej je na oboch tvrdeniach kus. Rozťať gordický uzol však noviny nemôžu, dokážu to iba znepriatelené rodiny - či už súdom, alebo dohodou. Je ale v druhom prípade ešte vôbec možná...?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
