metódou v 19. storočí podľa dobových originálov zlatníckych prác z 9. - 17. storočia.
Výroba galvanoplastických kópií patrila k veľmi rozšíreným rozmnožovacím technikám 19. storočia. Uplatňovala sa najmä pri zhotovovaní kópií umeleckoremeselných diel, najmä zlatníckych a medailérskych prác.
Galvanoplastický postup prebieha ako fyzikálno-chemický postup v nádobe s galvanickým roztokom kovov a dvoch elektród, pri ktorom sa ukladajú silnejšie vrstvy kovových povlakov pôsobením jednosmerného prúdu na vopred vyhotovenú negatívnu formu z originálu pôvodného predmetu. Formy sa vyhotovovali z vosku, sadry a plastických materiálov. Ich povrch sa upravoval nanesením grafitu alebo iných kovových práškov kvôli povrchovej vodivosti a lepšej schopnosti oddelenia kovu od formy.
Objaviteľom galvanoplastického postupu bol ruský vynálezca Jacobi, ktorý použil túto metódu už v roku 1838 pri zhotovovaní kópií z medailí. Priemyselný vývoj galvanoplastických postupov nastal až po roku 1867 objavením stroja na výrobu elektriny. Po tomto období sa galvanoplasticky začali vyhotovovať tlačiarenské diskety, plastiky, monumentálne pamätníky a súsošia. Z monumentálnych diel, ktoré boli vyhotovené touto metódou hodno spomenúť sochu Guttenberga vo Frankfurte a súsošia v parížskej opere.
V prvej časti kolekcie 220 kusov galvanoplastík sa prezentujú profánne a liturgické práce našich i zahraničných zlatníkov z 9. - 17. storočia. Väčšina originálov týchto prác je v súčasnosti v majetku maďarských múzeí. Kópie týchto diel vyhotovil po roku 1885 Karol Herpka v Budapešti.
Významným exponátom je časť zlatého pokladu zo Sinnicolau Mare (Rumunsko), ktorý patrí k najväčším pokladom z obdobia sťahovania národov. Datuje sa na koniec 9. - začiatok 10. storočia. Originál tohto pokladu pozostáva z 23 kusov zlatých nádob stolového servisu na jedlo a pitie. Nachádza sa v Umeleckohistorickom múzeu vo Viedni.
Ďalšia časť výstavy predstavuje najvýznamnejšiu osobnosť nemeckého renesančného umenia Petra Flötnera prostredníctvom jeho reliéfnych plakiet. I keď bol známy ako rezbár, architekt a kresliar, ťažiskom jeho tvorby boli práve tieto plakety. Stali sa vďačným objektom zberateľstva, ich tvorbe sa autor venoval približne posledných 10 rokov svojho života.
Predmetom stvárnenia boli série námetov z Biblie, dejín ľudstva a bájí, alegórií cností a nerestí, príbehy bohov, príbehy slávnych žien staroveku, Heraklove činy a pod. Flötner majstrovsky využíval krajinné kompozície. Jeho originálne olovené plakety, ktoré majster vyrábal podľa svojich drevorezieb do kameňa, boli určené pre zlatníkov. Tvorbu Petra Flötnera prezentujú na výstave okrem galvanoplastických plakiet aj tri dobové originály - cínové plakety Mars a Justícia a strieborná medaila, vyhotovená pri príležitosti obnovenia norimberského hradného múra z roku 1538.
Galvanoplastika zohrávala v minulosti významnú úlohu v umeleckoremeselných odvetviach pri vyhotovovaní kópií dekoratívnych i úžitkových predmetov. Touto technológiou vznikali výzdoby na nábytkoch, rozety, figúrky, obrazové rámy, ozdobné spony, kópie zlatníckych prác, erbov a historických šperkov. Po následnej povrchovej úprave galvanoplastických prác zlátením alebo striebrením dosahovali predmety úplnú podobnosť s originálom diela.
V múzeách sa využívajú galvanoplastické kópie na expozičné účely ako náhrady dobových originálov alebo z dôvodov ochrany historicky vzácnych originálov.
Autor: Mgr. Mária GINELLIOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
